Posts from the ‘Sexuálna mágia a iné úchylnosti’ Category

Panna & Neviestka 1.0

Na tomto mieste by som sa s vami chcel podeliť o Delgrastovo dielo “Panna & Neviestka,” z ktorého som sám vo veľkom čerpal. Je to už relatívne starší kúsok, má viac než dva roky. Jedná sa o filozofickú štúdiu archetypov Panny & Neviestky, tak ako som ju ja zhrnul v eseji http://ophagor.wordpress.com/2012/02/28/panna-neviestka-2-0/

 

Štúdiu možno stiahnuť tu: http://www.mediafire.com/view/?u4xz0ejgb8jpa38

Existencialista

Uranus

Dnes už neviem, či to boli tri alebo štyri dni po smrti mojej matky, keď som sa s potlačovaným pocitom najzúfalejšej depresie dotrmácal k domu svojho dlhoročného priateľa, s dobrým úmyslom a odhodlaním ožrať sa ako tá najväčšia ošťatá a zanedbaná spitina, nasať do seba toľko alkoholu, že ma to môže oslobodiť a už nikdy sa žiadna opica nedostaví: ale miesto toho (alebo by som mal povedať, „ešte k tomu“) som prvýkrát súložil s jednou z tých, ktoré si dodnes nosím ako poklad v srdci, a spomienka na ňu ma dodnes robí impotentným pred každou ženou nepodobnou jej. Viem, že to bolo veľmi dôležité, lebo nepárna trojka a párna štvorka majú celkom iné numerologické významy a dávali celkom iný metafyzický význam nášmu prvému stretnutiu. Teraz sa to už nedozviem: a úprimne, je mi to jedno.

Každopádne, veľmi presne si pamätám ako som vtedy vchádzal dnu. Už som mal vypité, večer som započal u seba preriedením domáceho baru, ktorý matka pred jej náhlou smrťou pravidelne kontrolovala a snažila sa ma obmedziť. Teraz, keď už bolo po nej, okamžite som sa chopil všetkých privilégií z toho plynúcich. Keď som vkročil dnu a vyzúval si zablatené steely, počul som, že ostatní sú v detskej izbe (resp. ako sa volá detská izba, keď dieťa vyrástlo v špinavú a sfetovanú trosku?), kým zo spálne sa už ozývali sladké zvuky súlože. Áno, som na správnom mieste, pomyslel som si. Nemalo zmysel vyzúvať sa, keďže ktokoľvek kto by mi to mohol vyčítať už bol evidentne na alebo za hranicou vedomia: vkročil som teda dnu.

Na zemi ležalo niekoľko tiel stočených v rôznych polohách, očividne už pokorených akousi zlou kombináciou drog a alkoholu. Z reproduktorov hučala akási pieseň od rakúskych sadomasochistov Belphegor, správne dotvárajúca atmosféru k dievčenským stonom ozývajúcim sa z vedľajšej spálne. Len jedny oči sa ku mne otočili: oči nášho hostiteľa. Boli matné a za nimi nebola duša môjho priateľa, ale len zvyšky akejsi nepríčetnej zodpovednosti za tento dom. Pozdravil som teda túto podvedomú zodpovednosť a vysmial sa jej márnej snahe: lebo nebola ani tá najmenšia nádej, že by v tento večer skončil dom inak ako vymaľovaný v zvratkoch, exkrementoch a pohlavných tekutinách.

„Kde je fľaša?“ spýtal som sa, keďže som nikde nijakú nevidel.

„V spálni,“ odpovedal hostiteľ.

„A prečo nejdeš po ňu?“ ohriakol som ho. Ako zďaleka najtriezvejší (resp. najmenej opitý) človek v dome som sa cítil ako pán.

„Lebo tam jebú,“ bola odpoveď.

Zlomil som nádej nad túžbou nechať niekoho iného spraviť niečo za mňa. Otočil som sa k dverám spálne a neohrabane som ich vo svojom stave otvoril. Ak človek niečo chce, musí si to vždy spraviť sám!

Dnu bola tma: onen pár si rozdával na posteli, ona bola na ňom, celá nahá, čo sa u mladých nesmelých dievčat len tak nevidí. Zdalo sa, že ona ho má celkom vo svojej moci, on bol vlastne celkom mŕtvy, ona bola tá čo ho osedlala a robila si s ním čo len chcela. Vyzerala ako mladé dievča, ale bola aj tak dosť vyspelá, a hlavne dosť skúsená. Viac detailov som v tej chvíli nevidel, a ani ma nezaujímali: veľmi dobre som vedel, načo som sem prišiel, a odraz svetla na fľaši postavenej na nočnom stolíku vedľa súložiaceho páru mi to razantne pripomenul.

Došiel som k fľaši a strhol som vrchnák. Bolo mi celkom jedno že čo to pijem: podľa chute som ale spoznal vodku. Nalial som si do seba sedem dúškov (to si pamätám presne, lebo tak to robím vždy: je to magické číslo) a zatrmácal sa viac než obvykle: narazil som do steny a zrútil nočný stolík, nešikovne sa ešte udrúc do lakťa. Fľašu sa mi podarilo pustiť na zem a väčšina jej obsahu sa rozliala na koberec. Bolo mi to jedno.

Pár sa nedal vyrušovať: resp. ona sa nedala vyrušovať. Napriek hluku som narobil a faktu, že som temer spadol medzi nich sa správala, akoby som tam ani nebol. Všetku energiu venovala do snahy o svoje uspokojenie: zdalo sa že onen človek jej už zďaleka nebude nápomocný. Nad posteľou v ktorej súložili bol na stenu pribitý krucifix. Zaujímavé, pomyslel som si, že kríž bol vždy symbolom bezmocnosti a impotencie. Veď čo symbolizuje kresťanský kríž? Je to obyčajný ovísajúci falus. Prevráť kríž a získaš symbol mužnosti a moci: falus týčiaci sa k nebu, tryskajúci pohlavnou, fyzickou a duševnou silou, provokatívne mieriaci svojím ostrým hrotom na Nebesia, pripravený penetrovať akúkoľvek bránu a blanu čo by stála v ceste naplneniu jeho vôle, pripravený ejakulovať do očí samotného Stvoriteľa, ak sa ten kretén neuhne tryskajúcemu prúdu tej všemožnej sily…

Nechal som túto filozofickú myšlienku vytratiť sa v márnosti, nechal som ju zhynúť v sebe tak ako tisíce iných ktoré ma napadli v stave opojenia, nech boli akokoľvek objavné. Nejako som sa zohol po fľašu, chrániac si zvyšok chľastu čo v nej ostal sťa malý poklad. Jebač sa začal akosi preberať zo sexuálnej letargie, zamrmlal si čosi, dokonca zastonal, a ja som to vo všetkej svojej slušnosti rešpektoval a začal sa trmácať preč. Až teraz som si uvedomil, že môj hostiteľ za mnou musel zabuchnúť dvere, mysliac si, že som šiel do spálne s úmyslom pridať sa do trojky.

„Stoj,“ začul som zrazu. Boli to slová toho dievčaťa. Moje kroky sa zastavili, bol som v konflikte: myseľ sa chcela zničiť alkoholom, penis súložou.

Otočil som sa k nej. Až teraz som si všimol jej krásny, okrúhly zadok, prirážajúci na … ochabujúci?… penis. Bolo to skutočne akoby mladá bohyňa alebo valkýra triumfovala nad svojou obeťou, svojím úlovkom, ktorý ani nemohol byť šťastnejší, že sa stal korisťou takejto šelmy, dnešnou obeťou tejto sukuby, i keď sa zdalo, že sa môže snažiť ako len chce, túto nymfu proste neuspokojí.

„Tento hlupák sa už spravil do mňa a zdá sa, že na viac nemá,“ povedala keď prestala prirážať. Zdvihla sa a napriek opitosti som videl penis vypadnúť z nej: bol celkom bezmocný a vysatý, porazený a zničený, a pripomínal onen kríž na stene. „Dúfala som, že vy metalisti máte na viac,“ povedalo dievča. Až teraz som si uvedomil, že ju vôbec nepoznám. „Ešte ty máš šancu napraviť vašu reputáciu.“

Hoci bola neskutočne drobná, musela strašným stiskom chytiť svojho doterajšieho milenca za bradavky, tak ho zdvihla (celý tento čin bol sprevádzaný oslavným výkrikom bolesti onoho trpáka) a vyhodila z postele rovno na vodkou nasiaknutý koberec. Zdalo sa, že táto sukuba má skutočne nadľudské schopnosti. Potom sa otočila na posteli ku mne, sadla si roztiahla stehná. Pripomenulo mi to jeden vtip, v ktorom sa hovorí, že vagína po súloži vyzerá ako pisk buldoga čo žral majonézu. Našťastie mi bolo všetko dosť jedno na to, aby ma vzrušovala.

Fľašu som hodil o stenu a rozbila sa: črepiny spadli na chudáka ležiaceho na zemi, a aj keď ho nemohli skutočne porezať, navyše keď bol až na rozopnutý rázporok celkom oblečený, hučal ako blázon. Vliezol som do postele k sukube. Bola celkom nahá, plná energie, a zdala sa v tej tme krásna. Vlasy mala zrejme svetlé, nedalo sa to presne určiť. Medzi dvoma plnými stehnami bola dokorán roztvorená brána do už vyplienených siení: ani neviem ako som dokázal v toľkej rýchlosti vytasiť svoj penis a zasunúť ho tam. Bola vlhká ako tá najpresiaknutejšia handra, bolo mi akoby som strkal kokot do pohára plného hlienu, nakoľko prvým vsunutím až na úplný doraz ktorý umožňovali rozmery našich genitálií, sa mi podarilo vytlačiť snáď všetok ejakulát ktorý v nej zanechal môj neúspešný kolega. Mal som od toho celé brucho, rozkrok a stehná, a zdalo sa, že tá kurvička si to všimla, lebo sa na tom veľmi dobre zabávala, smejúc sa z hlbín duše.

„Ty skurvená piča!“ vrazil som facku do tváre ktorú som ani nevidel. „Ber si to ty!“ povedal som a začal som prirážať, vždycky poriadne pritláčajúc svoje telo na jej, aby bola zasvinená tým hnusom čo najviac. Okamžite po vrazení facky smiech uťal: po niekoľkých prirazeniach začala ticho stonať: po niekoľkých ďalších vrazeniach začala prirážať aj ona.

Takto sme zotrvali nie dlhšie ako pol minúty. Medzitým sa vedľa nás onen chudák snažil zdvihnúť, počul som cvengot rozbitého skla. Prišlo mi ho ľúto. Musel som prestať.

Prerušil som styk a postavil som sa. „Čo je? Chceš ma vydierať?“ ziapala ona na mňa.

„Nemôžem súložiť pod krížom,“ povedal som tú najpravdivejšiu výhovorku, ktorá ma napadla ako náhle som pozrel na tieň pred seba. Vytrhol som kríž zo steny aj s kusom omietky: divil som sa, kde sa vzala vo mne toľká sila.

„Teraz už môžeš, ty kokot?“ spýtala sa ma. Vrazil som jej až sa prevrátila na bok. „Môžem, ty piča.“ Sklonil som sa k nej, otočil som ju naspäť, odhrnul som jej vlasy z tváre aby som videl anjelské obrysy jej tváre, a strčil som jej ho, na veľké jej prekvapenie, do úst, prirážajúc čo najviac, s úmyslom nechať zvyšky cudzieho semena stekajúce po mne zamazať jej tvár čo najviac.

Neznášam to, keď musím niekoho ľutovať. Kým som svojím žaluďom dráždil jej mandle a cítil som, ako vyvolávam peristaltické pohyby vedúce k zvracaniu, prehol som sa a vrazil som krucifix predĺženou časťou sťa ten tryskajúci falus do jej piče. Áno, bolo to klasické a otrepané metalové klišé, ale priznám sa, nikdy predtým som ho ešte nepraktizoval, a nie to ešte s kusom chladného železa na ktorom bol kus omietky. Zvinula sa v bolesti, ale nekládla žiadny odpor ani môjmu penisu, ani krížu. Mal som chuť vraziť jej svoj kokot do úst aj s vajciami, a kríž som jej tam chcel napchať aj so všetkými ramenami, a aj som sa o to minútu či viac snažil, ale napokon som musel uznať, že bez risku že ma uhryznutím vykastruje, a toho, že jej krucifixom celkom neroztrhám vagínu, to proste nepôjde. Vybral som svoj penis aj kríž, a kým sa prevalila nabok aby sa vyzvracala na kraj postele, ja som sa otočil a z celej sily som hodil kus vlhkého a osemeneného železa chlapovi ležiacemu na zemi v črepinách do hlavy. Bol už takmer na nohách, teraz ale spadol bez výkriku, ale za nesmierneho rachotu na zem rovno na črepiny, a veril by som, že si ublížil. Trafil som ho ešte presnejšie ako som chcel: zrejme bol v bezvedomí. A hlavne už nestonal v bolesti, bol ticho a nemusel som nikoho ľutovať.

Otočil som sa k nej, statočne mysliac si, že som ju dokonale znechutil od ďalšieho styku. Práve si utierala ústa od zvratkov. „Tak ako, dievčatko, stačilo ti?“ spýtal som sa posmešne, stojac nad ňou vzpriamene ako socha, môj kokot provokatívne pretínajúci priestor nad jej hlavou. Vtedy spravila niečo, čo ma veľmi prekvapilo: objala moju nohu ako keby som bol jej hrdina alebo čo. Vlastne som asi aj bol: zdalo sa, že som bol jediným, kto by mal potenciál uspokojiť jej lačné túžby. „Nie… ukoj ma!“ zastonala. Bola to tá najzúfalejšia prosba, s akou kedy ku mne kto prišiel.

Kopol som do nej, lebo kým bola v tejto pokornej polohe, už so ju skoro ľutoval. Prevrátil som ju nabok a vnikol do nej zozadu: hneď som ho ale musel znova vybrať a očistiť ho od omietky ostala na stranách jej pošvy, kým sme mohli pokračovať.

Vždycky ma fascinoval fenomén času. Viem, že vždy keď sa zrýchlil tep srdca, keď telo je prebudené, tak čas okolo mňa plynie pomalšie. Keď som v pokoji, čas plynie rýchlo. Nijaký vedec to nevie zmerať, ale je to tak. Starí ľudia ktorí často mávajú pomalý biorytmus (kokoti starí, ľutoval by som ich) sa vraj sťažujú, že čas plynie rýchlo. Verím, že čas ako taký je relatívny jav, a inak plynie pre mňa, inak pre môjho čitateľa, inak pre každého človeka. Slimáky majú vraj taký pomalý biorytmus, že vidia ako im pred očami rastie tráva. Jednu vec však viem naisto: vtedy, keď som bol s tou sukubou, čas okolo nás plynul nesmierne pomaly. Naše telá boli celkom prebudené, u oboch vzrušením, u mňa aj opitosťou a u nej bolesťou, a čas okolo nás plynul nesmierne pomaly: podobne ako keď je človek v životu nebezpečnej situácií a jeho zmysli sú tak vyostrené a má toľko adrenalínu v krvi, že aj ten najpomalší ťuťmák má bleskurýchle reakcie. A tiež som presvedčení o jednej veci: že čas pre nás vtedy plynul celkom rovnakou rýchlosťou.

Bez toho aby jeden z nás čokoľvek povedal, obaja sme vedeli, že bol najvyšší čas na zmenu polohy. Ani neviem či som sa vyzliekol som alebo či ona za mňa nejako strhla odev, viem len že som sa tam už polonahý prevaľoval na chrbát, aby ona mohla vyskočiť na mňa. Keď na mne už ale bola, nebolo mi všetko jedno: videl som v jej rukách veľkú črepinu z rozbitej fľaše, ktorú skutočne neviem kedy stihla zdvihnúť.

„A teraz som ja pánom,“ vyhlásila. Chcel som ju umravniť fackou, bola však omnoho rýchlejšia, a zakrátko som pocítil rez na svojej hrudi.

„Ty chorá piča!“

„Nehovor, že sa ti to nepáči!“ povedala a rezala ma ďalej, veselo sa pritom pohupujúc na mojom kokote.

Vrazil som jej a spadla cez posteľ vedľa onoho chudáka. Mal som na hrudi aspoň päť rán: žiadna nebola veľmi hlboká, ale všetky krvácali ako svine. Bol som na ňu nesmierne nasratý a chcel som ju zabiť.

„Aha, pipík!“ povedala zrazu nadšene ako malé dievča ktoré si našlo darček pod stromčekom. Nedalo mi, a musel som sa pozrieť, čo sa to stalo, že ju to tak rozveselilo.

Bol to rozopnutý rázporok jej predošlého milenca. To, čo tam bolo, sa naozaj nedalo pomenovať inak ako „pipík.“ Bolo to až smiešne. Kľačala tam v črepinách, celá dorezaná a krvácajúca po páde, a radovala sa z pipíka.

„Buď jeho pani,“ navrhol som. „Dokáž mu svoju moc tým, že ho vykastruješ.“

Bol to žart, ale nemusel som jej to vravieť dvakrát. Vzala jednu z množstva črepín, stiskla ju tak pevne až sa jej zaborila do ruky, a začala ho kastrovať. Musel som ho trafiť skutočne veľmi dobre oným krucifixom do hlavy, lebo neprebral sa z bezvedomia ani vtedy, keď ostrie začalo oddeľovať jeho semenníky od tela. Zreničky som už mal natoľko roztiahnuté, že som videl všetko čo sa dialo v tme, ako sa gule pomaly odpájajú od tela, ako keď slušná dcérenka pri nedeľnou obede si nežne nožíkom odkrajuje kus rezňa od mamičky, ako jej to nejde a ako ešte aj asi trafila dáku tepnu, lebo ten kretén začal krvácať tak, že by som mohol podľa pravidelného prúdu zmerať jeho tep.

Nemohol som inak ako masturbovať nad týmto vzácnym úkazom. V živote som nevidel nič nádhernejšie. Ona sa smiala. Smiala sa ako malé dievča ktoré práve objavilo novú hru, novú hru ktorú pozná len ona a v ktorej predčila všetkých svojich rovesníkov a prekročila všetky zákazy svojich rodičov.

Vraví sa, že keď človek plače, bude vždy plakať sám, ale keď sa smeje, tak sa s ním bude smiať celý svet. Je to výrok odvodený z filozofie dionýzovskej jednoty a apolónskej individualizácie, o ktorej však vo všeobecnosti vládne nesprávny názor, že samota je čosi smutné, a bytie v kolektíve čosi veselé. To je lož. Ona sama bola to jediné dievča na celom svete, čo by pristúpilo na môj príkaz vykastrovať toho trpáka, a predsa bola šťastná. Ja som bol pre ňu nič: odkedy mala črepinu v ruke (doslova), nevnímala ma. To je individualizácia: len to kto je individualizovaný môže byť skutočne šťastný, lebo len ten je skutočne sám sebou. Všetci tí, ktorí vyhľadávajú spoločnosť iných ľudí (väčšinou práve preto lebo sa nedokážu vyrovnať s faktom, že ostali sami s tou najnenávidenejšou osobou: sami so sebou), seba len strácajú v prospech iných, strácajú sami seba v kolektíve. Dokonca aj počas pohlavného styku človek stráca seba samého, ak ide o rovnostranný sex: len keď je jedna strana vyvýšená a druhá ponížená, tak človek môže byť individualizovaný počas styku a nestráca seba samého v druhom. Ako povedal jeden slávny libertín: „Sex bez bolesti je ako jedlo bez chuti.“

Pri semenníkoch to neskončilo: to dievča dokázalo odrezať jedným, i keď dlhým a neohrabaným ťahom aj jeho penis. Radostne mi mávala svojím úlovkom pred očami. Semenníky sa čoskoro rozpadli a rozmliaždili sa pádom kdesi na podlahe, tak jej ostal v ruke len pipík, pár centimetrový kúsok svalstva ktorý bol ešte pred chvíľou mocným, i keď len priemerným falusom zabárajúcim sa do nej.

Bol som práve pred ejakuláciou. Prikázal som jej aby sa uhla, a z tónu môjho hlasu poznala, že je to vážne. Kľakol som si do črepín: bol som nahý a mnohé sa zaborili do mojich kolien, ale nezáležalo mi na tom. Vrazil som svoj kokot do otvorenej a krvácajúcej rany čo ostala po kastrácií. Hlboko som sa veru nedostal: Nevyznal som sa a ani sa nevyznám v ľudskej anatómií natoľko, aby som mal tušenia do čoho som vrazil, pravdou však je, že po pár prirazeniach som to odsunul kamsi nabok a dostal som sa o pár centimetrov hlbšie.

Jej sa to evidentne páčilo. Ľahla si no toho chlapíka a začala ma bozkávať na pery. Síce mala stále tvár lepkavú a páchnucu od semena z úst som cítil len a len zvratky, nechal som sa. Bola tou jedinou vecou na tomto svete, ktorú som mohol milovať, lebo kto iný by už len bozkával chlapa súložiaceho s bezvedomím čerstvým eunuchom, a to rovno do rany čo ostala po jeho nedobrovoľnej kastrácií? Pre toľkú teplú krv zalievajúcu môj kokot som sa cítil akoby som defloroval nejakú starú mníšku s naozaj prerastenou blanou: mal som chuť vytiahnuť ten zakrvavený meč a vraziť ho svoje novej láske do piče a urobiť sa tam (nebola to láska na prvý pohľad, ale bola ešte viac: veď som ju ešte ani nevidel! Bola to láska na prvý mrd!), ale bolo už neskoro: nalial som celú dávku kastrátovi do rany. Bol to najlepší orgazmus môjho života, aký som dovtedy zažil.

Vedela, čo sa stalo. Nebola však nešťastná: naopak, tvárila sa, akoby som to nemohol ani položiť na lepšie miesto. Ako náhle som prerušil spojenie so skutočne poľutovaniahodným kreténom, vzala môj kokot do úst a začala ho cmúľať sťa ten najsladší cukrík. Nebudem tvrdiť, že ma to nepotešilo a nepáčilo sa mi to.

Keď krv s veľkým obsahom alkoholu opustila stoporený, už ale upokojujúci sa penis, a vrátila do mozgu aj s vodkou ktorú som vypil pred súložou, vypadla mi pamäť a nasleduje len veľké okno. Skutočne nemôžem povedať čo sa stalo ďalej. Zrejme som ale rýchlo vypadol z toho domu, a ona tiež. Našťastie boli všetci prítomní natoľko opití, že nemali ani najmenšieho tušenia o tom, že som bol prítomní na tejto párty: to isté platilo pre moju lásku. To dievča dokonca nikto nepoznal, bola skutočným prízrakom, nikto vrátane mňa nemal ani tušenia o tom, ako vyzerá (len podľa hmatu by som možno dokázal spoznať jej prsia a zadok).

Na druhý deň som sa dopočul, že policajti a záchranka museli doraziť už pár minút po kastrácií. Odobrali otlačky, stopy krvy a semena a bohviečoho ešte. Vedel som, že musím vypadnúť z tohto mesta, nie na druhý koniec republiky, ale na druhý koniec celej Únie, tak ďaleko, ako mi to Schengen, moje známosti a finančné známosti len dovolia. To som aj spravil.

Neskôr som sa v Lisabone dopočul, že sa chirurgovia sa pokúsili nášmu drahému kastrátovi zachrániť jeho mužnosť. Semenníky, hoci značne poškodené, mu dokázali prišiť naspäť, penis však nie. Nie žeby boli neschopní: išlo o dosť medializovaný prípad, ktorí sa dostal pod skalpel naozaj len tým najväčším kapacitám. Problém bol v tom, že penis sa proste nenašiel. Vedel som, že ona si ho nechala. Napokon, bola to aj spomienka na ňu, ktorá ma prinútila k návratu.

Hesperidské nymfy

Ďalším dôvodom pre to, že som sa rozhodol pre návrat bol fakt, že mi došli všetky financie. Práve keď som bol v Portugalsku, zistil som, že ktosi mi zablokoval všetky bankové účty, zrejme môj drahý otec. Mal síce právo byť nasratý, lebo na matkinom pohrebe som sa neobjavil a zmizol som bez slova, a zrejme ako sledoval účet ktorý pre mňa zriadil, usúdil, že premárňujem jeho ťažko zarobené peniaze, ale nechať ma napospas osudu naozaj nemusel.

Dozvedel som sa, že je po mne vyhlásené pátranie po celej Európe, zrejme v súvislosti so zmrzačením toho chudáka. Vtedy bolo možno aj dobré, že som prišiel o prístup k peniazom, lebo aspoň som neinklinoval k tomu, aby som ubytovával v drahých hoteloch ako som to mal vo zvyku (používal som síce falošné doklady, ale verím, že snaživé tajné služby by ma dokázali vypátrať, ak by veľmi chceli), a ubytovával som sa v lacných, opľutých a smradľavých moteloch, kde som bol vo väčšom bezpečí. Neskôr som už musel prespávať len tak na ulici alebo na hocijakom teplom mieste kde po mne nikto nič nechcel, aby som si ušetril aspoň nejaké peniaze na cestu naspäť. Viac ako nepohodlie ma však trápil nedostatok sexu: odkedy sa mi zablokovali a účty a nemal som peniaze na prostitútky, zúril som. Ťažko zbaliť opité dievča v krčme ak nehovoríš jej rečou, no a ja hlupák som sa vydal práve do južných krajín, z ktorých jazykov som neovládal ani jeden, tak som si pohonieval v kupé dedinských vlakov (pretože boli lacnejšie a bezpečnejšie), niekedy aj v prítomnosti iných cestujúcich, a bolo to nanič. Vlastne aj každá prostitútka ktorú som od svojho úteku mal bola celkom nanič, lebo žiadna sa ani spolovice nevyrovnala onej kastrujúcej sukube, do ktorej som sa zamiloval.

Keď mi ostávalo posledných pár eur, postupoval som ďalej stopom, prípadne som nasadol na nákladný vlak idúci bohvie kam smerom na východ. Nákladné vlaky, v ktorých nebol nijaký revízor, boli bezpečnejšie, nehrozilo, že nastúpim k nejakému kokotovi ako sa mi to stávalo pri stopovaní. Nikdy som však vopred nevedel, že kam ma taký vlak odvezie a párkrát sa mi stalo, že som sa divil, prečo všetci v cieľovej destinácií rozprávajú po slovinsky, a nie po nemecky, ako som predpokladal pri nástupe. S postupujúcou jeseňou začínal byť nočný mráz čoraz tuhší a bolo ťažké prespávať vonku, navyše s plnými semenníkmi: sem tam sa mi ale podarilo nájsť v blízkosti staníc v mestách dákeho sfetovaného bezdomovca, zmlátiť ho a ulúpiť mu to málo eur čo mal so sebou, čo ale stačilo na dve noci v moteli.

Keď sa však teraz v retrospektíve pozriem na tie dni, asi som nikdy nebol taký slobodný, ako práve vtedy.

Konečne sa mi podarilo doraziť naspäť. Samozrejme, po uliciach miest ktoré som poznal a ktoré poznali mňa som sa pohyboval len medzi polnocou a úsvitom, aby som znížil šancu, že stretnem niekoho známeho, na čo najmenšie možné minimum. Navštívil som niekoľko známostí, povyhrážal sa im aby som vymohol nejaké tie peniaze, a dovolil som si prespávať v lacných moteloch. Každopádne som vedel, že musím, proste musím stretnúť to dievča z onej noci. Jeden známy mi povedal, že v novinách sa spomínalo, že vraj vypočúvali aj akési dievča. Pravdepodobne to bola ona, moja sukuba. Síce ona bola tou kto vykonal kastráciu, zdalo sa, že všetka vina bola zvalená na mňa. Média vraj nikdy nepoužili moje meno, bol som fantómom tej noci (fakt, že som sa vysemenil do jeho rany nebol nikde spomínaný: ach, vzali mi čerešňičku z torty!), ale zrejme polícia mala moje meno od niektorého z mojich drahých kamarátov. Každopádne známy mi vypátral, že z ktorého mesta je tá slečna, a ešte v ten večer som si pustil žilou aby som utíšil smäd starých božstiev, aby mi pomáhali až sa budem pokúšať ju nájsť a znovu dobyť.

V tom meste som nikdy predtým nebol a musel som uznať, že to bol riadny zapadákov. Išiel som tam okamžite a prišiel som uprostred týždňa. Zdalo sa, že ešte aj tá prekliata mládež je natoľko konzervatívna, že pije len cez víkend. Mal som so sebou síce pár kníh, dni som ale trávil v motelovej izbe zúrivým behaním do kruhu a márnym bičovaním času, aby plynul rýchlejšie. Vo štvrtok som to nevydržal a napriek tomu, že som nemal úmysel ju vyplatiť, objednal som si kurvu: bola to rómka, jedna z tých mladších a menej skúsených, možno by som aj povedal, že bola príťažlivá, ale nedokázal som s ňou spraviť: jednak pre kondóm (s kurvami si to nerozdávam bez kondómu. Môj život má hodnotu!), jednak preto, že myšlienka na sukubu bola tak živá a tak všadeprítomná v tomto meste, že robila všetky ostatné ženy absolútne nepríťažlivé, ako gorgony so zhnitými vagínami z nejakého zlého sna, ktoré boli celkom nič oproti nej, temnej kráľovnej mojich najtajnejších a najzvrátenejších túžob. Cigánka chcela však peniaze aj tak, čím ma prinútila aby som ju zbil, tak veľmi, až kým nebola úplne bezmocná a neschopná čo i len ceknúť o výplate. Pokúsil som sa s ňou spraviť aj potom (orgány činné v trestnom konaní by to asi kvalifikovali ako znásilnenie), ale bolo to márne, nebola to ona. Vzal teda tú kurvu cez plece a vyhodil ju do kontajnera pár ulíc od motelu. Každopádne som svoju izbu opustil a zvyšok noci sa túlal v opačnej časti mesta, nie preto aby som vyhol plateniu v moteli, ale hlavne aby si na mňa tá kurva nezavolala svoju, celkom iste veľmi početnú rodinu.

V piatok doobeda som sa dozvedel, že sa tu má konať akýsi metalový koncert. Bolo to jedno z tých menších miest kde ak sa koná koncert, žáner sa nerieši a idú tam povinne všetci, či už je to drumáč alebo punk, čiže bola veľká pravdepodobnosť, že sa mi podarí sa s ňou stretnúť tam. Cez deň som si kúpil dáke čierne handry na seba, ukradol z drobného hypermarketu (skurvený kapitalizmus vlezie všade) dáky deodorant a pánsku voňavku, lak na nechty a ceruzku na oči, a pripravoval sa na večer.

Prišiel som však až hodne neskoro, smrad prepotených tiel takmer prebíjal opar cigaretového dymu, väčšina osadenstva už bola v silnom alkoholickom opojení a nálada bola akurátna na to, aby sa všetci domorodci zabávali a nevšímali si neznámeho človeka čo práve dorazil. Práve hrali dáki blackmetalisti menom Nevaloth a klub bol natrieskaní na prasknutie: a vtedy som ju uzrel.

Láskala s nejakým miestnym teen-metalistom za stolom, obaja už boli evidentne značne opití, jeden jej prsník bol odhalený, a jeho jazyk práve opustil jej ústa aby si to namieril k bradavke. Mala postavenie akejsi miestnej kurvičky, ako sa zdalo. Mne to nevadilo, naopak, dúfal som že sa tento trtko pokúsi ju uspokojiť, riadne pri tom vyhorí, nech potom prídem ja ako padlý anjel slasti a ukážem jej uspokojenie, ako vtedy v tú noc. Áno, videl som ju prvýkrát v živote, ale vedel som, že je to ona: bola medzi nami akási neviditeľná príťažlivosť. Vlasy mala svetlé, taký špinavý blond: jedno z mála dievčat čo si v dnešných dňoch nefarbí vlasy. Bola maličká, jej postava mala akurátne okrúhle tvary, všimol som si piercing na jazyku, čo predtým určite nemala. Bola nesmierne príťažlivá. Po dvoch mesiacoch, kedy som ju videl naposledy, som mal teraz tak silnú erekciu, že som bol vďačný za dav okolo seba, vďaka ktorému si nikto nevšimol to, čo by ma mohlo poriadne zahanbiť. Potreboval som sa rýchlo vypariť na záchod alebo niekam, vyhoniť si ho, aby som sa vôbec na ňu dokázal pozerať, ale zdalo sa, že ona si ma všimla tiež. Ach nie, prečo práve teraz, v mojej slabej chvíli! Zakryl som si tvár a vbehol som na záchod, ani som nevedel či na chlapský alebo na ženský.

Nemusel som ani masturbovať: s obrazom svojej vyvolenej pred očami som mal skôr čo robiť včas vytiahnuť vtáka z nohavíc a stihnúť sa nezasemeniť. Neznášam to, keď si nemôžem vychutnať vyvrcholenie, i vyvrcholenie práve tak náhle a nečakané, ako bolo toto. Prvé tri dávky išli na špinavé kachličky okolo záchoda, štvrtú som už pri najväčšej bolesti a takmer štyridsaťpäť stupňovom predklone dokázal namieriť dole do misy, načo som si uvedomil, že už je to aj tak jedno, a zvyšok som vylial kade tade, prežívajúc aspoň zvyšok svojho náhleho orgazmu naplno. Ešte nikdy som nevidel že by zo mňa toľko vyšlo: prisahám, že ak by som to dal niektorej do hrdla, tak sa udusí: neveril by som ani, že chlap toľko toho môže mať v sebe. Nebál som sa, že slasť tohto večera sa skončila: bol som si istý, že keď ju uvidím znova, budem rád ak sa opäť nespravím.

Nebol som ešte ani celkom hotový, keď dvere kabínky sa za mnou nečakane otvorili. „Nechceš pomoc?“ ozval sa dievčenský hlas, ale nebola to moja sukuba. Skepticky som sa otočil, môj kokot sa hompáľal pred ňou.

Bolo to neznáme dievča veľmi podobne mojej láske. Bola vyššia, vlasy mala temné, bola to metalistka: ale zdalo sa, že majú čosi spoločné, snáď ako keby to boli sestry. „A ty si…“ chcel som sa čosi spýtať, ale nedovolila mi pokračovať.

V mihnutí oka bola na kolenách, môj vysemenený penis v jej ústach už bol hladený pravidelnými stiskmi pier a hrou jej rýchleho jazyka. Stalo sa to oveľa rýchlejšie ako som čakal, nemal som čas zareagovať, a nikdy inokedy by mi to nevadilo, len teraz som dúfal, že sa moja sukuba nebude cítiť ako ohrdnutá. Každopádne táto dievka bola veľmi šikovná v tom čo robila, a ja som bol ešte dosť vzrušený na to aby som si to nechal robiť, tak som zatvoril oči a vychutnával si moment, sťa fakír v nejakej šialenej meditácií, z ktorej ma hlasy opitých hulvátov (boli sme teda nakoniec na mužských hajzľoch) nevytrhávali, naopak, boli mi uspávankou.

„Vidím, že ste sa už zoznámili,“ vytrhol ma zas hlas z letargie. Toto už bola ona. Otvoril som oči: stála pred kabínkou, pozerala sa mi do očí, a zjavne sa veľmi dobre zabávala no mojom nanajvýš prekvapenom výraze. Jej kamarátka: už to bolo isté: ma prestala fajčiť: postavila sa a ja som si uvedomil, že mi akýmsi šikovným pohybom vybrala opasok z nohavíc.

„Chyť nás!“ zvolala moja láska a skôr ako som mohol niečo spraviť, obe sa otočili a bežali aj s mojím opaskom preč. Musel som ich dohnať! Môj penis sa stále týčil vpred ako kopija rytiera pripravená prebodnúť na stredovekom turnaji aj samotného kráľa, čo ale znamenalo, že sa mi bude veľmi ťažko utekať za nimi: navyše mali môj opasok, čo znamenalo že si budem musieť držať gate. Spravil som to a vyrazil som za nimi.

Vybehnúc zo záchodov, penis majúc ledva napchatý do rázporku ktorý som sa neobťažoval si zapnúť, som zbadal ako práve obe vybehli von z podniku a strácali sa v tme chladnej novembrovej noci. Krista! Pustil som gate: už to bolo aj tak jedno: a utekal som za nimi. Ľudia okolo mňa mohli byť opití, ako len chceli, takmer všetci si všimli cez podnik bežiaceho chlapíka so silnou erekciou a odhaleným penisom: nevnímal som prekvapené, posmešné, ale aj skutočne udivené a roztúžené pohľady niektorých dievčat, ale utekal som chytro preč za nimi, von do noci. Okamžite ako som bol vonku, uvedomil som si, že nohavice ma budú už len zdržovať: za behu som si ich roztrhol a zahodil, bežiac len tak, od pol pása dole nahý neznámym mestom, dokonca aj slipy som inštinktívne asi roztrhol alebo čo, len aby som bol voľný. Pohľad na sukuby predo mnou ma hnal v pred: mrazivý nočný vzduch som v tom ošiali nevnímal nikde okrem svojho vztýčeného čuráka, aj to len preto, že bol celý vlhký od svojej šťavy a šťavy z pier sukuby.

Bežal som za tými dvoma cez dve alebo tri ulice: všetky boli prázdne. Doháňal som ich, a potom som videl, že bežia na cintorín. Nasledoval som ich.

Zamysleli ste sa niekedy nad zmyslom vulgarizmov? Prečo sa všetky tabuizované slová vo väčšine civilizovaných krajín rovnajú označeniam pohlavných orgánov, resp. rôznych sexuálnych činností? Freud by zaplesal, pretože naše vulgarizmy sú len dôkazom toho, ako je táto spoločnosť založená na popretí prirodzenej sexuality. A práve tak, ako každodenne používame nadávky, tak snáď ešte častejšie podvedome myslíme na hriešny sex. Čo ale chcem povedať je, že vulgarizmy v našom jazyku by si zaslúžili veľkú revíziu. Je veľmi hlúpe nadávať so do nástrojov radosti (kokot, piča), do aktu ktorý robí človeka úplným (jebať), a označovať sa slovom ktoré vystihuje ženu, čo rozdáva radosť (kurva). Miesto toho by sme si, navrhujem, mali nadávať do kňazov, askétov, mníšok, panien a panicov. To bude hneď krajší svet.

Nezaujatý pozorovateľ ktorý by bol náhodným nočným návštevníkom cintorína by celkom iste videl miesto tých dvoch utekajúcich neviestok dva prízraky, nymfy alebo šialené dryády levitujúce pomedzi hroby. V mojom prípade by už toľko nadprirodzena nebolo v jeho obraze, keďže som nebol nič iné ako nadržaný úchylák, ktorý stratil nohavice so vztýčeným holým kokotom ich naháňal.

Tie dve došli k akejsi veľkej, gotickej bráne na konci cintorína, iste vedúcej do akejsi krypty. Boli v pasci – nemali kam predo mnou ujsť, brána bola zatvorená a iste zamknutá, nech s ňou lomcovali koľko len chceli. Pripomínalo mi to nejakú rozprávku, kde dve ovečky chceli ujsť pred zlým vlkom, nuž a takto nejako neslávne to pre ne dopadlo.

Pribehol som k nim a strhol som svoju plavovlásku za ruku. Cítil som obrovský pocit zadosťučinenia, keď konečne bola po dvoch mesiacoch opäť v mojej moci. Tak, ako som sa vtedy tváril povýšenecky a nedobytne, ledabolo a ľahostajne pred ňou, tak som bol teraz jej otrokom, pravda, otrokom ktorý jej násilím držal ruky za chrbtom a chystal sa vziať si od nej všetko, čo mi mohla dať, aj proti jej vôli.

„Prestaň!“ kričala. „Tu nie! Pôjdeme dnu!“

Vrazil som jej do tváre až ju celkom stočilo a vyšmykla sa z môjho zovretia, možno si aj vykĺbiac ruku, ako som si pomyslel v prvej chvíli. Bol som si istý, že to tak chcela. Minule sa jej to veľmi páčilo.

Jej kamarátka medzitým konečne otvorila bránu do krypty. Keď som zbadal, že pomáha mojej sukube vstať, okamžite som zasiahol a kopancom ku odsotil. Síce som bol bez gatí, ťažké topánky som mal ešte stále na nohách.

Zrazu som však pocítil náhle a prudké ukusnutie na svojom lýtku. Moja sukuba ma zahryzla tak nečakane a tak silno, že som musel klesnúť na jedno koleno a dokonca aj zrevať od bolesti. Tá kresťanka (ako vidíte, držím sa zásady ktorú som deklaroval vyššie vo svojom rozprávaní) však kusala stále hlbšie a hlbšie, až som dostal strach z predstavy, že pretne moje šľachy. Cítil som prúd svojej teplej krvi tiecť po mi nohe a padať do blata v ktorom som kľačal – tá prekliata mníška dokonca sala moju krv ako nejaký prekliaty upír! Tri údery päsťou do hlavy však nestačili na to, aby pustila: držala sa ma ako kliešť.

„Prestaň, a poď už sem!“ zakričala jej kamarátka otvárajúc dvere do krypty dokorán. Až to ju primälo aby ma pustila a bežala spolu so svojou kamarátkou do temnoty za bránou krypty. Chcel som ju okamžite zastaviť a pomstiť sa jej: Noha ma však neposlúchala, navyše som sa šmykol a zvalil som sa celý rovno do blata.

Chladná hnedá zemina ma zašpinila všade, od tváre cez vztýčený kokot (vždy som sa divil, ako mohol podľa severskej mytológie splodiť Odin so Zemou boha Thora. Teraz, keď môj žaluď penetroval blato ako keby to bola od hovna zasratá riť nejakej zanedbanej ženskej, som už chápal, že ako je to možné) až po krvácajúcu ranu na nohe. Až sa hanbím za to, že pulzujúca bolesť z rany mohla stačiť k tomu, aby som sa v tej chvíli chcel vzdať svojho honu na tie dve čarodejnice. Bol to až ich smiech, v ozvenách sa ozývajúci z hlbín krypty: nebol to smiech čo by sa mi posmieval, hoci sa rozhodne bolo čomu posmievať: bol to šialený smiech dvoch duší ktoré konečne našli cestu v svoj zvrátený domov, a dokonca ma pozývali dnu. Bolo to vzrušujúce. Chladné, morbídne, choré a zvrátené – vzrušujúce.

Postavil som sa. Zablatený, polonahý, zranený, musel som vyzerať ako monštrum. Musel som vyzerať presne tak, ako to ony chceli. Ich smiech sa stále odrážal od stien krypty a volal ma dnu. Vykročil som, krívajúc na pravú nohu.

Zakrátko som sa ocitol obklopený absolútnou tmou. Bol tam hrozný chlad a bál som sa, že naozaj stratím erekciu. Chcel som ho strčiť okamžite do niektorého z ich otvorov, taký zablatený, nech pykajú za to ako ma ponížili a zranili.

Vo chvíli keď som si mal uvedomiť, že som im zrejme vbehol do pasce, už bolo neskoro: úder akýmsi tupým predmetom ma položil na rovno chladnú, hrubou vrstvou prachu pokrytú kamennú podlahu. Cítil som sa ponížene, ale to až pod pocitom hroznej fyzickej bolesti. Nemohol som sa pohnúť, ledva som vnímal svoje telo, bol som im vydaný napospas.

Otočili ma na chrbát.

„Strácame ho!“ vystrašene zhýkla jej kamarátka keď nahmatala môj úd. S úsmevom pod všetkou tou bolesťou som si pomyslel, že by mala ísť na medicínu. Ale skutočne, keď som už takmer strácal vedomie pre to ako so mnou zaobchádzali (nezaobchádzal by som s nimi o nič jemnejšie, ale ony na druhej strane ma musia mať silného, ak so mnou chcú niečo mať), nemohli sa čudovať, že strácam aj erekciu.

„Tak s tým niečo rob!“ usmernila ju moja sukuba. Kamarátka sa začala ihneď činiť. Jazyk s ktorým mal môj penis dnes už do činenia ho opäť začal cmúľať: napriek všetkému blatu, prachu a hnusu čo sa oň cestou nalepil. Možno aj krvácal kvôli poslednému pádu. Jej to ale vôbec nevadilo, i keď sem tam vypľula nabok obsah toho, čo si nabrala do úst. Síce bola dosť neskúsená na to aby ma vzkriesila z mŕtvych ako Ježiša Krista, ale aspoň som mal dôvod udržiavať si vedomie v tomto svete.

Zrazu som pocítil bozk známych pier, a o sekundu na to sa jej jazyk opäť zvítal s mojím. Poznal som ju – bozkala sa jedinečne, unikátne, síce dnes nemala celú tvár od cudzieho semena, na jazyku mala piercing a ja som mal žaluď na mandliach jej kamarátky, a nie v krvácajúcej rane v rozkroku, ale aj tak to bolo skoro rovnaké ako predtým. Hoci neznášam chvíle, pri ktorých prechádzam čímsi, čo som už niekedy zažil, chcem aby môj život bol neustálou improvizáciou, ale teraz mi to výnimočne neprekážalo. Hoci z hlbín duše opovrhujem celým inštitútom manželstva a neslobodnej lásky, jej bozk ma celkom prebral a primäl k tomu, aby som ju bozkával sťa stratenú lásku môjho premrhaného života, sťa onú monogamnú a večnú lásku, ktorej archetyp, žiaľ, je ešte asi stále hlboko zakorenený v kolektívnom podvedomí celého západného sveta. Skutočne potrebujeme na prelome vekov nového (anti)Krista, čo tento obmedzujúci archetyp zmaže, a najlepšie: nepostaví na jeho miesto žiadny nový.

„Bože, ja ten jeho kokot asi nikdy neočistím,“ vytrhlo ma z magického momentu zazúfanie si mojej fajčiarky.

„Tak si ho strč do riti,“ odporučila jej moja sukuba, „Tam ti to je aj tak jedno.“

V tme som nič nevidel, ale cítil som, ako sa to dievča postavilo, otočilo a rozkročilo sa nado mnou. Keď som cítil teplo z jej prehnutého tela nado mnou o pocítil dotyk jej ruky usmerňujúci môj vzkriesený úd do jej anusu, cítil som sa nanajvýš blažene. Bola veľmi mladá a nie zas až tak skúsená, i keď odvážna, snažila sa nedať najavo nijaké zaváhanie a neprejaviť ani náznak bolesti pri tom, keď sa môj zasvinený penis vnáral medzi jej dve plné polky a rovno do diery, pred ktorou cíti každú muž pobožnú fascináciu. Hneď na prvý krát sa prehla až na doraz, dokonca stratila rovnováhu a „sadla“ si na mňa, a ja som cítil, že môj žaluď sa dostal až tak hlboko do jej komnát, ako ešte nijaký iný dobrodruh predo mnou. Iste, veľmi ju to bolelo, cítil som ako bola v kŕči, ale nedala nič najavo. Bol som na ňu pyšný, skoro by bol otec z dobre vychovanej dcéry.

Keď začala prirážať, spočiatku pomaly a opatrne, postupne sa ale rozbiehajúc a prekonávajúc bolesť, a moja sukuba sa prestala venovať mojim perám a presunula sa ku klítorisu svojej kamarátky, mohol som sa naplno oddávať blahu plynúcemu z toho rozdvojeného zázraku prirážajúceho na moje lono. Naposledy som mal análny sex pred asi necelými dvoma mesiacmi kdesi na juhu Francúzska s nejakou pomerne drahou kurvou, ale toto bolo oveľa lepšie. S ňou som musel mať kondóm, sama na tom trvala, dokonca aj keď som šiel do jej riti. Teraz nielenže nijaká ochrana nebola, ale môj kokot bol ešte aj celý od blata a bohviečoho ešte. Ležiac tak na chrbte pasívny, všetko o moje blaho bolo postarané, cítil som ako keby som sa stal súčasťou akéhosi prastarého rítu, súčasťou obradu prvotného ľudského náboženstva, spoločného pre všetkých jedincov, národy i rasy, náboženstva naplnenia, krásy, tela a rozkoše, ktoré sa všetky náboženstvá po ňom snažili poprieť. Moja sukuba zanechala klítoris svojej od bolesti i od slasti stonajúcej kamarátky tak a presunula sa k mojim vajciam. Ozval sa môj strach: predsa ona už jedného vykastrovala, a je zuby a jeden rýchly pohyb by stačili na to, aby ma pripravila o mužnosť: ale zabil som ten strach v prvej sekunde. Ak to chce spraviť, nech. Niečo zaimprovizujem.

Síce som mal v posledných dňoch a týždňoch ledva čo do huby, ochlpenie na intímnych partiách som mal vždy dôkladne ostrihané. Možno som troska, tulák, asociál a nonkonformista, ale moje pohlavné orgány musia byť vždy lákadlom a pokušením pre opačné (prípadne aj pre to moje) pohlavie. Vďaka tomu sa mojej sukube veľmi ľahko narábalo s mojimi semenníkmi a dokázala ma nanajvýš dobre uspokojiť. Bol som ešte bližšie k prvotnému božstvu než predtým: priam som ho dokázal vidieť pred svojimi zatvorenými očami. Bol jeden, nie boli dvaja, nie vlastne boli dve, lebo to boli ženy, vlastne ani to nie, boli štyria, z toho dve ženy a traja chlapi, nie, bolo ich ešte viac, šestnásť, tridsaťsedem, deväťdesiat tri… ale boli stále jedností. Päťstotridsať-jediný Boh! Tak ako je kresťanský Boh trojjediný, tak aj tu sa tisíce božstiev, s ktorými som cítil hmatateľné, takmer fyzické spojenie, spájali so mnou, spájali sa do jedného božstva, ktorého som sa súčasťou stal aj ja… panteizmus, deizmus, teizmus, ateizmus, všetky slová zrazu boli prikrátke na to aby vyjadrili povahu toho božstva. Nebolo len všadeprítomné, tento prvotný ľudský boh nebol len panteistický boh vo všetkom, v podlahe na ktorej som ležal, vo vlasoch prehnutej sodomistky ktoré ma šteklili na tvári ako prirážala, ale hlavne boh v mojom vztýčenom faluse, kde ho bolo najviac, kde pretekal mocou a silou a kde bol najprítomnejší: naopak, tento boh tento svet zďaleka presahoval, bol prítomný aj všade mimo neho, ale hlavne v v hlbinách ľudskej duše, v psyché ktorá je príliš tajomná, zvrátená, ktorá bola teraz celkom prebudená, ktorá je príliš nevhodná pre život na to, aby bola z tohto sveta, a predsa, tam je tohto boha najviac, tam akoby bol jeho zdroj, alebo cieľ…

Cítil som ako sa tá, čo ma spájala s týmito víziami, vyrovnala a prevalila nabok, prerušujúc oblažujúce spojenie, a tým aj môj kontakt s prvotným božstvom. Nesmierne ma to nahnevalo, ale nedokázal som odporovať, nedokázal som ani nič povedať, lebo po rozhovore s prvotným božstvom som zabudol svoj rodný, hlúpy, nedokonalý slovanský jazyk, a dokázal som sa len škeriť, čo bolo vo všadeprítomnej tme aj tak zbytočné.

Útecha však prišla náhle: moja sukuba sa posunula nado mňa a spojila sa so mnou. Čo ma nanajvýš príjemne prekvapilo bol fakt, že môj penis, snáď ešte špinavší po análnom styku než pred ním, si strčila do vagíny. Bolo to odporné, choré a ohrozovalo to jej zdravie: nič sa mi nemohlo páčiť viac. Cítil som, že ona je moja vyvolená láska. Hoci som doteraz bol celkom pasívny pri styku a nechal som sa len otrtkávať, náhle teraz do mňa vstúpila všetka sila pohanských falických božstiev, a inštinktívne som najskôr pevne zdrapil svoju sukubu aby mi nikam neuletela, keď som do nej začal prirážať tou najväčšou možnou silou a rýchlosťou, akú som bol schopný vyvinúť.

Doposiaľ sme boli relatívne ticho: stenami krypty sa šírili len tiché stony, omnoho tichšie ako ich predošlý šialený smiech. Teraz však vzduch preťal skutočne srdcervúci krik. Násilie ktorým som zahrnul svoju lásku jej muselo pôsobiť také utrpenie, že sa dokonca snažila odo mňa odtrhnutím. Len o to pevnejšie som ju stisol aby mi nemohla ujsť. Toto som si šetril pre ňu celé dva mesiace, či aj viac. Musela teraz dostať všetko, čo zameškala. Po chvíli môj úmysel pochopila, poddala sa mu, a prestala zavíjať ako znásilňovaná hyena (toto nie je prirovnanie: nič iné ona ani nebola), na druhú stranu som to bol ja, komu sa začali drať výkriky slasti z hrdla. Naša spoločníčka ostávala pasívna: ležala vedľa nás a masturbovala.

Náhle som pocítil, ako čosi prerezalo môj krk. Nebola to hlboká rana, len povrchová, ale krvácala. Bolo mi to jedno, dokonca sa mi to začalo páčiť, keď sa moja sukuba sklonila a začala krv vycuciavať. Uvedomil som si, že ranu mi spôsobila prosto svojimi dlhými nechtami. Áno, možno som anti-vampirista, je to podľa mňa pubertálna úchylka trápnych goth(p)ičiek, a hocikedy inokedy by som jej radšej narval dve kilá cesnaku do úst, vrazil jej strieborný kríž do piče a drevený kôl do riti, svojej sukube som ale ako jedinej dovolil ma vysávať.

Jej kamarátka sa náhle postavila a síce som v tme nič nevidel, cítil že sa postavila pičou k mojej tvári. Čakal som, že bude po mne chcieť aby som ju vylízal, a vo svojej šľachetnosti a dobromyseľnosti som bol pripravený pristúpiť na tento nevyslovený návrh, ale ona si pre mňa pripravila čosi iné. Priložila si zápästie k mojim ústam – sprvu som to nechápal, ale potom som pocítil, ako krv začala stekať k mojím ústam, a v dosť veľkých dávkach. Táto kurva (podotýkam, že slovo kurva nikdy nepoužívam pri svojom rozprávaní ako urážku) si prerezala žilu a teraz ma napájala svojou telesnou tekutinou ako malé bábätko. Prijal som ten dar. Pitie krvi vraj môže človeku vážne ublížiť, ale nezáležalo mi na tom varovaní. Náhle som pocítil jej piču nad svojím čelom, už som si myslel, že chcela len, aby som lízal bránu jej komnát zakrvaveným jazykom: hneď nato som ale pocítil teplý moč stekať na svoje čelo. Áno! Byť naraz napájaný močom a krvou jednej šialenej ženskej: to som ešte nezažil. Užíval som si to plnými dúškami, oplakávajúc horkými slzami každú kvapku, či už krvi alebo moču, čo som nedokázal vypiť. Dokonca som trochu pozabudol na svoju vyvolenú: tá zatiaľ usilovne zahrievala môj kokot a užívala si slasť moju, ako aj vytrženie svojej sexuálne spriaznenej priateľky.

Mocný prúd moču však vyschol, mal som od neho celú tvár a poloplný žalúdok, a predsa mi nebolo dosť. Rukami som si čistil tvár a lízal všetky prsty poliate tým božským nápojom, dokonca som zdvihol svoju sukubu a odsotil ju, aby som sa mohol otočiť a lízať zvyšky moču z chladnej, špinavej podlahy krypty.

Keď som už vylízal všetko čo som mohol (trvalo mi to dáke dve minúty, cez ktoré som svoje spoločníčky vôbec nevnímal), postavil som sa a vyhlásil do tmy: „Ty, čo si ma ošťala, kde si?“

„Tu som,“ povedala.

Spravil som rýchly pohyb smerom za hlasom a chytil ju. Surovo som ju zvalil na zem a pokúsil som sa roztiahnuť jej nohy, ktoré boli zrazu celé stuhnuté, neprístupné, nechcúce sa mi oddať. Toto nebolo to dievča ktoré som poznal.

„Čo s ňou chceš?“ zahučala moja vyvolená.

„Budem  ju jebať do piče!“ vyhlásil som. Chcel som sa odvďačiť tej, čo ma pomazala tým božským mokom.

„To nesmieš!“ volali obe, ale nepočúval som ich. Zrazu mi aj celá láska bola ľahostajná: musel som dostať to čo som chcel: musel som jebať s pičou čo ma tak skvele ošťala a nadojila.

Už som ju skoro zlomil, keď som náhle opäť z nepriehľadnej tmy dostal silnú ranu do hlavy, celkom ma paralizujúcu. Tá asketická mníška, celá matka predstavená čo nechce jebať do piče, sa mi vyšmykla z rúk a kamsi sa v tme odplazila. Bol som vyradený a vedel som to. Musel som dostať tehlou do zátylku, alebo čímsi podobným.

Náhle som cítil ako čosi do mňa vniklo zozadu. Mal som akýsi dlhý, tenký a na konci tupý predmet vrazený hlboko do hrubého čreva. Nebolo to nepríjemné: naopak, pripomenulo mi to moje prvé experimenty s pasívnou homosexualitou, asi tak už desaťročie dozadu, keď som mohol mať tak dvanásť, trinásť rokov.

„Teraz už vieš aj ty aké to je, byť žena, byť pokorený, byť porazený,“ vyhlásila moja sukuba. Bola to ona kto usmerňovala onen neznámy predmet v mojom konečníku.

„Vskutku vravím ti: neukazuješ mi nič čo by som už inde nevidel a dávno nezažil.“

„A polstoročia starú stehennú kosť si už v riti mal?“ spýtala sa.

Uznávam, nikdy predtým ani potom som tam také niečo nemal. Bola skutočne šikovná: nájsť kosť v starej krypte a potom ma s ňou znásilňovať. Páčilo sa mi to. Verím, že už vo chvíli keď za mnou poslala svoju kamarátku na záchod v tom pochybnom podniku, tak mala toto premyslené. Hoci bol pre mňa fakt že nedokázala odimprovizovať celé stretnutie, negatívum, musel som uznanlivo oceniť jej vynaliezavosť.

Posledné čo si pamätám je, že som ejakuloval pred seba, a snáď v tej istej chvíli som aj vygrcal všetok moč čo som si tak starostlivo nazbieral. Potom som musel stratiť vedomie: určite to bolo tou poslednou ranou čo som dostal. Ešte viem, že som sa možno párkrát vytrhol z bezvedomia, keď sa dievčatá pokúšali dostať z môjho bezvládneho tela von kus ľudskej stehennej kosti, ktorá vo mne ostala keď sa kosť zrejme pri vyťahovaní zlomila, ale potom už ďalej z toho večera neviem nič.

Dryáda

Myslím, že v Danteho komédií to bol ôsmy okruh pekla (z deviatich), kde hriešnici trpeli zamrznutí vo večnom ľade. Asi tak dáko som sa cítil keď som sa vtedy prebúdzal: bol som neskutočne uzimený, všetko ma svrbelo, hrýzlo a bolelo, najviac rana v zátylku, konečník som mal v jednom ohni a tiež pulzujúca bolesť prichádzala z reznej rany na pravom lýtku.

Otvoril som oči aby som zistil, že som ešte živý. Ležal som skrútený kdesi v kríkoch, polonahý, podchladený, zrejme som tu bol celú noc, keďže svetlo na moju mizériu dopadalo zrejme z práve svitajúceho slnka, kdesi tam za spleťou tŕňov, ostrých konárov a haluzí.

Celé telo som mal skrehnuté, horko-ťažko som sa prevalil na bok, aby som zbadal, že som stále kdesi na cintoríne. Asi sem ma tie dve odvalili keď som bol nevládny. Aké pekné od nich. Ja by som sa na ne vyjebal.

Nuž, konečne som sa dostal k svojmu: musel som improvizovať. Môj stav si vyžadoval, aby som okamžite prevezený do nemocnice: nie tak ani tie zranenia, to by som ešte rozchodil, skôr strašné podchladenie. Bol som si istý že lepšie ako s poriadnou angínou alebo aj zápalom pľúc sa z tohto nedostanem. Samozrejme, hospitalizovaný som byť nemohol, lebo by sa ešte prišlo na to kto som a ešte by si ma dali do súvislosti s udalosťami spred dvoch mesiacov. Peniaze, falošné doklady, ani posratý mobil aby som nemal: všetko ostalo v nohaviciach ktoré som si roztrhol, keď som v ošiali utekal za tými dvoma prízrakmi. Neľutoval som však to, čo som spravil: nikdy som neľutoval skutky ktoré som vykonal vo svojom najšialenejšom besnení, nech ich neskoršie následky boli pre mňa akokoľvek neblahé. Naučil som sa prijímať život tak, ako príde, a odvtedy som s ním bol, ani nie že spokojnejší, lebo spokojnosť zabíja ľudského ducha žiadajúceho si nedosiahnuteľnú dokonalosť, ale… „vyrovnanejší“ je asi to správne slovo. Odkedy som si toto uvedomil, a to už bolo pred pár rokmi, som už len ľutoval to, že som nemal práve čo ľutovať.

Teraz som však bol v takom prúseri, s akým som mohol len máločo zo svojich skúseností porovnať.

Trvalo mi, a to som sa fakt snažil, asi desať minút kým som sa postavil, aj to keď už som konečne stál, okamžite ma zasiahla taká nesmierna slabosť a závrat, že som takmer odpadol od nedostatku svojich síl. Vyliezol som z kríkov, a hoci už v rannom svetle som vystavoval svoju nahotu pre všetky oči čo mohli byť takto skoro medzi náhrobkami, musel som sa dotrmácať k stene akejsi starej budovy (neskôr sa ukázalo, že to bola ona krypta v ktorej som zažil slastné orgie túto noc), a oprieť sa o ňu.

Keď som pomaly nabral sily, premyslel som si plán. Schovám sa, počkám, kým sa sem nedotrmáca dáky fakt starý a bezmocný dôchodca, prepadnem ho, olúpim o oblečenie (hocičo čo zakryje moju prirodzenosť bude vhodné) a hlavne o peniaze. Nastúpim na vlak a odveziem sa k niekomu, kde budem môcť ostať kým sa nedoliečim a rany sa nezhoja…

Zatrmácal som sa a spadol som. Zem cez mrazivú noc stvrdla, už nebola tým blatom čo ešte včera večer, a moje skrehnuté telo pád precítilo trojnásobne. Ten dôchodca bude musieť byť naozaj VEĽMI starý a VEĽMI nemohúci, pomyslel som si. Na to, že ku ktorému známemu sa pôjdem vyliečiť, keďže skoro s každým mám vybudovaný vzťah na princípe mojej moci a jeho podriadení sa ku mne, či už na základe obdivu k mojej aristokratickej zvrhlosti, slobode a voľnomyšlienkárstvu, alebo na základe niečoho iného, som radšej ani nemyslel: každý by ma v tomto stave odmietol, ak by to rovno aj nevyužil v môj neprospech.

Zbadal som akúsi postavu pohybovať chodníkom medzi hrobmi smerom ku krypte. Pohybovala sa prirýchlo na dôchodcu, a ja som sa musel urýchlene skryť, aby mi ešte nechcela pomôcť, a tým mi v skutočnosti len uškodiť a všetko pokaziť. Pokúsil som sa postaviť, ale bolo to márne. Srdce mi bilo od strachu, keďže všetka moja sloboda mi mohla byť vzatá tu a teraz, nuž som sa začal plaziť ako ten posledný had smerom ku kríkom.

Stihol som to. Dúfal som, že tá postava kdesi odbočí a nepôjde ku krypte: ale mal som smolu, ona si to namierila rovno tam, ako som videl pomedzi škáru v konároch kríku. Bola celá v čiernom, pred bránou krypty odbočila smerom ku kríkom kde som bol ja. Myslel som si, že už väčšiu smolu ani nemôžem a mať a preklínal som fakt, že všetko je stratené, ale potom som ju spoznal. Bola to tá čiernovlasá kamarátka mojej sukuby: tá čo ma ošťala a napájala masvojou krvou.

Zrazu mi prišlo veľmi ľúto, že som obe tie tekutiny vyzvracal. Musím vyšľachtiť svoj žalúdok: piť týchto kráľovských nápojov pomenej a nie súčasne, nech postupne môžem prijať bez vyvrátenia aj väčšie dávky.

„Hu-hú, tu si?“ spýtala sa.

Pokúsil som sa čosi povedať, ale spustil som akurát lavínu nekotrolovateľného kašľa. Aspoň sa na prvý pohľad zdalo, že mi prišla pomôcť.

V skratke, odela ma do dákych handier ktoré vraj ukradla bratovi a tvrdila, že mi chce pomôcť. Už včera ma chceli dovliecť kamsi, kde by som by som v teple prespal a nenachladol takto, ale nedokázali ma uniesť, nuž ma len zhodili sem do kríkov.

„Daj mi peniaze teda,“ povedal som horko ťažko hlasom tak zachrípnutým, že som sa divil že mi patrí. „Nič viac po tebe nechcem. Dokonca ti môžem sľúbiť, že ti to vrátim. Aj s úrokmi.“

„Peniaze nemám,“ povedala. „Ale na to miesto by si stále mal ísť. Zakúriť si tam ešte dokážeš, a prežiješ tam aj pár dní, kým ti nebude lepšie. To my ti sme dlžné: takýto dobrý sex ešte ani jedna z nás nemala. Teda Katka možno – vtedy prvýkrát s tebou.“

Katarína. Tak sa teda volal moja sukuba. Dokonca spomínala tú prvú noc na tom dome svojej najlepšej kamarátke. Aj ja by som sa rád podelil o svoj zážitok s ňou, len keby som mal niekoho, koho by som mohol nazvať skutočným priateľom: a to vtedy, keď je po vás vyhlásené pátranie snáď po celej Únií, je veľmi riskantné.

Každopádne, hocijakú inú pomoc ako finančnú som odmietal. Už mať gule v trenkoch brata tej, s ktorou som včera vykonával sodomiu, navyše daných dobrovoľne mi prišlo dosť ponižujúce (keby som ich ja sám ukradol, alebo dokonca ulúpil, bol by som na seba neskutočne hrdý!).

„Neprežiješ. Chytia ťa alebo feťáci, alebo skíni, alebo policajti: a to ešte bude najhoršie,“ tvrdila mi.

„ Aj tak od teba nič nechcem.“

Zamračila sa. „Ak so mnou nepôjdeš, zavolám policajtov a poviem im, že si ten, kto odrezal vtáka a gule Jurovi Franskému.“

Úžasné, tak už aj poznám meno toho kreténa vykastrovaného, pomyslel som si v hneve.

„Pojeb sa,“ povedal som.

Dostal som úder do tváre, ktorý síce bol od dievčaťa a aj na dievča bol slabý, ale aj tak ma okamžite položil na zem, a ja som si uvedomil tú strašnú myšlienku, že nie som schopný sa postaviť: a studnica mojej inšpirácie vyschla.

„Ako chceš utekať pred zákonom, keď ťa položí trasorítka ako ja?“ spýtala sa.

Musel som sa vzdať svojej pýchy a pristúpiť na jej návrh, nechať sa dobrovoľne ubytovať tam, kde to navrhovala. Pomohla mi nohy a kým ma opierala, dokázal som pomaličky chodiť. Cítil som sa ako starý krípel: kebyže takto naozaj žijem s istotou že už nikdy nebude lepšie, bez okolkov by som spáchal samovraždu. Zákaz eutanázie je tá najzvrátenejšia „humanistická“ blbosť, akú táto spoločnosť vymyslela.

„Ja tvoje meno poznám,“ povedala po ceste. „Nedávno ťa spomínali v televízií ako hlavného podozrivého z toho večera. Ja sa volám Kordélia.“

„Tvoji rodičia musia byť riadne jebnutí.“

„Hm, to hej.“

* * *

Doviedla ma k akejsi chate asi štyri kilometre od mesta. Cesta nám musela trvať aj zo dve hodiny, a bola prerušená množstvom krátkych prestávok, lebo tak veľmi som bol oslabený a chorý. Jediné čo ma na nej potešilo, že sa neobzerala, ničoho sa nebála, fakt, že podopiera úplne neznámeho človeka vlastnou vinou odkázaného na cudziu pomoc, a že by ju niekto mohol takto vidieť, ju nijako neznepokojoval. Dobré dievča.

„Táto chata patrí rodičom, ale tí sú teraz obaja na pol roka v USA,“ vravela mi keď ma usadila do kresla pokrytého kožušinou a rozohrievala oheň v krbe. „Nikto ťa tu nebude rušiť. Ku mne by si ísť nemohol, lebo som teraz sa starou mamou.“

Rozkašľal som sa a vypľul som obrovský, nechutný hlien na drevenú podlahu. Celá chata bola „poľovnícka,“ steny boli zdobené trofejami, kožušinami a vypchatými zvieratami. Kebyže som zdravší, tak by som vyskúšal zoonekrofíliu.

„Moja teta pracuje v lekárni,“ povedala Kordélia keď sa pozrela na obrovský žltý hlien na podlahe pochádzajúci z mojich priedušiek, ktoré sa však necítili o nič voľnejšie. „Skúsim jej ešte dnes potiahnuť nejaké antibiotiká a doniesť ti ich.“

„Rozkošné,“ zachrapčal som.

„Robím to len pre to, aby si bol znova čo najrýchlejšie sexuálne výkonný.“

Ako povedala, tak aj spravila. Väčšinu dňa som prespal v horúčkach, ale večer, alebo možno až v noci prišla s liekmi, spravila mi horúci čaj a opäť zakúrila v peci, pretože ja som ani to nevládal. Tiež mi doniesla dáke jedlo, chipsy a kokotiny, nemal som na nič chuť a cítil som sa na zomretie.

„Mám zaujímavé novinky ohľadom Katky,“ povedala, na čo som zbystril pozornosť. „Zdá sa, že potom čo súložila s tvojím penisom, ktorý bol od blata, prachu a mojich hovien, dostala riadny zápal na piči (mimochodom, aj vtáka mi umyla: dúfam, že aj mňa nečaká takýto zápal). Musel kvôli nej dnes gynekológ vstávať do roboty, a povedal, že takú hrôzu ešte nevidel. Vymyslela si, že bola znásilnená na jednej uličke cez koncert. Chlapíka opísala úplne inak ako teba: každopádne policajti budú mať stopu DNA z tvojich spermií v nej, a asi im nebude trvať dlho, spojiť si ich s tými čo si nechal vtedy v tom mrzákovi…“

Ach, úžasné, pomyslel som si. Mám na krku kastráciu čo som nevykonal, a znásilnenie, ktoré som tiež nespáchal.

„Ja som v pohode, ďakujem za opýtanie,“ povedala Kordélia naštvane, ako keby ma to malo zaujímať.

„No vidíš,“ zachrčal som. „Ja kurva nie som.“

Síce ma nasledujúce dni znásilňovala obrovským dildom ktoré si schovala kamsi do dákej kôlne za chatou, pretože ja som bol celkom slabý a impotentný, nemôžem povedať, že by ma neliečila, a necítil by som sa každý deň lepšie. Spomínala, že bola tiež vypovedať v Katkinej veci, a že sa o vec zaujímali aj média. Prvý deň to bolo len obyčajné znásilnenie, na druhý však bola opäť v novinách, a to rovno na titulkoch. Zrejme policajtom ušla informácia, že spermie z kastráta a z Katky sa zhodujú, a všetky bulvárne plátky, ale aj seriózne noviny hlásali, že najväčší sadista v histórií nášho štátiku opäť útočí.

Jedného dňa som sa zobudil zdravý. No, nie celkom zdravý, ale zobudil som sa s rannou erekciou, čo mi celkom stačilo. Práve v ten deň Kordélia neprišla. Rozhodol som sa, že si pre ňu túto dávku budem šetriť: počas choroby sa tam toho aj tak dosť našetrilo: a prekvapím ju mohutným nečakaným gejzírom rovno do očí.

Neprišla ani na druhý deň, a už ma to sralo. Jedla mi nechala dosť, aj lieky som vedel ako mám brať aby som sa nepredávkoval, ale v oblasti semenníkov som už cítil hrozné tlaky.

Potom konečne večer prišla. Ležal som na gauči prikrytý dekou, tváril som sa, že mi je strašne zle, že umieram, kým som si tajne pod dekou honil.

„Kordélia…“ blúznil som v horúčkach.

„Ach, zlatko, veď ti tie lieky mali pomôcť! Ako to, že ti je tak zle?“

Prisunula sa a dala mi bozk na čelo. Z výrazu jej tváre som pochopil, že si uvedomila, že na to že mi je tak strašne zle, nemám žiadnu teplotu.

V momente, keď spoznala podvrh, som sa sťa pružina vyšvihol spod deky, svoj vztýčený penis jej namieril do tváre, a vystrelil. Prekvapenú tvár zasiahol gejzír semena a zmenil jej tvár na nepoznanie. Miesto dievčenskej tváričky, ktorá sa ešte aj namaľovala, aby bola predo mnou pekná, som zrazu videl len akúsi tvár pod neskutočne hrubou vrstvou semena, ktoré stekalo vo vodopáde na jej čiernu, metalovú mikinu, kde sa krásne vynímalo.

Semenom vymaľovaná tvár otvorila oči a pozrela sa do smiechom vyškerenej tváre toho, kto nad ňou triumfoval.

„To je moje ďakujem za to, že si sa o mňa postarala,“ povedal som.

„Ty si kokot,“ odvetila.

Nasledujúce dni som sa napriek zlepšujúcemu sa zdraviu stále zdržoval na chate. Stal som sa dosť veľkou sockou na to, aby som sa nechal obsluhovať. Dni som trávil čítaním kníh ktoré som Kordéliu prinútil požičať si z miestnej knižnice. Dokonca som sa opäť pokúsil prečítať si niečo z Kanta, ale vzdal som to. Ako Bataille raz napísal, literatúra v ktorej nie je žiadne zlo, je nehorázne nudná. Knihy Kanta neobsahujú pranijaké zlo, a preto som ich nikdy nedokázal čítať bez toho, aby som pri tom zaspal. Napríklad taká biblia ma vždy bavila, lebo je to vskutku kniha plná násilia, vrážd, vyhrážania sa a bezbrehého obmedzovania ľudskej rasy – pre mňa je to určite ten najlepší science fiction!

Márne som dúfal, že ešte uvidím Katku. Zápal bol vraj ešte vážnejší ako sa na prvý pohľad zdalo, už bolo dokonca povedané, že možno už nikdy nebude môcť plodiť deti (mal by som si účtovať túto trvalú antikoncepciu!). Jej rodičia boli veľmi vystrašení a navyše obviňovali Kordéliu, že nebola pri Katke v čase znásilnenia (haha). Tak som v rámci čakania vždycky pekne pojebal Katku do riti, keď ma prišla pozrieť.

Každopádne chcel som sa povŕtať aj v jej kunde, čo však stále odmietala. Napokon som sa musel spýtať tú trápnu otázku:

„Kordélia (naozaj som nedokázal vymyslieť nijakú zdrobneninu toho mena a ona mi nič nenavrhla), ty máš devätnásť rokov a mám pocit, že si panna. Je to tak?“

Začervenala sa. „Áno, je to tak. Ešte stále mám neporušenú panenskú blanu,“ povedala. „Môj otec je fanatický kresťan a pravidelne ma posiela na prehliadky ku gynekológovi. Ten ma samozrejme nemôže ani poriadne vyšetriť bez toho aby ma neodpanil. To sú vždy tie najtrápnejšie momenty: keď tam prídem, on konštatuje že som panna, a otec je spokojný. A keď som v čakárni, a vidím všetky tie dievčatá čo idú tiež ku gynekológovi predpísať si antikoncepciu… vždy si potom musím zatrtkať,“ povedala. „Do riti, samozrejme. Vlastne ten istý kresťanský otec, čo chce mať doma pannu, ma naučil trtkať do riti, už pred ôsmimi rokmi.“

Napriek tomu, že som to čakal, aj tak som ostal zaskočený. Počul som o fenoméne „virgin whore,“ teda o dievčati ktoré má nespočet neraz aj veľmi bizarných sexuálnych skúseností, ale pritom má stále neporušenú panenskú blanu, ale nikdy som si nemyslel že skutočne existujú. Jeden môj kamarát tvrdil, že s takým dievčaťom raz chodil pol roka, po sexuálnej stránke si veľmi sedeli (vravieval, že „dve z troch dier nie sú zlé“), panenstvo si vraj chránila preto, lebo len panna má prístup k niektorým duševným sféram a len panna sa môže kontaktovať s istými duchmi a s istými bytosťami, a vraj o to nechce prísť. Mne to však prišlo príliš absurdné na to aby to bola pravda. Stretnúť sa však s panenskou kurvou, ktorá súloží s ostatnými z pomsty k otcovi, to bol môj splnený sen, sen, ktorý som si ani nemyslel že by sa mohol splniť.

Asi ako každý chlap, chcel byť ten, kto bude mať česť ju odblaniť. Dal som si záväzok do najbližších dní, že od nej neutečiem dovtedy, kým ju nedoblaním, alebo aspoň kým nebudem pri tom. Ku Katke som už nič necítil, možno po mne aj stále túžila, ja však s chorými kundami nechcem mať nič.

Mohol by som teraz rozprávať, ako som s Kordéliou súložil v zasneženom lese, ako sme sa kúpali v zamrznutom jazieerku a nebola nám zima. Mohol by som vám rozprávať, ako mi v tú noc predstavila panenteistické božstvo a ako dôkaz jeho existencie privábila z lesa jeleňa, ktorý súložil s nami, obom nám dal do riti, a bol plný potencie napriek tomu, že mal čas úplne mimo ruje.

Mohol by som vám rozprávať, ako Kordéliin otec prišiel na to, že bývam na chate a že spolu súložíme: ako sa začal vyhrážať, a ako som ho spútal a znásilnil. Mohol by som vám rozprávať, ako som ho nadopoval viagrou a keď mu penis šlo až roztrhnúť z prekrvenia, prinútil ho deflorovať svoju dcéru, ako som potom súložil s ňou do pošvy před ním, jako plakal, a ako sme na záver orgií jej otca vykastrovali a dekapitovali.

Mohol by som vám rozprávať aj o tom, ako sme s Kordéliou ušli do Dánska a žili sme pár mesiacov v anarchistických komunitách medzi squattermi, kde sme sa zúčastňovali na obrovských orgiách. Mohol by som vám rozprávať o tom, ako nás napokon chytili, keď sme to raz v stave šialenstva prehnali a jedno desaťročné dievča, ktoré sme vzali k nám do trojky, sme nadrogovoali a zavraždili. Ako sa Kordélia obesila na cele keď zistila, že sa z nás stali svetoznámi sexuálni devianti a že nás pravdepodobne čaká doživotie. Tiež  o tom, ako ma dánsky sudca prinútil sa s ním vyspať, s prísľubom že bude zhovievavejší, ale aj tak mi dal doživotie. Napokon mohol by som vám rozprávať o tom, ako ma moji priatelia anarchisti násilím vyslobodili počas mojej deportácie späť do východnej Európy, a ako teraz tajne lietam medzi kontinentami, nechávajúc sa platiť od tých najbohatších zvrátených podnikateľov, ktorí si chcú so mnou užiť. Ako sa ma tajné služby a média sveta snažia vypátrať, ako občas nafotím nejaké akty a poskytne tajne rozhovor pre nejaký svetoznámy časopis, a postupne si budujem povesť Markíza de Sade 21. storočia. Pripravujem knihu a dúfam, že ma nikdy nechytia. Už teraz som snom miliónov žien a vzorom milónov mužov. Ja som však v myšlienkach znásilnil každú, čo po mne kedy túžila, a oklamal každého, kto chcel byť ako ja.

Niet ale zmyslu v tom, aby som pokračoval. Tých, čo boli znechutení tým čo som popísali, prestali čítať už na jednej z prvých stránok: tých čo si užívajú opis môjho života tými najväčšími dúškami zas nechcem odďalovať od toho, aby naplnili svoje túžby tým, že si budú len čítať o týchto deviáciách, miesto toho aby sa sami zdvihli a niečo zvrátené spravili.

Choďte teda, moji nasledovníci, a naplňte svoje túžby. Nijaký existujúci boh vás nezavrhne za to, že budete takí, akí v skutočnosti ste

FINITO

Kapitoly Bizarnej Erotomágie

Pred polrokom som taktiež dokončil štúdiu pojednávajúcu o bizarných erotických praktikách v mágií. Ak by niekoho zaujímalo, dá sa to stiahnuť tu: http://www.mediafire.com/?nv131o1dd4o0qvf

Dozviete sa mnoho o magickom využití incestu, pedofílie, gerontofílie, zoofílie, nekrofílie, vampirizmu, exhibicionizmu, frotérizmu, transvestitizmu, homosexuality, práca s pornografiou, ale i mnohých ďalších bizarných praktík.

Pornomágia

Jednoznačne najrýchlejšie šírenou, veľmi obľúbenou a zároveň magicky nesmierne efektívnou formou modernej sexuálnej mágie je pornomágia. Prvé oficiálne publikované články o nej sa objavili začiatkom tretieho milénia, ale sám považujem za veľmi pravdepodobné, že experimentátorský chaos magici experimentovali s pornom ako magickým prostriedkom už oveľa dávnejšie: snáď okamžite po založení IOT. U nás sa výskumom pornomágie intenzívne zaoberal Jozef Karika.[1] Ja sám bez okolkov priznávam, že s pornografiou pracujem takmer denne, ako magicky, tak i z dôvodu prostého potešenia. Považujem za nevyhnutné, aby dnešní nielen magici, ale vôbec všetci mladí muži intenzívne sledovali nové trendy v sexuálnej oblasti, ktoré sa napokon najlepšie šíria práve pomocou pornografie.

Pornografia je nesmierne silný magický nástroj, a to obzvlášť v dobe rozkvetu internetu. Desať až pätnásť percent vyhľadávaní na internete sa týka pornografie, a čo sa týka samotnej návštevnosti pornostránok, je to zrejme ešte viac. Milióny videí sú prakticky zadarmo prístupné pre doslova milióny divákov, ktorí ich svojím pozeraním a súčasným vzrušením a sebaukájaním nabíjajú mrakmi energie. Len úplne nepodstatný zlomok percenta týchto divákov sú magici, ktorí dokážu túto energiu uchvátiť pre seba a magicky využiť. Ak sa však aj stanete skúsenými pornomagikmi, nemyslite si, že dokážete uchvátiť všetku energiu všetkých výronov pohlavných tekutín, ku ktorým došlo počas sledovania tohto videa (resp. pozerania sa na túto fotografiu, či iného média). Naopak, aj tým najlepším sa podarí odkrojiť si pre seba len púhy zlomok energie: avšak stále dosť na to, aby dokázali robiť divy.[2]

Výhodou pornomágie je i to, že je tu možné vidieť, pri silnejšom vžití sa a prežívaní doslova na vlastnej koži cítiť veci, k akým sa nedostaneme za celý život (priznajme si to, ani tí najlepší mágovia si nepričarujú pornohviezdy: a ak výnimočne áno, boli by schopní sa k nim dostať aj bez pomoci mágie). Zákon Thelémy a morálka sexuálnej promiskuity sa ešte stále dostatočne nerozšírila v povedomí ľudí a predpokladáme, že to ešte generáciu či dve môže potrvať, kým bude môcť skutočne spať každý s každým: a aj ak to nastane, význam pornomágie sa zmenší len nepatrne, lebo, ako môj známy zvykne hovoriť: „Radšej si dobre vyhoniť,[3] ale si zle zašukať.“  Na druhú stranu, v porne síce môžeme vidieť aj inscenované, a v niektorých prípadoch snáď i skutočné znásilnenia, zoofíiu či iné fetiše, tak k modelom pred dňom ich osemnástich narodenín sa tak ľahko nedostaneme.[4][5] I v tejto oblasti však robia pokroky, napr. simulované detské porno, t.j. animované buď klasickou metódou, alebo pomocou počítačovej grafiky, je v niekoľkých štátoch legálne. Priekopníci v tejto oblasti sú (ako inak) Japonci, u ktorých vznikli podžánre známe ako lolicon (simulované detské porno zameraná ne dievčatká: prakticky anime s pornografickým obsahom) a shotacon (zamerané na chlapčekov).[6]

Stretol som sa názorom, že pornomágia je neefektívna. Tento názor bol obhajovaný tým, že pri tejto autoerotickej metóde mág nerozvíja svoju imagináciu a schopnosť vizualizácie, tak ako by to robil v prípade tzv. „čistej masturbácie.“ Súhlasíme s tým, že práve v tomto ohľade má mág  výhodu, a dlhodobé masturbovanie len s doprovodom porna môže viesť k stagnácií, či dokonca až zleniveniu a degenrácií magikovej schopnosti imaginácie. Pri magickej práci je však práca s pornografickým materiálom výhodná práve kvôli množstvu energie, ktoré cez ňu plynie, a ktorú by mág nikdy nevydoloval len zo seba. „Čistá“ masturbácia sa náleží skôr k úkonom mysticizmu a duchovnej individualizácie.

Záverom tohto úvodu dodávam, že metódy pornomágie neplatia len pre vyslovene pornografický materiál. Súčasné magazíny, popkultúra, módny štýl obliekania je už dosť provokatívny na to, aby sa dalo ukojiť len s ním. Nielen popové hviezdičky či iné celebrity: veľmi sa mi osvedčila práca s tzv. virtuálnymi misskami, postavami z počítačových hier, pri ktorých hlavne súčasní teenageri prelievajú hotové galóny semena, ako ma skúsenosti z astrálu presvedčili. Toto platí najmä pre fantasy hry, a najmä pre elfky.[7]

Chcel by som sa ospravedlniť za svoju neprofesionálnosť, teda za to, že som túto kapitol pojal najmä pre adeptov mužského pohlavia heterosexuálnej orientácie.

Zvolenie vhodného média

Dané pornografické dielo, či už video, zbierka fotografií, prípadne niečo iné, by malo byť, dokonca musí byť analogicky prepojené s cieľom operácie. Ak je povaha operácia martická, tak i dané pornografické dielo alebo „médium,“ musím mať povahu martickú. V takomto prípade je najvhodnejšie zvoliť si video, kde dochádza okrem styku i k násiliu medzi danými hercami. Novodobá pornografia má tú výhodu, že každé video je zaopatrené krátkym príbehom a herci okrem šukania skutočne i niečo hrajú, t.j. sú dosadení do jednoduchých úloh. Tieto úlohy robia video pre bežného diváka jednak atraktívnejším a vzrušujúcejším, a magickú prax mu dávajú naopak vhodné analógie.

Najjednoduchšie je ísť na preferovaný server a pomocou prehliadača si vyhľadať vhodné video. Nedávno som potreboval video so solárnymi korešpondenciami: nie je nič jednoduchšie ako zadať do prehliadača „sun,“ nakoľko súlož na slnečnej pláži nepatrí medzi opomínané lokality pri tomto type filmov. S ostatnými planétami však môže byť problém, snáď okrem mesiacu. Porna sú síce haldy a aj na „Pluto“ vám čosi nájde, ale nebude sa jednať o príliš sledované, a popravde ani kvalitné videá. V pornomágií nopak platí, že čím sledovanejšie a atraktívnejšie je video, tým sú i úspechy s ním istejšie.[8] Tu si treba pomôcť inými analógiami. Napr. ak potrebujeme jupiterskú energiu, dáme si vyhľadať porno s policajtmi (policajtkami) či právnikmi (právničkami). Ak martickú, tak dáme vyhľadať čosi násilnejšie.[9] Pri Merkúrovi si vyhľadajte niečo poštárske. Pri Mesiaci je dobré pracovať s lesbickými videami. Pri Venuši s niečím viac soft. Pri Saturne je trochu problém, tu si treba nájsť čosi bizarnejšie a menej konvenčné. Prax však overila, že v prípade núdze postačia i videá označené na tagom „milf.“ Podobný postup sa zvolí i pri hľadaní média s inými analógiami.

Vhodné analógie je možné hľadať i v prípade samotnej pornoherečky/herca. Najvulgárnejším a najnižším hľadaním analógií je podľa farby vlasov. Sofistikovanejší spôsob sa viaže na horoskop samotného herca/herečky. Nie je problém vygoogliť si tieto informácie o čase a mieste narodenia, a podľa nich zostrojiť horoskop, podľa ktorého si zistíte príslušné planetárne, zodiakálne, živlové a teda aj princípové korešpodencie.[10] Primitívnejším spôsobom  by bolo použiť analógie viažuce sa čisto na miesto narodenia, vzhľadom na to, že každý štát má takéto korešpodencie. Avšak vzhľadom na množstvo štátov dnešnom svete (takmer 200) a fakt, že štáty v mnohých veľkých federáciách sa považujú pre tento účel za samostatné štáty (napr. v prípade Kanady, USA, Austrálie či Ruskej Federácie), tabuľka by bola príliš rozsiahla a informácie týkajúce sa mnohých štátov sú prakticky nezohnateľné z literatúry, a sťahovať ich po jednom z astrálu skutočne nemám čas. Vytláčať tu polovičatú tabuľku len so štátmi, z ktorých pochádza väčšina súčasne aktívnych pornohercov/herečiek nechcem, a ani nebudem, keďže metódu zostrojenia horoskopu považujem za presnejšiu a spoľahlivejšiu.

Praktické postupy

Klasický pornorituál

Budem písať o všeobecnom obrade, na ktoré si skúsený čitateľ iste nájde príslušné kompetencie sám.

Potrebný je obradný odev, jeho farba zodpovedajúca privolávanej energií. Na oltári, kde sú príslušné pečate, tabuľky, sviece atď. je postavený tiež hmotný nosič média, či už časopis – lepšie sú už vytrhnuté stránky z neho – alebo notebook . na ktorom by už dané video mala byť otvorené, a všetky programy by mali byť zatvorené. Ak pozerám cez prehliadač, tak by to mala byť jediná otvorená stránka, a taktiež je lepšie nechať video vopred načítať (v doméne pornomágie nie je nikto iritujúcejší ako démon bufferingu).

  1. Úderom[11] na zvon otvoríme rituál.
  2. Adept vykoná menší vyžehnávací pentagramový rituál.
  3. Adept vykoná príslušný planetárny/zodiakálny/živlový či iný rituál.
  4. Óda na privolávanú inteligenciu.
  5. Operatér prednesie svoje želanie.
  6. Výzva, aby sa daná inteligencia stotožnila podľa povahy rítu  buď s operatérom, alebo s médiom.[12]
  7. Vykonanie sexuálnej časti obradu. Operatér má voľné ruky postupovať tak, ako to uzná za vhodné. Mal by si však médium značne vychutnávať, v prípade videa si ho pozrieť od začiatku do konca bez pretáčania a preskakovania, mal by prežiť čo najviac „suchých“ orgazmov a v momente orgazmu sa plne sústrediť na svoje želanie.
  8. Prednes vďačnej inkantácie na danú inteligenciu.
  9. Požitie príslušného obetného pokrmu a nápoja v prípade, že sa adept identifikoval s daným princípom: ich obetovanie predpísaným spôsobom ak bol použitý iný postup.
  10. Poďakovanie a prepustenie privolaných síl.
  11. Adept vykoná menší vyžehnávací pentagramový rituál.
  12. Úderom[13] zvona ukončíme rituál.

 

Skupinový pornorituál

V minulosti, keď prístup k pornografií omnoho ťažší ako je dnes, neraz došlo k skupinovej onanií pri priateľoch s použitím toho istého materiálu v ten istý čas. Dochádzalo k tzv. skupinovej onanií. Dnes už nedochádza k takýmto aktivitám takmer vôbec, aspoň u mužov nie, ale o to má tento úkon, pre svoju nezvyčajnú povahu, väčší energetický potenciál.

Nie je nevyhnutné, aby všetci zúčastnení boli mágovia a smerovali svoju energiu na spoločný cieľ. Stačí, keď len jeden z účastníkov je magickým adeptom , ktorý si takto privlastní energiu ostatných, ktorý by ju inak rozplytvali naprázdno. Mág dokonca môže previesť rituál tajne, ak dokáže jednotlivé úkony včas a absolútne presvedčivo imaginovať. Aspoň minimálne korešpodencie a symbolický, improvizovaný oltár je potrebný (napr. položíme vedľa televízora, na ktorom si péčko pustíme, rubín, ak vyvolávame ohnivé alebo martické inteligencie). Postupný je obdobný ako pri minulom ríte.

  1. Úderom na zvon otvoríme rituál.
  2. Adept vykoná menší vyžehnávací pentagramový rituál.
  3. Adept vykoná príslušný planetárny/zodiakálny/živlový či iný rituál.
  4. Óda na privolávanú inteligenciu.
  5. Operatér prednesie svoje želanie.
  6. Výzva, aby sa daná inteligencia stotožnila podľa povahy rítu  buď s operatérom, alebo s médiom.
  7. Vykonanie sexuálnej časti obradu. Najvhodnejšie je, aby adepti orgazmovali súčasne,[14] a aby adept prostredníctvom imaginácie uchopil i ich prelievanú energiu, a využil ju na svoj cieľ.
  8. Požitie príslušného obetného pokrmu a nápoja v prípade, že sa adept identifikoval s daným princípom: ich obetovanie predpísaným spôsobom ak bol použitý iný postup.[15]
  9. Poďakovanie a prepustenie privolaných síl.
  10. Adept vykoná menší vyžehnávací pentagramový rituál.
  11. Úderom zvona ukončíme rituál.

* * *

Do budúcnosti by som rád preskúmal sex po telefóne  či dokonca cez webkameru (prácu s tzv. „camwhores“), resp. potešil by som sa, keby to niekto preskúmal miesto mňa.


[1] Odporúčam tento odkaz, hoci sa nejedná o skutočný obrad pornomágie tak, ako ho chápem ja: http://chaospace.hyperlinx.cz/?pgid=164

[2] Väčšina energie ide buď pornoherečkám/hercom, alebo spoločnosti alebo webstránke, ktorá výrobu alebo distribúciu pornografického materiálu zabezpečuje. Z ešte pred pár rokmi bezvýznamných mien ako Brazzers, Red Tube, Xnxx.com a podobne sa dnes stávajú mocné egregory.

Najväčšou smolou je, že medzi konateľmi týchto spoločností alebo medzi samotnými hercami a herečkami sa nenachádzajú ľudia zbehlí v ezoterike a okultizme. Ak by dokázali využiť tie salvy energie, čo k nim prúdia, dokázali by na duchovnej úrovni byť Ipsissimovia a na hmotnej králi sveta. Oni však všetku energiu nechajú buď vyplytvať, alebo ju podvedomky vrážajú do tých najvulgárnejších materialistických cieľov.

Sám odhodlane očakávam deň, kedy sa medzi pornokratmi objaví skúsený okultista. Neprekvapilo by ma, keby to niekto takýto v konečnom dôsledku nedotiahol na nového pána sveta, zosobneného ducha doby, Napoleona dvadsiateho prvého storočia.

[3] Prípadne to obmieňa s „vyšťať“ alebo „vysrať sa.“

[4] S právnou úpravou v tejto oblasti nemôžeme celkom súhlasiť. Nechceme podporovať detskú pornografiu, ale a k zákon umožňuje po skončení povinnej školskej dochádzky pracovať, mal by od tej istej doby umožniť i privyrábať si točením pornografie – telesne je už vtedy človek zrelý dosť.

[5] Na tomto mieste musíme poznamenať, že právna úprava v SR hovorí, že je trestné mať v držbe, šíriť alebo tvoriť detskú pornografiu. Sledovanie takéhoto ilegálneho porna na prehrávači na nejakej webstránke, teda bez stihnutia a uloženia na náš pevný disk, by teda nemalo byť trestné. Touto poznámkou však rozhodne nechceme nikoho povzbudzovať k tomu, aby detské porno vyhľadával.

[6] Sám musím výrobu a šírenie simulovaného detského porna obhajovať. Výskumu v Japonsku dokázali, že po tom, čo došlo k distribúcií takéhoto materiálu, počet prípadov zneužívania detí radikálne a trvalo klesol. Pedofilovia ostali ukojení a žiadnemu dieťaťu nebolo ublížené. Šalamúnske riešenie, pri ktorom bol aj vlk sýty, aj ovca celá. V našej spoločnosti, ktorá preferuje obetovanie desiatich oviec, aby sme chytili a potrestali jedného vlka, je však presadzovanie takéhoto nápadu a verejne utópiou.

[7] Síce to nie sú elfky, skúste pracovať s egregormi (áno, egregormi) Jainy Proudmoore či Lary Croft. Budete mať problém zožať úrodu.

[8] Samozrejme závisí to od povahy operácie. Ak sa cieľ operácie má prejaviť skryte a nepozorovane, tak i také „skryté“ video treba s vynaložením potrebného úsilia nájsť.

[9] Môj tip: dajte vyhľadať podľa slova „punish.“

[10] Pozri zodiakálnu tabuľku v poznámke pod čiarou č. , str. .

[11] Úderov môže byť i viac než jedno, záleží od povahy rituálu.

[12] S operatérom napr. v prípade nabíjania sigila či iného predmetu. S médiom (danou osobou v pornografickom materiáli) v prípade, keď sa napr. snažíme nadviazať jasnejšiu a dôvernejšiu konverzáciu s privolávanou inteligenciou. V niektorých prípadoch, napr. ak sa snažíme komunikovať s martickou inteligenciou a používame materiál zobrazujúci znásilnenie, rozhodne nie je dobré pozývať martické energie, aby sa stotožnili s tým, na kom je vykonávané násilie. V takom prípade je lepšie nájsť materiál, kde sú znásilňujúci dvaja alebo viacerí, a martické sily vyzvať, aby sa stotožnili s jednou (alebo viacerými) z postáv. Platí, že operatér dá privolávaným silám v podobnom prípade prednosť vybrať si tú postavu, ktorá hrá prvé husle. I preto je lepšie si daný materiál aspoň zbežne preštudovať pred jeho použitím.

[13] Platí to čo v poznámke č. 60.

[14] Je však pravdou, že to je možné len u skúsenejších a neostýchavých divákov porna. Ak k skupinovej onanií pristupujete ako štrnásťročný panic s obdobne starými kamarátmi, nebuďte prekvapení, keď miesto erekcie príde veľmi trápny moment.

[15] Tento krok by nemal byť vynechané ani ak si zvyšok obradu imaginujete. Ak k vašej seanse s vašimi materialisticky orientovanými známymi si predsa nejaké len tie čipsy a colu; ktoré ako improvizovaná eucharistia postačí; priberiete, tak nič tým nepokazíte.

Rituály anjeliek posvätnej prostitúcie

  1.                 Rituály anjeliek posvätnej prostitúcie[1]

Zo všetkých rituálov a cyklov rituálov považujem tento za jeden z časovo, fyzicky a psychicky najťažšie vykonateľných. Zložitejšie mi príde už len šesťmesačné odriekanie podľa Abramelina, ktorého cieľom je kontaktovanie Svätého anjela strážneho. Na druhú stranu je to však i veľmi účinný rituál. Zdráham sa napísať, že rituály sú autoerotické, i keď materialistickému pozorovateľovi by sa to tak mohlo zdať: v skutočnosti operatér príde k veľmi uspokojujúcemu styku s mnohými sukubami a predovšetkým ich posvätnými kňažkami.

Rituály sú vhodné len pre adeptov mužského pohlavia. Prispôsobenie pre lesbicky orientované magičky je teoreticky možné, ale prakticky neoverené.

Časová náročnosť spočíva v celkovom trvaní celých piatich týždňov (kam ešte nepočítame prípravné obdobie, trvajúce ďalší týždeň až dva), po ktoré sa adept musí vzdať všetkej sexuálnej aktivity, ktorá nie je spojená s rituálom, a odporúča sa taktiež vzdať sa všetkej ostatnej magickej aktivity vrátane meditácií netýkajúcich sa posvätných anjeliek.[2] Operatér má dokonca „zakázané“ i ochorieť, nakoľko choroba by ho mohla jednak obrať o koncentráciu, a jednak aj o potrebnú sexuálnu energiu, ktorá by z neho mala priam tryskať, aby mohol uspokojiť uctievané anjelky. Drogy, alkohol a iné navodzovanie stavov zmeneného vedomia, rovnako ako prežieranie sa, je zakázané. Naopak, pôst, aspoň počas prvých troch dní každého týždňa (obdobie strávené vo „vonkajších dvoroch“), je vítaný.

Podstatou rituálov je postupná invokácia, vyvolanie a spojenie sa so všetkými štyrmi posvätnými anjelkami prostitúcie, a to s Ná’amou, Eišeth Zenunim, Agrath Bat Mahlat a Lilith (menšou), aby napokon došlo aj k rovnakému vyvolaniu a spojeniu sa s ich paňou, Pekelnou Cisárovnou Lilith (väčšou). Ak toto adept splní[3], jeho odmenou je vyslovenie jedného želania pred Veľkou Lilith, ktoré mu určite bude splnené.[4] Ten, kto sa na túto sériu rituálov podujme, by mal mať na pamäti, že tento rituál je neopakovateľný: kto raz zlyhá (nezdrží sa sexuálnej aktivity mimo rítov: nezdrží sa magickej aktivity mimo nich; či dokonca – a prax ukazuje, že toto je kameň úrazu – ejakuluje mimo určenej doby), nemôže už opäť rituál opakovať a opäť ísť posvätným anjelkám pred oči. Vtedy sa dostavili tie najhoršie spätné odrazy – úmrtia v blízkej rodine, strata zamestnania a solventnosti, zdravotné problémy, a to všetko len v jednom prípade![5] Zo šiestich magikov, ktorí podstúpili túto sériu obradov, len dvaja uspeli.

Želanie, pred ktorým na konci pätonedelia, ako znie slangový výraz pre obdobie trvania obradov, adept pred Lilith predstúpi, je ľubovoľné a celkom ponechané na jeho výber. Môže sa jednať rovnako o materiálne veci, finančné zabezpečenie, či veci vnútorného osvietenia. Z povahy veci však vyplýva, že najúčinnejší by mal byť rituál vo veciach lásky, i keď tej, predpokladám, si operatér užije dosť už počas samotného priebehu obradov.

  1. A.    Príprava na rituály

Aspoň týždeň, najlepšie dva pred samotným zahájením obradov by sa adept mal psychicky, ako i fyzicky začať pripravovať na blížiaci sa rituál. Mal by meditovať o štyroch posvätných anjelkách (o Veľkej Lilith ešte nie), ako aj o želaní, ktorého sa bude na konci rítu dožadovať, aby sa mu zakuslo dostatočne pevne a hlboko do podvedomia. Počas samotných obradov by na ono želanie totiž vôbec nemal myslieť, a to až kým v astrály nepredstúpi pred samotnú Pekelnú cisárovnú.

Svoje želanie by mal podľa svojich znalostí zaradiť pod príslušnú spomedzi siedmych klasických astrologických planét. Podľa nasledujúcej analógie si získa deň, kedy invokácie anjeliek majú prebehnúť.

Deň Planéta
Pondelok Luna
Utorok Mars
Streda Merkúr
Štvrtok Jupiter
Piatok Venuša
Sobota Saturn
Nedeľa Slnko

Budem pracovať s príkladom: adept má mocensko-politické ambície, logicky si teda zvolí analógiu so Slnkom. Pripravovať na rituál sa začne presne dva týždne pred počiatkom rituálu. Tieto dni označme za dni 1.-14., pričom deň prvý je pondelok. Každý siedmy deň má byť onen deň, ktorý je analogický s planétou, do domínia ktorej jeho želanie spadá. Počas prípravných dní sa už mierne postí, medituje o svojom želaní a o štyroch anjelkách prostitúcie, po ktorých sa cez živly zeme (Menšia Lilith), vody (Agrath), vzduchu (Ná’ama) a ohňa (Eišeth) postupne vyškriabe astrálom až hore k Veľkej Lilith. Štyri anjelky prostitúcie sú ako štyri strážkyne komnát cisárovnej, akási „výberová komisia,“ ktorá preverí milostné a duchovné schopnosti každého, kto by sa o audienciu v jej spálni chcel uchádzať, aby pred ňu ani náhodou nepredstúpil nejaký nespôsobilý, nehodný diletant.

  1. B.     Priebeh rituálov – všeobecne

Počas nasledujúcich piatich týždňov adept prejde piatimi živlovými babylonskými chrámami, v ktorých sídlia štyri sakrálne anjelky prostitúcie, ako i cisárovná Lilith; jeden týždeň rovnajúci sa pobytu v jednom chráme. Prvé tri dni trávi adept vo vonkajšom dvore chrámu, kde má zakázanú všetku sexuálnu aktivitu, má prikázané sa postiť a meditovať o panej chrámu, v ktorom sa práve nachádza. Sú to doslova asketické dni, ktorých asketizmus by sa však mal postupne zmierňovať. Pre mága je veľmi dôležitá silne vyvinutá schopnosť vizualizácie, aby minimálne hodinu denne mohol imaginovať, že sa skutočne nachádza vo vonkajšom dvore babylonského chrámu obklopený rozkošami, krásnymi devami a luxusom, ktorým však on asketicky a vzdorovito odporuje, čakajúc na tú, ktorá je omnoho krajšia než všetko, čo mu vonkajší dvor môže ponúknuť.

Na ďalšie tri dni je adept vpustený do vnútorného dvora. Tu sa už sexuálna aktivita nie že nezakazuje: je prikázaná, a čím dlhšie sa adept v chráme zdržiava, tým viac sa jej musí oddávať. Adept si za pomoci autoerotických praktík imaginuje, že prichádza do styku s kňažkami chrámu sídliacimi vo vnútornom chráme, ktoré majú overiť jeho schopnosti a dovoliť mu predstúpiť pred pani chrámu. Síce dochádza k styku s týmito sukubami a považuje sa za povinné priviesť ich k plnému uspokojeniu; je zároveň prísne zakázané s nimi dosiahnuť orgazmus a ejakulovať.

Všetko semeno a všetku astrálno-erotickú silu nazhromaždenú a účelne dráždenú za celý týždeň si má adept šetriť, a to pre pani chrámu, kde ju má všetku vyliať a obetovať. K tejto slávnostnej udalosti dochádza na siedmy, posvätný deň každého týždňa, analogický s planétou želania (vo vyššie opísanom príklade v nedeľu). Ak adept prejde cez vnútorný chrám bez toho, aby zlyhal, tak na siedmy deň sa počas rituálu stretáva s posvätným anjelom prostitúcie, ktorého si uctí všetkou svojou nazhromaždenou sexuálnou energiou. Ak uspeje, je vpustený do ďalšieho chrámu, a ďalší cyklus sa začína. Séria piatich cyklov je zavŕšená stretnutím s Veľkou Lilith v Babyonskom chráme akáši.

Je zrejmé, že pobyt v jednom chráme nie je nič iné, než pomalé šplhanie sa z doliny asketizmu na vrchol hory hedonizmu, na vrchole ktorej je veľkolepý orgazmus (resp. orgazmy) v náručí posvätnej anjelky.[6] Rozpor medzi asketizmom a hedonizmom je však v každom ďalšom chráme ostrejší a na konci hovoríme doslova o extrémnych kontrastoch. Kým v prvom chráme vo vonkajšom dvore sa stretávame len s postením, v poslednom už dochádza takmer k ritualizovanému sebamrzačeniu.

Počas prvých štyroch týždňov je adeptovi povolené viesť civilný život. V chráme Veľkej Lilith by sa však už mal, pokiaľ možno, plne oddať cyklu. Teoreticky je možné celý rituál previesť na hmotnej úrovni autoeroticky: výhodnejšie však je, ak sa úloh posvätných anjeliek zhostia skutočné ženy a prebehnú plnohodnotné sexuálne rituály. Jedna partnerka ktorá sa zhostí úloh všetkých štyroch anjeliek a cisárovnej je fajn: päť partneriek pre každú jednu pani chrámu je lepšie. Teoreticky, ak si to adept môže dovoliť, si môže najať i rôzne skupiny dievčat, ktoré budú zosobňovať kňažné vo vnútorných nádvoriach chrámov. Samozrejme, najväčší účinok sa dostaví vtedy, keď sa adept oddá cyklu na celých päť týždňov, resp. šesť-sedem ak počítame i prípravné obdobie, celkom. Logicky sa však i zvyšuje riziko silnejšie spätného odrazu pri zlyhaní.[7]

Dni 15.-17. (Vonkajší dvor babylonského chrámu zeme)

-          Obklopenie sa predmetmi a energiami korešpondujúcimi so živlom zeme.

-          Prikázaný je pôst a sexuálna abstinencia.

-          Meditácia o Malej Lilith minimálne dvakrát denne v trvaní aspoň polhodiny.[8]

-          Imaginovanie, ako sa adept nachádza vo vonkajšom dvore chrámu, kde ho zvádzajú sakrálne prostitútky, ktorým musí odolať. Imaginácia trvá aspoň polhodinu.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál zeme.

Dni 18.-20 (Vnútorný dvor babylonského chrámu zeme)

-          Pôst sa ruší a je dovolené jesť čokoľvek. Adept by mal uprednostniť svoje obľúbené jedlá.

-          Meditácia o Malej Lilith minimálne dvakrát denne v trvaní aspoň štvrťhodiny. Platí, že sa medituje o polovicu menej ako po predchádzajúce tri dni.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál zeme.

-          Za ním nasleduje stretnutie s Lilithinými kňažkami. Adept smie použiť všetky známe a dostupné prostriedky, ktoré ho sexuálne dráždia, a počas imaginácie styku s kňažkami (prvý deň jedna, druhý deň dve, tretí deň tri) by sa mal vybičovať k tomu, aby dosiahol aspoň jeden „suchý“ orgazmus.[9] Ejakulácia sa rovná zlyhaniu celého cyklu obradov.

Deň 21. (Deň Malej Lilith)

-          Adept usporiada menšiu hostinu, povinnosťou je menšie prejedenie sa.

-          Dochádza k invokácií a rituálnemu koitu s Malou Lilith. (opis nižšie)

-          Ak adept invokuje správne, tak je s požehnaním vpustení do ďalšieho chrámu. Predtým by mal ešte zažehnávacím rituálom s poďakovaním odvolať všetky zemné sily povolané a nazbierané počas týždňa.

Dni 22.-24. (Vonkajší dvor babylonského chrámu vody)

-          Obklopenie sa predmetmi a energiami korešpondujúcimi so živlom vody.

-          Prikázaný je pôst a sexuálna abstinencia. Zakázané je všetko mäso okrem rýb (prvý deň aj ryby).

-          Meditácia o Agrath minimálne dvakrát denne v trvaní aspoň hodiny. (prvý deň trikrát)

-          Imaginovanie, ako sa adept nachádza vo vonkajšom dvore chrámu, kde ho zvádzajú sakrálne prostitútky, ktorým musí odolať. Imaginácia trvá aspoň hodinu.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál vody.

Dni 25.-27. (Vnútorný dvor babylonského chrámu vody)

-          Pôst sa ruší a je dovolené jesť čokoľvek. Adept by mal uprednostniť svoje obľúbené jedlá, a za každým obedom si dať aj sladký dezert (tretí deň aj po raňajkách a večeri).

-          Meditácia o Agrath minimálne dvakrát denne v trvaní aspoň polhodiny.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál vody.

-          Za ním nasleduje stretnutie s agrathinými kňažkami. Adept smie použiť všetky známe a dostupné prostriedky, ktoré ho sexuálne dráždia, a počas imaginácie styku s kňažkami (prvý deň dve, druhý deň štyri, tretí deň šesť) by sa mal vybičovať k tomu, aby dosiahol aspoň dva „suché“ orgazmy v prvý deň, tri v druhý a štyri v tretí deň. Ejakulácia sa rovná zlyhaniu celého cyklu obradov.

Deň 28. (Deň Agrath Bat Mahlat)

-          Adept usporiada hostinu, povinnosťou je prejedenie sa a troška alkoholu.

-          Dochádza k invokácií a rituálnemu koitu s Agrath. (opis nižšie)

-          Ak adept invokuje správne, tak je s požehnaním vpustení do ďalšieho chrámu. Predtým by mal ešte zažehnávacím rituálom s poďakovaním odvolať všetky vodné sily povolané a nazbierané počas týždňa.

Dni 29.-31. (Vonkajší dvor babylonského chrámu vzduchu)

-          Obklopenie sa predmetmi a energiami korešpondujúcimi so živlom vzduchu.

-          Prikázaný je pôst a sexuálna abstinencia. Prvý deň sa smie jesť len raz a čo najmenej, potraviny len rastlinného pôvodu. Druhý deň trvá zákaz potravín pochádzajúcich zo živočíšnej ríše. Tretí deň len vegetariánska strava.

-          Prikazujú sa ľahké masochistické praktiky, napr. liatie si rozpáleného vosku na kožu

-          Meditácia o Ná‘ame minimálne trikrát denne v trvaní aspoň hodiny a pol. (prvý deň aspoň dve hodiny, tretí deň len dvakrát.)

-          Imaginovanie, ako sa adept nachádza vo vonkajšom dvore chrámu, kde ho zvádzajú sakrálne prostitútky, ktorým musí odolať. Imaginácia trvá aspoň hodinu a pol každý deň.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál vzduchu.

Dni 32.-34. (Vnútorný dvor babylonského chrámu vzduchu)

-          Pôst sa ruší a je dovolené jesť čokoľvek (tretí deň je prikázané stravovať sa výdatne a nezdravo). Adept by mal uprednostniť svoje obľúbené jedlá, a za každým jedlom nepohrdnúť sladkým dezertom.

-          Meditácia o Ná‘ame minimálne dvakrát denne v trvaní aspoň polhodiny. Tretí deň nemeditovať.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál vzduchu.

-          Počas dňa prebiehajú spontánne stretnutia s Ná’aminými kňažkami. Adept smie použiť všetky známe a dostupné prostriedky, ktoré ho sexuálne dráždia – a uprednostniť bizarné a nevyskúšané – a počas imaginácie styku s kňažkami (prvý deň vždy tri, druhý deň vždy šesť, tretí deň sedem) by sa mal vybičovať k tomu, aby dosiahol aspoň štyri „suché“ orgazmy v prvý deň, osem v druhý a dvanásť v tretí deň. Ejakulácia sa rovná zlyhaniu celého cyklu obradov.

Deň 35. (Deň Ná’amy)

-          Adept usporiada hostinu, povinnosťou je prejedenie sa a nemálo alkoholu.

-          Dochádza k invokácií a rituálnemu koitu s Ná‘amou. (opis nižšie)

-          Ak adept invokuje správne, tak je s požehnaním vpustení do ďalšieho chrámu. Predtým by mal ešte zažehnávacím rituálom s poďakovaním odvolať všetky vzdušné sily povolané a nazbierané počas týždňa.

Dni 36.-38. (Vonkajší dvor babylonského chrámu ohňa)

-          Obklopenie sa predmetmi a energiami korešpondujúcimi so živlom ohňa.

-          Prikázaný je pôst a sexuálna abstinencia. Prvý deň je zakázané jesť, druhý deň len jeden malý šalát vez prísad na raňajky, tretí deň aj raňajky, aj večera.

-          Prikazujú sa ťažké masochistické praktiky, napr. bičovanie (skutočné bičovanie, žiadne divadielko). Samozrejme každý podľa svojich fyzických možností.

-          Meditácia o Eišeth minimálne trikrát denne v trvaní aspoň dvoch hodín (prvý deň aspoň štyrikrát, tretí deň len dvakrát).

-          Imaginovanie, ako sa adept nachádza vo vonkajšom dvore chrámu, kde ho zvádzajú sakrálne prostitútky, ktorým musí odolať. Imaginácia trvá aspoň dve hodiny každý deň.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál ohňa.

Dni 39.-41. (Vnútorný dvor babylonského chrámu ohňa)

-          Pôst sa ruší a je dovolené jesť čokoľvek (druhý deň je prikázané stravovať sa výdatne a nezdravo, tretí deň je prikázané „prežrať sa ako sviňa“). Adept by mal uprednostniť svoje obľúbené jedlá, a za každým jedlom nepohrdnúť sladkým dezertom a pohárikom (alebo rovno fľašou) alkoholu.

-          Meditácia o Eišeth prvý deň raz dve hodiny, druhý deň raz, len hodinu. Tretí deň nemeditovať,.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál ohňa.

-          Neustále prebiehajú spontánne stretnutia s Eišethínými kňažkami. Prvý deň má adept obšťastniť aspoň sedem, druhý deň aspoň štrnásť, tretí deň aspoň dvadsať jeden kňažiek, pričom s každou má povinnosť prežiť si suchý orgazmus, všetko semeno však šetriac pre Eišeth. Ejakulácia sa rovná zlyhaniu celého cyklu obradov.

Deň 42. (Deň Eišeth Zenunim)

-          Adept usporiada hostinu, povinnosťou je prejedenie sa a požitie ľubovoľných drog korešpondujúcich so živlom ohňa.

-          Dochádza k invokácií a rituálnemu koitu s Eišeth (opis nižšie).

-          Ak adept invokuje správne, tak je s požehnaním vpustení do ďalšieho chrámu. Predtým by mal ešte zažehnávacím rituálom s poďakovaním odvolať všetky ohňové sily povolané a nazbierané počas týždňa.

Dni 43.-45. (Vonkajší dvor babylonského chrámu akáši)

-          Obklopenie sa predmetmi a energiami korešpondujúcimi so živlom akáši.

-          Prikázaný je pôst a sexuálna abstinencia. Prvý deň je zakázané jesť, druhý jedno semiačko granátového jablka, tretí deň tri semiačka. Vody len toľko, aby sa adept udržal pri aspoň nejakej sile a vedomí.

-          Prikazujú sa najťažšie masochistické praktiky, bičovanie, odopieranie si spánku, koprofágia, apod. Adept musí byť fyzicky a psychicky ponížený tak, ako ešte nikdy v živote.

-          Meditácia o Veľkej Lilith minimálne trikrát denne v trvaní aspoň dva a pol hodiny (prvý deň aspoň štyrikrát, tretí deň len dvakrát).

-          Imaginovanie, ako sa adept nachádza vo vonkajšom dvore chrámu, kde ho zvádzajú sakrálne prostitútky, ktorým musí odolať. Imaginácia trvá aspoň tri hodiny každý deň.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál akáši.

Dni 46.-48. (Vnútorný dvor babylonského chrámu akáši)

-          Pôst sa ruší a je prikázané prežierať sa, opíjať sa, brať drogy alebo aspoň alkohol vo veľkom množstve. Prvý deň adept spotrebuje toľko, čo mu sily stačia, druhý deň ešte čosi viac a tretí ešte čosi viac.

-          Meditácia o Veľkej Lilith prvý deň hodiny, druhý deň pol hodiny. Opica zo včera nie je prekážkou.

-          Každý večer sa vykoná pentagramový rituál akáši.

-          Neustále prebiehajú spontánne stretnutia s Lilithinými kňažkami. Prvý deň má adept obšťastniť aspoň jedenásť, druhý deň aspoň dvadsaťdva, tretí deň aspoň tridsaťtri kňažiek, pričom s každou má povinnosť prežiť si suchý orgazmus, všetko semeno však šetriac pre Lilith. Ejakulácia sa rovná zlyhaniu celého cyklu obradov.

Deň 49. (Deň Veľkej Cisárovnej Lilith)

-          Adept usporiada hostinu, povinnosťou je prejedenie sa a požitie ľubovoľných drog korešpondujúcich so živlom akáši. Prejedenie musí nabrať obludné rozmery. Adept by mal aspoň dvakrát, až nebude vládať, vyvrátiť celý obsah žalúdka a prežrať sa znova. Čo sa týka halucinogénov, malo by ich byť viac než v minulom chráme, na druhú stranu ale len toľko, aby bol neskôr schopný vykonať invokáciu.

-          Dochádza k invokácií a rituálnemu koitu s Cisárovnou Lilith (opis nižšie).

-          Adept s poďakovaním odvolá všetky akášické sily povolané a nazbierané počas týždňa.

Ako máte možnosť vidieť, ku koncu dochádza k skutočne extrémnym výkyvom medzi bolesťou a slasťou, odriekaním a šantením. Po troch dňoch tvrdého asketizmu sú tri dni hedonizmu, vyvrcholiace v komnatách panej chrámu, skôr príťažou než odpočinkom. Hedonizmus, pravý hedonizmus nešetriaci telo a dušu, je ešte náročnejší a vyčerpávajúcejší než akékoľvek odriekanie (libertíni mi to potvrdia). Takéto extrémy navodia ten správny stav vedomia, ktorý je potrebný k úspešnej invokácií Lilith.[10]

A teraz vás zoznámim s anjelkami[11] a s ich Cisárovnou, a rovnako vám ukážem spôsob, ako ich invokovať. Predtým však povinná tabuľka analógií:

Lilith (menšia) Agrath bat Mahlat Ná‘ama Eišeth Zenunim Lilith (väčšia)
Živel Zem Voda Vzduch Oheň Éter (Akáša)
Svetová strana[12] Sever Západ Východ Juh -[13]
Mesto Rím Salamanca Damask Egypt[14] -[15]
Náprotivok Belial Leviathan Lucifer Satan Samael[16]
Aróma Styrax Myrha Galbanum Olibanum Benzoe
Droga Ópium Marihuana Extáza LSD Heroín
Farba Žltá Zelená Modrá Červená Biela
Chuť Horkosť Kyslosť Slanosť Sladkosť -

 

  1. C.    Lilith (menšia)

[17]

O Menšej Lilith

Legendy o viacerých Lilitách sa tiahnu naprieč históriou až k najstarším mýtom, z ktorých nejedny hovoria o celých rojoch Lilít, či lilin. Lilin (לילין) alebo lilim (singulár „lili“) sú legendárne démonické bytosti z Akkadskej mytológie a židovského folklóru.

Je všeobecne známe, že Lilith bola prvou Adamovou manželkou, ktorá bola stvorená súčasne s Adamom. Odmietla sa však mužovi poddať, opustila ho, a po tom, čo súložila s archanjelom Samaelom.

Podľa legendy sú Lilin démonické deti Samaela a Lilith.[18] Lilith bola varovaná troma anjelmi (Senojom, Sansenojom a Semangelofom), že ak sa nevráti do záhrady Edenu, tak stovka jej detí zomrie každý deň. Odmietla, a preto celá stovka každý deň i zhynie. Aby pomstila ich smrť, Lilith vraždí novorodené ľudské deti. Lilin jej často napomáhajú, sú schopné škodiť chlapčekom až do ôsmeho dňa, a dievčatkám až do dvadsiateho. V hebrejskej tradícií existuje amulet, v ktorom sú vyryté mená Senoja, Sansenoja a Semangelofa, a ktorý sa vešia bábätkám na krk, aby ich ochránil pred Lilin.

Malá Lilith je kráľovnou Lilin, najmocnejšou spomedzi nich. Je dcérou padlého Samaela a Lilith, ktorá sa stala Cisárovnou Pekla. Jej manželom je Ašmodaj,[19] ktorý má dva možné rodokmene: buď, že je synom kráľa Dávida a Agrath bat Mahlat, alebo že je synom Ná’amy a Adama, ktorý ho splodil už po vyhnaní z Raja.[20] Toto robí Malú Lilith potenciálnu nevestu dvoch anjeliek posvätnej prostitúcie, a ešte viac to utužuje sesterské vzťahy medzi nimi.

Treba mať na pamäti, že podľa niektorých verzií predtým, než sa stala Veľká Lilith Cisárovnou, bola jednou zo štyroch anjeliek, Samaelových konkubín. Na tomto poste ju až dodatočne nahradila jej dcéra (vtedy došlo k zmene kompetencií medzi anjelkami, napr. Veľká Lilith bola pôvodne veterný, resp. vzdušný, nie zemský démon). Z toho dôvodu je Malá Lilith akosi v tieni nielen svojej matky, ale pre svoju mladosť aj ostatných anjeliek. Miesto toho, aby som niečo zľahčoval alebo snažil sa podceniť, píšem, že invokácia Malej Lilith, ako aj týždenný pobyt v jej chráme, by nemal byť žiadny problém ani pre priemerného adepta.

Malá Lilith je nízkej, takmer až trpasličej postavy; má po pás dlhé, rovné, čierne vlasy; tmavohnedé, takmer až čierne oči; štyri rohy; bacuľatú tvár, a vôbec pevné telo. Jej prítomnosť sa prejavuje miernym pohasnutím všetkých svetiel v miestnosti, sťažením vzduchu a atmosféry momentu vôbec.

Invokácia Lilith

  1. Adept sa odeje do žltého (prípadne čierneho) rúcha, zapáli žltú sviečku na oltári. Prítomné sú všetky magikove predmety korešpondujúce so zemským živlom, ako aj karta „Aeon“ z Crowleyho Thothovho Tarotu. Intenzívne vykuruje počas celého obradu.  Je najlepšie rituál vykonávať v jaskyni, alebo hocikde inde pod zemou. Mág za žiadnych okolností v týchto rítoch nepoužíva kruh a ani nič podobné, čo by ho malo oddeľovať od invokovaných anjeliek[21]: urazil by ich tým.
  2. Adept zazvoní raz na zvon a zaháji ceremóniu.
  3. „Vzývam ťa, Lilith, dcéra Pekelnej Cisárovnej, najväčšia spomedzi Lilin, pani babylonského chrámu Zeme! Prijmi ma!“
  4. Nasleduje Óda na Lilith.[22]
  5. „Ó ty, mocná Lilith, vyslyš ma! Prešiel som ordálmi tvojho asketického vonkajšieho, ako i hedonistického vnútorného chrámu! Celý týždeň som si pre teba šetril semeno! Celý týždeň som v sebe zbieral silu zeme! Príď sem, zjav sa mi!“
  6. Ak nedôjde k aspoň čiastočnej materializácií, tak adept si imaginuje Lilith.
  7. Adept prednesie svoje želanie. (Jeho želanie je získať požehnanie na vstup do chrámu Vody).
  8. Dochádza ku koitu s Lilith. Mal by trvať aspoň štvrť hodiny a adept dosiahne presne jeden plný orgazmus. Vzniknutý elixír si rozdelí na polovicu s Lilith, a obaja ho pozrú.
  9. Adept požije obetný nápoj i obetný pokrm.
  10. Odá na Lilith, druhá časť.
  11. Odvolanie Lilith a privolaných mocností. Zvon uzatvorí obrad, ako i pobyt adepta v Chráme Zeme.

Óda na Lilith

Prvá časť

Ó Lilith, žltočierny klenot severu!

Ó Lilith, pani Ríma, božského mesta!

Ó Lilith, ty stelesnená Zem a matéria,
a samotná Malchut v najposvätnejšom zmysle!

Tisíce kokotov preliali svoj biely jed pre teba,

Ale ja, mne je dovolené stretnúť sa s tebou

A nechať ťa ho pohltiť tvojimi pažravými dierami!

Neznič ma! Zľutuj sa nado mnou!

Bohyňa mladosti, Bohyňa zrenia, Bohyňa rosy,

Žijúca Bohyňa žujúceho, posvätného panenstva,

Najnevinnejšia panna, dcéra najposvätnejšej matky-kurvy!

Zjav sa mi!

Druhá časť

Ó Lilith, žltočierny klenot severu!

Ó Lilith, pani Ríma, božského mesta!

Ó Lilith, ty stelesnená Zem a matéria,
a samotná Malchut v najpožehnanejšom zmysle!

Vďaka ti za tvoje vulkanické, stále sršiace ústa!

Vďaka ti za tvoje prsia, sťa štíty najvyšších pohorí!

Vďaka ti za tvoju piču, sťa najhlbšiu jaskyňu!

Vďaka ti za tvoj anus, sťa bezodnú priepasť!

Zničila si ma! Nezľutovala si sa nado mnou!

Obrala si ma o posledné zvyšky energie, a ja som prázdny.

Moje semenníky sú celkom vysaté, a ty sa raduješ.

Sláva ti, Lilith z chrámu Zeme, žltočierna pani severného Ríma!

Sláva ti, Lilith!

  1. D.    Agrath Bat Mahlat

 

O Agrath bat Mahlat

V Zoharskej tradícií kabaly je Agrath bat Mahlat (אגרת בת מלת) jednou zo štyroch anjeliek posvätnej prostitúcie,  ktoré súložia s archanjelom Samaelom. Keďže aj Agrath, aj Mahlat možno považovať za plnohodnotné mená, a „bat“ znamená „dcéra“ (z hebrejčiny), Agrath bat Mahlat znamená „Agrath, dcéra Mahlat.“ Niekedy sa na jej označenie používa len slovo Agrath, prípadne jeho variácie (Agrat, Igrat, Iggeret). Iggeret znamená v hebrejčine „písmeno“ alebo „list,“ kým „agrath“ znamená „odmena.“ Mahathalla, čo je pravdepodobne správna forma „Mahlat,“ znamená v hebrejčine „lož“ alebo „ilúzia.“ Meno Agrath bat Mahlat je teda možné preložiť ako „Agrath, dcéra ilúzií,“ „Nositeľka falše“ alebo „Odmena za zradu.“

Podľa kabaly a Rašbovej[23] školy sa Agrath niekoľkokrát intímne stretla s kráľom Dávidom, a priviedla z toho na svet Asmodea,[24] kráľa démonov.

Agrath je vysokej, štíhlej, až atletickej postavy; má po plecia dlhé, červené, vlnité vlasy;[25] zelené oči; dve rohy; necudnú tvár. Údy sú dlhé, štíhle a ohybné, vôbec tak ako celé telo. Jej prítomnosť sa prejavuje nevysvetliteľnou zvýšenou vlhkosťou vzduchu, rovnako ako zvýšeným potením adepta.[26]

Invokácia Agrath

  1. Adept sa odeje do zeleného rúcha, zapáli žltú a zelenú sviečku na oltári. Prítomné sú všetky magikove predmety korešpondujúce s vodným živlom, ako aj karta „Lovers“ z Crowleyho Thothovho Tarotu. Intenzívne vykuruje počas celého obradu. Rituál je najlepšie vykonávať vo vode, tak, aby adept bol ponorený vo vode, jazierku či bazéne. Oltár pred ním však musí byť na suchu. Mág za žiadnych okolností v týchto rítoch nepoužíva kruh a ani nič podobné, čo by ho malo oddeľovať od invokovaných anjeliek: urazil by ich tým.
  2. Adept zazvoní raz na zvon a zaháji ceremóniu.
  3. „Vzývam ťa, Agrath, dcéra Mahlat, vodopád rozkoše a pleso múdrosti, pani babylonského chrámu Vody! Prijmi ma!“
  4. Nasleduje Óda na Agrath.[27]
  5. „Ó ty, mocná Agrath, vyslyš ma! Prešiel som ordálmi tvojho asketického vonkajšieho, ako i hedonistického vnútorného chrámu! Celý týždeň som si pre teba šetril semeno – tvoje služobníčky ho odo mňa nevymohli! Celý týždeň som v sebe zbieral silu vody! Príď sem, zjav sa mi!“
  6. Ak nedôjde k aspoň čiastočnej materializácií, tak adept si imaginuje Agrath.
  7. Adept prednesie svoje želanie. (Jeho želanie je získať požehnanie na vstup do chrámu Vzduchu).
  8. Dochádza ku koitu s Agrath. Mal by trvať aspoň pol hodiny a adept dosiahne presne dva plnohodnotné orgazmy. Vzniknutý elixír si rozdelí na polovicu s Agrath, a obaja ho pozrú.
  9. Adept požije obetný nápoj i obetný pokrm.
  10. Odá na Agrath, druhá časť.
  11. Odvolanie Agrath a privolaných mocností. Zvon uzatvorí obrad, ako i pobyt adepta v Chráme Vody.
  1. E.     Ná’ama

O Ná’ame

Meno „Ná’ama“ (נעמה) pochádza z hebrejčiny a vo všeobecnosti je to označenie ženy: doslova „príjemná.“ Koreň slova, naem, נעם, znamená príjemnosť. Meno tejto démonky je teda predmetom dišpút mnohých hebrejských učencov: buď odkazuje na jej cnostnú povahu (je „príjemná“ v očiach Jehovu) alebo je nelichotivý označením jej modloslužobníctva (lebo spieva piesne, ktoré sú „príjemné“ v ušiach pohanských modiel).

Podľa Zoharu, ako aj okultistickej tradície, je Ná’ama matkou divinácie a veštenia, a kráľovnou démonov. Je jednou zo štyroch anjeliek posvätnej prostitúcie; Zohar ju označuje ako sukubu a padlého anjela. Po tom, čo Kain zabil Ábela, Adam bol oddelený od Evy na 130 rokov. Počas tejto doby Lilith (Veľká) a Ná’ama navštevovali Adama, súložili s ním a stali sa matkami jeho detí, ktoré sa stali Pliagami ľudstva.[28] Iná, modernejšia verzia týchto udalostí dodáva, že Ná’ama sa spájala s Adamom ešte predtým, ako Kain a Ábel vôbec vyrástli, a práve oni sa stali rodičmi Asmodea.[29]

Je spomedzi všetkých anjeliek s výnimkou Veľkej Lilith najkrajšia, a je zo všetkých najvyššia. Má štyri krídla, dlhé, rovné, čierne vlasy, modré oči. Jej prítomnosť sa prejavuje nevysvetliteľným vánkom fúkajúcim z neočakávaných miest.

Invokácia Ná’amy

  1. Adept sa odeje do modrého rúcha, zapáli žltú, zelenú a modrú sviečku na oltári. Prítomné sú všetky magikove predmety korešpondujúce so vzdušným živlom, ako aj karta „Priestess“ z Crowleyho Thothovho Tarotu. Intenzívne vykuruje počas celého obradu. Rituál je najlepšie v prevzdušnenej miestnosti kde dochádza k intenzívnej cirkulácií vzduchu, ľudovo povedané, kde je silný prievan. Za žiadnych okolností v týchto rítoch nepoužíva kruh a ani nič podobné, čo by ho malo oddeľovať od invokovaných anjeliek: urazil by ich tým.
  2. Adept zazvoní raz na zvon a zaháji ceremóniu.
  3. „Vzývam ťa, Ná’ama, ty tornádo krásy a vietor poznania, pani babylonského chrámu Vzduchu! Prijmi ma!“
  4. Nasleduje Óda na Ná‘amu.
  5. „Ó ty, mocná Ná‘ama, vyslyš ma! Prešiel som ordálmi tvojho asketického vonkajšieho, ako i hedonistického vnútorného chrámu! Celý týždeň som si pre teba šetril semeno – tvoje služobníčky ho odo mňa nevymohli! Celý týždeň som v sebe zbieral silu vody, aby som ju teraz pred tebou vylial! Príď sem, zjav sa mi!“
  6. Ak nedôjde k aspoň čiastočnej materializácií, tak adept si imaginuje Ná’amu.
  7. Adept prednesie svoje želanie. (Jeho želanie je získať požehnanie na vstup do chrámu Ohňa).
  8. Dochádza ku koitu s Ná‘amou. Mal by trvať aspoň trištvrte hodiny a adept dosiahne presne tri[30] plnohodnotné orgazmy. Vzniknutý elixír si rozdelí na polovicu s Ná‘amou, a obaja ho pozrú.
  9. Adept požije obetný nápoj i obetný pokrm.
  10. Odá na Ná‘amu, druhá časť.
  11. Odvolanie Ná‘amy a privolaných mocností. Zvon uzatvorí obrad, ako i pobyt adepta v Chráme Vzduchu.

 

  1. F.     Eišeth Zenunim

O Eišeth Zenunim

Je možné nájsť ju v Zohare, 1:5a-b, ako „isheth zennanim,“ alebo ako „qodeshah.“ Podľa Jacqueline Careyovej je Ná’ama jednou z ôsmych anjelov, ktoré nasledujú Elua.

Spomedzi všetkých anjeliek je najštíhlejšia, má výzor nie veľmi vzdialený súčasnej anorektičke, ktorá chce byť za každú cenu čo najchudšia. Má zafírové vlasy, červené oči, päť rohov. V jej prítomnosti stúpne teplota v miestnosti neraz aj o celých desať stupňov Celzia: mnohé, i drobné plamene sa šialene roztancujú a ľahko sa môžu vymknúť spod kontroly.

Invokácia Eišeth

  1. Adept sa odeje do modrého rúcha, zapáli žltú, zelenú, modrú a červenú sviečku na oltári. Prítomné sú všetky magikove predmety korešpondujúce s ohnivým živlom, ako aj karta „Star“ z Crowleyho Thothovho Tarotu. Intenzívne vykuruje počas celého obradu. Rituál je najlepšie vykonávať v prekúrenej a teplej miestnosti so suchým vzduchom. Za žiadnych okolností v týchto rítoch nepoužíva kruh a ani nič podobné, čo by ho malo oddeľovať od invokovaných anjeliek: urazil by ich tým.
  2. Adept zazvoní raz na zvon a zaháji ceremóniu.
  3. „Vzývam ťa, Eišeth Zenunim, ty požiar zmyselnej spanilosti a vatra vedomostí, pani babylonského chrámu Ohňa! Prijmi ma!“
  4. Nasleduje Óda na Eišeth.
  5. „Ó ty, mocná Eišeth, vyslyš ma! Prešiel som ordálmi tvojho asketického vonkajšieho, ako i hedonistického vnútorného chrámu! Celý týždeň som si pre teba šetril semeno – tvoje služobníčky ho odo mňa nevymohli! Celý týždeň som v sebe zbieral silu ohňa, aby som ju teraz pred tebou zapálil! Želám si byť pohltený plameňmi  tvojom náručí! Príď sem, zjav sa mi!“
  6. Ak nedôjde k aspoň čiastočnej materializácií, tak adept si imaginuje Eišeth.
  7. Adept prednesie svoje želanie. (Jeho želanie je získať požehnanie na vstup do chrámu Akáši).
  8. Dochádza ku koitu s Eišeth. Mal by trvať aspoň hodinu a adept dosiahne presne štyri plnohodnotné orgazmy. Vzniknutý elixír si rozdelí na polovicu s Eišeth, a obaja ho pozrú.
  9. Adept požije obetný nápoj i obetný pokrm.
  10. Odá na Eišeth, druhá časť.
  11. Odvolanie Eišeth a privolaných mocností. Zvon uzatvorí obrad, ako i pobyt adepta v Chráme Ohňa.

 

  1. G.    Veľká Lilith

O Veľkej Lilith

Jej úloha je tak dôležitá, že niektorí autori (ako napríklad Donald Tyson) považujú Anjelky Posvätnej Prostitúcie len za rôzne manifestácie Veľkej Lilith. Je to starý, mocný a temný archetyp. Je to satanistická Eva, Panna Mária, ako i Mária Magdaléna v jednom. Mnoho o nej bolo napísané a ak by sme mali čo i len časť z toho reprodukovať o Pekelnej Cisárovnej a prvej manželke Adama, zaplnili by sme mnoho priestoru, a to maximálne zbytočne.

Cisárovná Lilith má dlhé, sivé vlasy zviazané do nenapodobiteľného kráľovského účesu. Napriek svojej starobe si zachováva sviežosť a atraktívnosť. Jej oči sú biele. Jej prítomnosť sa prejavuje atmosférou posvätna, sakrálnej sexuality, podobnému pocitu, akí kresťanskí veriaci prežívajú na pútnických miestach.

Invokácia Cisárovnej Lilith

  1. Adept sa odeje do modrého rúcha, zapáli žltú, zelenú, modrú a červenú sviečku na oltári. Prítomné sú všetky magikove predmety korešpondujúce s akášickým živlom, ako aj karta „Empress“ z Crowleyho Thothovho Tarotu. Intenzívne vykuruje počas celého obradu. Rituál je najlepšie vykonávať na odľahlom mieste, v horách, čo najďalej od civilizácie.
  2. Adept zazvoní raz na zvon a zaháji ceremóniu.
  3. „Vzývam ťa, Cisárovná Lilith, pani babylonského chrámu Akáše! Prijmi ma!“
  4. Nasleduje Hymnus na Lilith.
  5. „Ó ty, mocná Lilith, vyslyš ma! Prešiel som ordálmi tvojho asketického vonkajšieho, ako i hedonistického vnútorného chrámu! Celý týždeň som si pre teba šetril semeno – tvoje služobníčky ho odo mňa nevymohli! Celý týždeň som v sebe zbieral rovnovážnu silu štyroch živlov spojených do jedného, aby som ju teraz pred tebou vypustil! Želám si byť pohltený plameňmi  tvojom náručí! Príď sem, zjav sa mi!“
  6. Dôjde k aspoň čiastočnej materializácií.
  7. Adept prednesie svoje ultimátne želanie.
  8. Dochádza ku koitu s Lilith. Mal by trvať aspoň hodinu a pol a adept dosiahne aspoň päť plnohodnotných orgazmov (čím viac, tým lepšie). Vzniknutý elixír celý pozrie.
  9. Adept požije i obetný nápoj i obetný pokrm.
  10. Opäť Hymnus na Lilith.
  11. Odvolanie Lilith a privolaných mocností. Zvon uzatvorí obrad, ako i pobyt adepta v Chráme Akáše.

Varovanie na záver

Jozef Veselý vo svojej Mágií pre pokročilých[31] varuje pred náchylnosťou k tomu, aby sa adept stal na určitom démonovi „závislý.“ Niektorí démoni majú väčšie sklony k tomu, aby vyvolávali takúto závislosť alebo obsesivitu: obsesivita iných démonov a entít je menšia. Je teda mojou povinnosťou varovať čitateľa, že sukuby sú vysoko obsesívne bytosti, a to hlavne pre heterosexuálne orientovaných mužov: nehovoriac ešte o tom, ako ho dokážu pomiasť ich panie. Mág si počas týchto rituálov, hlavne v posledných dvoch chrámoch, prejde peklom: oázami blaha v tomto Pekle sú stretnutia s anjelkami a s cisárovnou. Je jedno, či v rituáloch uspejete alebo nie: doposiaľ každý z mojich známych vrátane mňa, kto s týmito slečnami koketoval, na ne nemohol prestať myslieť ani dlho po ukončení rituálov. Mnohí dokonca mali neodbytnú chuť zopakovať si tento rituál: nie, žeby skutočne mali nejaké ďalšie ťažko splniteľné prianie, na ktoré by potrebovali Lilithinu pomoc: v skutočnosti opäť chceli prejsť rituálom. Je to ako keď žena rodí a cíti bolesť: vtedy nechce na ďalšie dieťa ani pomyslieť: pár mesiacov potom má však už opäť natálne sklony. Pred opakovaním rituálu vás však varujem: každý adept smie pred anjelky predstúpiť vstúpiť len raz. Porušenie tohto zákazu by malo za následky pomstu zo strany ako anjeliek a Cisárovnej, tak aj všetkých ich služobníčok (počítaných na légie). Na zbavenie sa obťažujúcich spomienok nestačí jeden, ani dva a žiaľ ani desať zažehnávacích pentagramových rituálov. Treba použiť iné, silnejšie a ráznejšie postupy, na ktorých opis tu však nie je miesto: verím však, že každý adept si dokáže nájsť alebo vytvoriť patričné postupy sám.

Dodatok: Tretia Lilith.

Vzhľadom na nemalý priestor, ktorý bol venovaný opisu týchto rítov by som bol veľmi nerád, kebyže niečo ostalo vynechané, hoci by to boli informácie z čisto experimentálnej a teoretickej roviny.

Pravdou však je, že nedávno sa mojím kolegom podarilo objaviť, a ja ich objav môžem z vlastnej skúsenosti len potvrdiť, Tretiu Lilith. Jej egregor sa objavil v astrály len nedávno a v podstate náhodou. Tretia Lilith je pochopiteľne zo všetkých najmladšia: je vnučkou Veľkej Cisárovnej. Jej rodičia sú druhá Lilith a Asmodeus. Rodičmi druhej Lilith sú prvá Lilith a padlý Cisár Samael. Rodičmi Asmodea sú Ná’ama a Adam, Prvý Muž (resp. Agrath bat Mahlat a kráľ Dávid). Jej kartou je Lust z Crowleyho tarotu. Jej výzor je menlivý, ale v podstate platí, že je spomedzi Anjeliek posvätnej Prostitúcie (medzi ktoré sa pri svojom zrode akosi „automaticky“ zaradila) je jedinou blondínou. Legenda má za to, že keď Lucifer opustil svoje cisárstvo v Pandæmoniu, prenechávajúc trón, žezlo i cisárovnú Samaelovi,[32] aby sám šiel hľadať tajnú cestu a spôsob ako poraziť Boha: poprosil Samaela o malú láskavosť. Keďže Lucifer predpovedal zrodenie Tretej Lilith, najkrajšej zo všetkých, rozhodol sa rezervovať si ju pre seba, ako prípadnú budúcu manželku v prípade, že uspeje v svojom nekonečnom súboji s IHVH-om.

To sú všetky informácie, ktoré máme „z oficiálnych zdrojov“ dostupné. Existujú náznaky, že Tretiu Lilith by bolo tiež možné invokovať v rámci tejto série rítov. Lenže: Ako? Kedy? Pred Cisárovnou, alebo až po nej? Nevieme. Nevieme nič o jej korešpondenciách okrem karty Lust (a teda aj hebrejského písmena ט), či má nejaký „šiesty živel,“ či má vlastný chrám (ale zrejme nie: jej invokácia by teda pozostávala len z jedného rítu, bez asketickej a hedonistickej šesťdňovej predohry), farby a podobne.

Či je vôbec možné vykonať úspešnú invokáciu Tretej Lilith je vecou dohadov. Podľa niektorých to je možné, ale nie je možné s ňou vykonať koitus: keďže je rezervovaná pre Lucifer, zrejme naňho mám naprieč tisíročiami až do porážky Boha (teda vymiznutia kresťanstva, islamu a judaizmu) čakať ako panna. Iní oponujú, že toto je len ničím nepodložená domnienka, a Najmenšia Lilith si smie súložiť s kým len chce, aby bola pri prípadnom návrate svojho ženícha dostatočne skúsená. Ja sám som v tejto otázke opatrný: každopádne si myslím, že vzhľadom na promiskuitnú morálku padlých anjelov prichádza do úvahy skôr druhá možnosť.

Otázku, nakoľko by úspešné zakomponovanie Najmenšej Lilith do tejto série rítov ich posilnilo, sa zdráham odpovedať, nakoľko sa nemám o čo oprieť. Poznám však dve základné línie domnienok: podľa prvej by adept smel žiadať i nesplniteľné, a dostalo by sa mu toho.[33] Podľa druhej je Tretia Lilith kľúčom k možnosti opakovať tieto ríty. Podľa môjho názoru môže byť pravda kdesi medzi: buď je kľúčom k obom možnostiam, alebo aspoň jednej z nich, pričom adept si sám smie vybrať.

Egregor Tretej Lilith bude, sľubujem, bližšie skúmaný a analyzovaný.

Tretia Lilith podľa Genzomana.


[1] Historické pozadie tohto cyklu rituálov je pomerne obskurné. Dvaja priatelia, od ktorých som čerpal a neželajú si byť menovaní, tvrdia, že jeho obdoba pochádza zo starého Babylonu, z Ištariných chrámov sakrálnej prostitúcie. Ja to, samozrejme, považujem za nezmysel, čomu nasvedčuje už samotný obsah rítu (napr. tradícia Malej a Veľkej Lilith je nepochybne omnoho mladšia. Babylončania tiež nepoznali päť živlov, ale štyri – tradícia piatich živlov pochádza zo starovekého Grécka – a rozhodne ho neoznačovali ako „akášu“). Mojím odhadom je, že buď ho zostrojili oni, alebo ho prebrali z niektorej z mnohých satanistických lóží v Česku, Rakúsku alebo Nemecku.

[2] Praktická skúsenosť však nevidí v  občasnej divinácií, napr. tarotovej, prekážku, aj ak sa priamo netýka rituálov.

[3] Pričom najväčšou hrozbou je i malé zaváhanie či zlyhanie, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rituál a modliť sa, aby spätný odraz nemal katastrofické dopady.

[4] Samozrejme nesplniteľné želania splnené nebudú. Avšak aj reálne želania sa často môžu splniť inak, ako si to adept želá: musí si dávať veľký pozor na to, aby ich formuloval pred Lilith jednoznačne.

[5] Prípadne ten, kto sa nedostal ani po invokáciu prvej anjelky – Malej Lilith, by mohol skúsiť znova vykonať celý cyklus rituálov odznova, keby však len samotný fakt, že zlyhal už tak skoro, nenasvedčoval, že na toto proste nemá.

[6] …..Že anjelky sú aj ženy….

[7] Prípad mimoriadne silného spätného odrazu spomínaný vyššie nastal po zlyhaní v 40.-ty deň, teda vo vnútornom dvore babylonského chrámu ohňa, kedy môj kolega nešťastne precenil svoje sily a nedokázal zabrániť ejakulácií. Išlo o jediný mne známy prípad, kedy sa plne oddal obradu, t.j. vzal si dvojmesačné voľno a odišiel rít realizovať na vzdialenú chatu. Išlo o teda veľmi silný spätný odraz: predstavte si však silu tohto kúzla, kebyže uspeje!

[8] Adept nech nenastavuje spočiatku laťku zbytočne privysoko, pretože v každom chráme bude musieť podať vyšši výkon.

[9] „Suchý“ orgazmus u muža nastáva vtedy, keď sa dostane veľmi blízko orgazmu, ale tesne „pred cieľovou rovinkou“ zastane. Dochádza ku sťahom svalou ktoré vedú k ejakulácií, k výronu však nedochádza, a ani prežívaný orgazmus nie je zďaleka tak silný ako pri „mokrom“ orgazme.

[10] Vôbec invokácia Lilith je natoľko dôležitá a náročná, že všetky úkony, ktoré jej v tejto sérií obradov predchádzali, možno chápať len ako akúsi „povinnú prípravu.“

[11] Aby som nezabudol: ako vidíte, na týchto „anjelkách“ nie je, snáď okrem ich krásy, nič anjelské. Jedná sa však o zaužívaný výraz, ktorý som sa rozhodol nemeniť.

[12] Platí pre severnú hemisféru Zeme.

[13] Stred?

[14] Toto „mesto“ je kontroverzné, keďže sa jedná o krajinu a nie mesto. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú iné vládkyne než je Eišeth,  a to buď Mahalat (matku Agrath?) alebo Rahab (obrovské morské monštrum z tradície židovského folklóru. Pozri žalm 89:10).

[15] Jeden nedôveryhodný zdroj uvádza Pandæmonium, ktoré sa však každopádne nenachádza na Zemskom povrchu.

[16] Nie martický archanjel Samael, ale diabol Samael: ten, na ktorého referuje nápis na tradičnom obrátenom pentagrame (SAMAEL-LILITH), používanom napríklad satanistami.

[17] Autorom všetkých malieb sakrálnych anjeliek prostitúcie je Genzoman. Čitateľ iste odpustí ich príliš silný fantasy nádych.

[18] Existuje i iná verzia týchto udalostí, ktorú som zachytil v svojom románe „Ja, Svetlonos.“ V skratke, Lilin sú v tomto prípade len ženskí potomkovia Lilith. Ich otcom je ako Samael, tak i Lucifer.

[19] I tento pár má svoje potomstvo: o ňom však až v dodatku k tejto kapitole.

[20] Autor sa prikláňa k druhej verzií.

[21] Píšem tak preto, lebo s týmto rýdzo evokačným postupom som sa stretol už aj pri aplikácií na invokácie.

[22] Pozri ďalej.

[23] Šlomo ben Aderet  (שלמה בן אדרת‎‎), 1235-1310 bol stredoveký rabín a učenec, zameriavajúci sa na štúdium halachy a Talmudu. Všeobecne je známy a citovaný pod akronymom Rašba (שב״א‎‎).

[24] Asmodeus (אשמדאי, Ἀσμοδαῖος), hlavný antagonista knihy Tobiášovej, je v okultizme všeobecne známy.

[25] Čitateľ si iste všimne, že farba jej vlasov nekorešponduje s jej živlom: ako som už spomínal inde, pôvodné kompetencie Anjeliek posvätnej prostitúcie boli odlišné od súčasných, a niektoré tieto „atavizmy“ (v tomto prípade očividný ohnivý atavizmus) sa zachovali.

[26] Podobne ako v prípade démona Aciela.

[27] Ódu na Agrath, rovnako ako na Ná’amu, Eišeth, a Hymnus na Lilith, sa nepodarilo autorovi zohnať. Každopádne považujem i za snáď vhodnejšie, aby si adept skonštruoval podobné ódy a hymny podľa vlastných znalostí a podľa vzoru ódy na Lilith sám.

[28] Zohar, 3:76b-77a.

[29] Táto verzia je zdokumentovaná v mojom románe „Ja, Svetlonos.“ V ňom taktiež už nedošlo k spojeniu Adama a Lilith po ich prvom oddelení.

[30] Počet orgazmov stúpa s každým rituálom, čo v neskorších chrámoch môže robiť obtiaže. Každopádne s týždenným celibátom predchádzajúcim koitu by nemal mať adept problém dosiahnuť potrebný počet orgazmov. V prípade núdze je samozrejme možné rít predĺžiť na nevyhnutnú dobu.

[31] Kapitola o obsesivite démonov, str. x-y.

[32] Tieto udalosti sú zdokumentované v mojom románe „Ja, Svetlonos.“

[33] Dostalo by sa mu napríklad i toho, že Mesiac by spadol na Zem, ak by si to želal. Splnilo by sa to však, žiaľ, len naplnením v jeho subjektívnej predstave: objektívne, skutočne by sa to nestalo. Výsledok by bol teda taký, že pre svoj „úspech“ by adept skončil v blázinci ako niekto, kto tvrdí, že Mesiac sa zrazil so Zemou a nastal koniec sveta. Takéto „požehnanie“ by bolo neodstrániteľné.

Obrad Egofílie

K výmene energií medzi sexuálnymi partnermi nedochádza len pri skutočnom telesnom styku. Snáď ešte účinnejšou formou prenosu, či skôr energetického vampirizmu je masturbácia. Málokto sa dokáže ukojiť bez toho, aby mal pred očami obraz vytúženého sexuálneho objektu, či už v mysli alebo skutočne pred očami. Tento vytúžený objekt nad ktorým sa mág/magička ukája je božstvo, je to modla, ktorej sa masturbáciou uvoľnená energia obetuje: aj ak je to len červenolíce dievča/chlapec od vedľa.

Obetujúci je vo vzťahu k svojej modle v stave podriadenosti, je jej vydaný na milosť a nemilosť – samotný akt obetovania energie prichádza vždy so skrytým želaním, aby sa panenský, nenaplnený vzťah naplnil a aby k vysnenému styku aj skutočne došlo. Všetko záleží od vôle božstva – ale keďže samotný akt takejto obety zvýrazní podvedomý vzťah nadriadenosti božstva k služobníkovi a len máloktoré božstva prijme za seberovné to, čo sa pred ním už sklonilo, väčšina takýchto vzťahov ostáva pre obetujúceho nenaplnená. Vzniká tu klasický Nietzscheovský vzťah pána a otroka, pričom nie je potrebné zdôrazňovať, kto zastáva ktorú pozíciu…

Výhoda kresťanstva spočíva v tom, že jeho božstvo je zvyčajne zobrazované s veľmi silným sexuálnym podtónom. Polonahý, mladý a celkom švárny muž krvácajúci, dokonca umierajúci na kríži, to je ten duševný vampír, ktorý úspešne vysáva energiu zo západného sveta po dlhé miléniá. Nebudem tvrdiť, že už od čias sv. Augustína sa všetky mníšky ukájajú v temných komnatách kláštorov s krucifixom v rozkroku. Energia sa odovzdáva božstvo nie len pri otvorenom a vedomom dráždení citlivých bodov na tele obetujúceho, ale hlavne rozbúrené more pod hladinou vedomého myslenia, rozbúrené more nevedomia túžiace po božstve je omnoho nebezpečnejšie – obzvlášť u tých ľudí, ktorí žijú v ilúzií o absolútnosti moci ich vedomia, a podvedomie ignorujú. Rímskokatolícky kňaz môže celý život dodržiavať celibát, ale pritom jeho podvedomie môže celý ten čas túžiť po jeho detskej láske, vďaka čomu bude dotyčný/á po celý život zásobovaný energiou a bude viesť šťastný a úspešný život.[1]

Všimli ste si predsa, že krásnym ľuďom sa z akéhosi tajuplného dôvodu v živote nesmierne darí?

Ďalším dôkazom funkčnosti tohto modelu sú moderné bohyne a bohovia na predných stránkach magazínov a v svetle videoklipov. Všetci si vieme predstaviť, že koľko hektolitrov ejakulátu po celom svete sa pre tieto kalokagatické modely krásy preleje.  Žiaľ, tieto (porno)hviezdičky nemajú spravidla žiadne okultné vedomosti a všetka energia, ktoré sa pre ne preleje, vyjde navnivoč, resp. sa na nej nabalí nejaký mocný mág v pozadí celého tohto kolotoča (zastávajúci pozíciu napr. manažéra, vydavateľa…).

Vyplýva z toho, že akákoľvek energia vydaná pri akejkoľvek autoerotickej činnosti nutne musí byť odovzdaná niekomu inému, robiac z nás jeho otroka, pripútavajúc nás k tomu odmietajúcemu, sebeckému božstvu? Viem o troch prípadoch, kedy obetujúci odovzdá energiu sebe samému, resp. rozšíri, prípadne aj zmnohonásobí objem  energie, ktorou disponuje. Prvé dva prípady v krátkosti opíšem, posledný rozvediem do detailov.

I.Čistá Autoerotika

Je to ten prípad, kedy sa  pri ukájaní nepoužije žiadny katalyzátor, totiž obraz božstva, masturbuje sa takpovediac „na čisto.“ Pre niekoho môže byť zložité, ba až nemožné, vzrušiť sa len z toho, že sa dotýka seba samého, nie to ešte dosiahnuť takým spôsobom orgazmus. Moji skúsenejší kolegovia zaoberajúci sa sexuálnom mágiou však potvrdia, že ak chce byť adept úspešný, mal by pestovať práve takúto techniku.[2] Energia obetovaná pri čistej autoerotike, bez nejakého pažravého božstva – akceptanta na blízku, vždy ostáva v obetujúcom a v jeho lepšej dispozícií, a ten s ňou môže slobodne nakladať tak, aby dosiahol zmenu v súlade s Vôľou.

II.Posilnenie astrálnych bytostí

Mnoho mágov má v svojich službách rôzne astrálne bytosti. Vizualizovaním si ich a obetovaním im energie je možné ich náležite posilniť a spevniť ich lojalitu. Sám v tejto oblasti nemám toľko skúseností, koľko by som si želal, ale neodporúčam takýto rituál vykonať na jednu bytosť viac než raz: poznám mága ktorý sa stal otrokom vlastnej sukuby,  a aj ja som sa kedysi musel vymaniť z drápov svojej dryády.

III.Obrad Egofílie

Pojem, Podstata, Legenda

Slovo egofília je môj výtvor a duch filológie sa nad ním obracia v hrobe, pretože ide o kombináciu latinského „ego“ (ja) a starogréckeho „filein“ (láska), avšak aj tak trvám na tomto názve, ktorý sa jednak v blízkych kruhoch zaužíval, a jednak aj priemernému nevzdelancovi okamžite naznačí, čo je jeho obsahom.

Podstata obradu egofílie spočíva, ako už názov napovedá, v použití obrazu samého seba ako katalyzátora obradu.[3] Takto energia ide naspäť k nemu samému, ale nie tak ako pri čistej autoerotike. Tu energia neostáva len u seba – tu sa človek stáva svojím vlastným bohom a otrokom svojej Pravej Vôle, tu adept obetuje energiu svojmu Vyššiemu Ja, na obraz ktorého sa následne aj mení. Je to predovšetkým rituál sebazdokonaľovania a sebaposilnenia, prebudenia primordiálnej sebalásky a sebaúcty, kedy človek samému sebe obetuje, stáva sa skrz túto obetu mocnejším, uvrháva na seba zaklínadlo, s pomocou ktorého sa stáva lepším mágom, tým, ktorý spôsobuje zmenu v súlade s Vôľou.

Napokon, tento rituál môže byť výnimočne nebezpečný, ak sa človek skutočne zamiluje do svojho obrazu. Pochybujem však, že sa to môže stať niekomu inému ako mytologickému Narcisovi. Miesto neho by som vám chcel dať do pozornosti inú, takmer neznámu legendu.

Prvým anjelom, ktorý vítal Adama po tom, ako bol stvorený, bol Lucifer (podľa tejto legendy ešte pred svojím Pádom). Tak, ako Adam považoval Boha za svojho Otca, tak omylom považoval aj prekrásneho Lucifera za svoju matku, a k najkrajšiemu zo všetkých anjelov si vyvinul aj klasický Oidipovský vzťah. Keď však bol od svojej „matky“ odlúčený v záhrade Edenu, neustále o nej sníval: a z týchto jeho snov sa zrodil Luciferov ženský ekvivalent, Adamova prvá manželka Lilith – vlastne Lucifer so ženským pohlavím. Až po mnohých udalostiach a storočiach neskôr keď Lucifer stretol Lilith, prirodzene sa zamiloval do nej. Sám poznačený svojím Pádom, jeho krása zlomená, jeho narcistické chúťky sa mohli naplniť len s Lilith. Každý jeho styk s ňou bol obradom egofílie, lebo ona bola jeho ženským Ja…

Náhradné katalyzátory

Je pravdou, že homosexuálne, alebo aspoň bisexuálne orientovaní mágovia a magičky majú prax tohto rituálu omnoho jednoduchšiu. Ani pre nich však nemusí byť najjednoduchšie vzrušiť sa na obraze seba samého, zatiaľ čo pre heterosexuálov to môže byť absolútne nemožné. Táto prekážka sa dá ľahko prekonať jedným cvičením, totiž že spočiatku si budeme samých seba vizualizovať s opačným pohlavím. Je to podobný prípad ako vyššie opísaná legenda o Luciferovi a Lilith. Obraz seba samého si v mysli upravíme, predovšetkým by sa mali zmeniť pohlavné orgány, ale taktiež aj druhotné pohlavné znaky (málokto sa dokáže vzrušiť pri pohľade na ženu s bradou, alebo pri pohľade na chlapa so ženskými prsiami. Ak to však dokážete, je to vaše plus).  Postupne, s ďalšími rituálmi, alebo aj počas vykonávania jedného rituálu, by sme však mali druhotné znaky opačného pohlavia pri vizualizácií odstraňovať a navracať sa k svojmu pohlaviu, a to až do štádia, kedy napriek nášmu postoju k homosexualite by sme mali byť schopní nielen vzrušiť sa, ale aj dosiahnuť orgazmus by pri pohľade na seba samého. Akýmsi užitočným prechodným štádiom by mohlo byť vizualizovanie si seba ako hermafrodita, s druhotnými pohlavnými znakmi náhodne a chaoticky premiešanými.

Ďalšou prekážkou na ktorou môže naraziť aj homosexuálne orientovaní mágovia je ten, že proste nepovažujeme samých seba za dostatočne príťažlivých. Nemôžem zakrývať fakt, že tento obrad je určený najmä pre tých úspešných, ktorí majú sami k sebe vybudovaný kladný, viac než uspokojujúci, ba až seba-obdivný vzťah. V každom prípade, aj ak sa nedokážete vzrušiť na svojom obraze, nezúfajte si – vizualizujte si vaše Vyššie Ja, totiž samého seba, ale tak dokonalého, ako len môžete byť, a to nie len po duševnej a duchovnej stránke, ale aj po stránke telesnej, nahrádzajúc akékoľvek nedokonalosti lepšími obrazmi. Možno by ste sa divili, ale všetci tí namyslení narcisisti, s ktorými možno prichádzate denne do styku, sa taktiež vidia takto: prekrývajú si pohľad pred svojimi nedokonalosťami a keď sa pozrú do zrkadla, vidia sa ako dokonalí, aj keď takí nie sú. Tento sebaklam je však veľmi mocným magickým  nástrojom, pretože ak presvedčíte samých seba a svoje podvedomie o tom, že ste tak krásni, tak skutočne z vás oná príťažlivosť bude vyžarovať a tak príťažlivými sa aj stanete. Jeden skeptický výrok o láske hovorí, že to nie je nič iné, ako „sleposť k nedokonalostiam milovaného.“ Ako si trúfate chcieť byť milovaní, keď sa sami dostatočne nemilujete?

Zdôrazňujem, že aj ak prvé rituály vykonáte s upraveným obrazom seba samého, mali by ste sa pri opakovaniach postupne približovať k vášmu skutočnému obrazu vrátane pohlavných orgánov.[4] Ak budete pri predchádzajúcich obradoch aspoň trochu úspešní, tak by to nemal byť problém, keďže by ste sa na svoj vysnený obraz mali už postupne meniť, a energia krásy a príťažlivosti by z vás už mala vyžarovať (krása nie je nikdy nič iné ako len ilúzia. Krásny je len ten, kto presvedčí ostatných a hlavne seba o tom, že je krásny).

Predovšetkým sa musíte absolútne vyvarovať toho, aby vaše vizualizované Ja nieslo črty nejakej existujúcej, vám známej osoby.[5] Ak napr. vaše vizualizované Ja opačného pohlavia má zadok vašej v tajnosti vytúženej kolegyne z práce, resp. prsia hviezdičky z obálky časopisu, tak si môžete byť istý, že rituál bude neúspešný, a obetovaná energia okrem vás pôjde najmä k týmto dvom „zapožičiavateľkám,“ robiac z vás, najmä pri opakovaní tejto chyby, ich otroka bez toho, aby ste si toho boli vôbec vedomí. Ak si vizualizujete samého seba s opačným pohlavím, tak zachovajte niekoľké znaky, napr. rysy tváre, farbu očí, vlasov atď. ale ostatné znaky si improvizáciou dotvorte, a rozhodne nehľadajte inšpiráciu u osôb s ktorými máte niečo spoločné, naopak, hľadajte vyžiadané chýbajúce tvary vo svojej fantázií, resp. hlboko v svojom podvedomí.[6]

Samotný obrad

Prikladám záznam svojho nedávneho obradu:

Rituál som započal asi hodinu po polnoci. Pred ním prebehla celková očista tela i mysle, ako aj asi hodinová meditácia, obnovujúca vo mne vedomie mojej Pravej Vôle.

Rituál prebehol za svetla sedemnástich sviečok. Zaodel som sa do svojho zvyčajného rituálneho odevu, ktorý som však postupne počas obradu všetok odstránil. Pred obradom som sa už takmer dva dni nevyprázdňoval, ale aj tak som si spočiatku musel zatvoriť oči pred svojim odrazom v zrkadle[7] a vizualizovať sa v podobe hermafrodita s veľkými, ženskými prsiami.[8] Keď som sa však už dostatočne prebudil, upustil som od tejto vízie a otvoril som oči k tomu, aby som videl svoj odraz. Obrad trval asi hodinu a pol vrátane všetkých prestávok a medzihier, prežil som asi sedem až osem suchých orgazmov predtým, ako som sa priviedol k úplnému vyvrcholeniu. V súlade s axiómom „každá myšlienka myslená v momente orgazmu je okamžite vyrytá do podvedomia“ som sa v tej chvíli sústredil na Lucifera a Narcissusa a vsugeruvával si neporovnateľnosť svojej vonkajšej krásy. Obetu som nechal dopadnúť na telo božstva, a dohliadol som na to, aby božstvo časť z nej pozrelo.  Po asi piatich minútach zvíjania sa v lahodnej, poorgazmickej, ukonanej blaženosti pred medzi sviečkami, hľadiac do zrkadla, božstvu do očí, som sa postavil a obrad ukončil.

Iný kolega, aktívny ako textár blackmetalovej skupiny Abbey ov Thelema, prispel svojou troškou k preskúmaniu praxe tohto rituálu a už v ranných štádiách nášho bádania napísal o obrade Egofílie  i báseň, ktorej originál pre anglicky hovoriacich záujemcov, ktorých, predpokladám, je väčšina z vás, prikladám:

Egophilia

I stare at my own reflection

Letting the tentacles of lust poison my boiling blood

The breath quickens & the skin sweats:

These are the symptoms of the noblest paraphilia

Sexual narcissism in a theology of an egotheist

Equals the desire of a roman-catholic priest towards the Holy Virgin

Yet this egophilia is no sinful temptation

But the highest form of an affirmative self-worship

I bathe in ecstasy on the pillars of ultimate pride

As I feel my organic energy turning into metaphysical, making me a god

And the ritual is crowned with ejaculating semen on the mirror[9]

And thus, in the delicious languor, I know that I´ve reached a higher level of the love of the I.

K morálnemu obsahu obradu

Pokladám za nesmierne dôležité, aby mágovia vedeli prekračovať akékoľvek bariéry pri dosahovaní svojich cieľov, a to hlavne bariéry morálne. V tomto texte som sa dotkol egofílie, homosexuality, ale aj incestu, čiže už počas čítania som s konzervatívnejšími a slabšími povahami možno riadne zamával, nieto ešte ak sa rozhodnete ísť v mojich stopách. Iste budem narčený z praktikovania satanistickej čiernej mágie a bohvie čoho ešte. Netvárim sa, že mám od satanizmu ďaleko, a že obrad egofílie nie je jasný reprezentantom mágie Left-Hand Path. Ale napokon, podstata tohto rituálu spočíva, samozrejme okrem toho, že mág znásobuje energiu ktorou vládne a ktorú môže použiť na ľubovoľné iné účely, i v tom, že mág sa učí milovať seba samého, stáva sa samostatnou jednotkou, nezávislým od kadejakých magických systémov a kultov, ktoré ho v konečnom dôsledku z neho robia len svojho otroka, a vždycky si od neho pri každom úkone a obrade časť energie, ako nedobrovoľný tribút či daň uštipnú. Takto práve toto malé percento energie, ktoré inak ide preč od mága, ostáva u neho. Nebojím sa takéhoto egofilného mága označiť za Stirnerovského individualistického anarchistu, ktorý sa sebecky rozhodol neplatiť dane: a to predovšetkým preto, lebo vie, že so svojimi prostriedkami naloží lepšie.

Záverom ešte jedna poznámka: výsostne neodporúčam tento rituál teenagerom. Ideálny vek na praktikovanie tohto obradu je tridsať, tridsaťpäť rokov, kvôli už zrelej mysli, ale aj stále sviežemu telu, aké by taký adept mal mať. Mám totiž podozrenie, že keď mladí a nevyzretí ľudia obdivujú svoj vlastný obraz, tak v skutočnosti aj tak neodovzdávajú energiu samému sebe. U mladých (ale nielen u nich) nie je nevydaná veľmi silná identifikácia sa s niekým cudzím, s rockovou alebo popovou hviezdou, u tých ambicióznejších s nejakým politikom, atď. Títo ľudia menia samých seba na obraz svojho vzoru, a teda nie sú sami sebou, a ak by sa odvážili podstúpiť obrad egofílie, aj tak by neposilnili seba, ale svoj vzor, na ktorý sa premenili.[10] Takíto „egofily“ by sa nestali skrz tento rituál otrokmi svojej Pravej, ale svojej Falošnej Vôle. Je veľmi dôležité, aby egofíliu pestovali len vyspelí, individualizovaní jedinci, ktorí sú zmierený so svojím obrazom a nesnažia sa ho prekryť obrazom niekoho iného.  Inými slovami: uctievané nesmie byť falošné, prebraté ego, ale ego skutočné. Kde je medzi nimi hranica sa však dá len ťažko určiť: pre tých, ktorý praktikujú magický systém Theléma to však nie je až tak ťažké. Ten, kto pozná svoju Pravú Vôľu, ten sa už zbavil svojho falošného ega.[11]


[1] Pri tejto príležitosti si dovolím pripomenúť, že kresťanstvo, teda aspoň rímskokatolícke, nepovažuje podvedomé pochody za hriech, lebo, ako vyplynulo z mojej diskusie s jedným teológom, „človek nie je zodpovedný za svoje podvedomie, a pred Bohom sa bude zodpovedať len za svoje vedomé skutky a konania.“ Črtá sa jasná analógia s veršom z Markovho evanjelia, hovoriacim, že „všetko zlo vychádza zvnútra ľudského srdca.“ Takto je všetkým úchylákom veriacim v Krista odpustené, ak svoju perverznosť nikdy nezačnú praktikovať.

[2] Ak je vaším problémom vzrušiť sa „na čisto,“ odporúčam vám pár dní sexuálnej abstinencie, po ktorej budete citlivejší. Pravdou je, že už malé deti si vedia „užiť samých seba.“ Sigmund Freud rozoznával niekoľko štádií sexuality v rannom detstve, ktoré všetky spadali do oblasti „čistej“ autoerotiky (prípadne boli okrajovo naviazané na matku, resp. kojacu ženu). Freud (Drei Abhandlungen zur Sexualtheorie, 1905) rozpoznával fázu ústnu (cca. 0-1.5 roka), análnu (1.5-3.5 roka. Dieťa sa snaží defekalizovať tak, aby pri tom prežívalo čo najväčšiu slasť), a napokon fázu falickú (3.5-6 rokov). Nečudo, že títo drobní hedonisti obetujúci energiu sebe samému rastú ako z vody, a ľudia spomínajú na svoje ranné detstvo ako na to najkrajšie obdobie – keď ešte vedeli skutočne správne milovať samých seba. Dovolím si tvrdiť, že uspokojujúci sexuálny život v rannom detstve je základom budúceho celoživotného sebavedomia a zdravia: naopak, ak je dieťa puritánskymi rodičmi v tejto oblasti obmedzované, tak nasledovná trauma sa stane zdrojom všetkých komplexov, na ktorých sú vystavané organizované náboženstvá či systémy Right-Hand Path.

[3] Adept by taktiež mal sám seba pomaľovať symbolom živlu, alchymistického princípu a zodiakálneho znamenia podľa jeho dátumu narodenia, aby posilnil magické analógie. Tu prikladám tabuľku kompetencií:

Ortuť Síra Soľ
Zem Panna Býk Kozoroh
Voda Ryby Rak Škorpión
Vzduch Blíženci Váhy Vodnár
Oheň Strelec Baran Lev

[4] Pre magičky môže byť toto jednoduchšie. Prax ma presvedčila, že muži odmietajú čokoľvek čo je i len vzdialene spojené s homosexualitou nie preto, že by sa skutočne nedokázali na inom mužovi vzrušiť, ale skôr kvôli tlaku spoločnosti a morálky, ktorá „teplošstvo“ vníma ako slabosť či prejav zženštilosti. Našťastie pri v súkromí vykonávanom rituáli, ako je aj obrad Egofílie, dokážu mágovia tento predsudok vo svojej psychike zbúrať. Magičky majú tú výhodu, že na lesbičky sa pozerá ako na čosi akceptovateľné a prijateľné, dokonca pre mužské pohľady aj žiadané. Obraz magičky dotýkajúcej sa samej seba je čímsi „rozotomilým a zlatým,“ na rozdiel od masturbujúceho chlapa, čo je čosi „nechutné.“ Nuž, napokon sme si my, chlapi, svojou tvrdosťou na seba sami ukuli reťaz (Pritom homofóbia nemá nič so skutočnou chlapskou tvrdosťou spoločné. U mnohých barbarských národov sa práve homosexualita považovala za prejav skutočnej mužskosti, za potvrdenie zväzkov medzi bojovníkmi, ktorí skutočne nechceli mať so ženami nič spoločné. Napr. u malých detí v predškolskom veku, kde často existuje akási silná separácia na chlapcov a dievčatá, možno tento archetipický model stále badať).

[5] Alebo pokojne aj postavy virtuálnej, nestvorenej vami, ale niekým iným. Lara Croft, mimo mnohé iné, je bohyňou, na ktorej oltár sa prelialo omnoho viac semena, než sa prelialo na oltár skutočných pornohviezd.

[6] Z tohto pravidla existuje jedna výnimka, a totiž, keď vaša upravená sebamodla bude niesť podobnosti s členmi vašej blízkej rodiny – nie priženených, ale len pokrvne príbuzných. Vaša rodina je nielen duševne, ale aj telesne a geneticky súčasťou vás, a pomôcť si prvkami z nej nevyústi v to, že odovzdáte energiu im. Hovorím len zo skúseností kolegu: Ja sám som si týmto nikdy nevypomáhal, keďže v mojej generácií nemáme v rodine žiadne dievčatá, a moja matka a tety už majú svoje najlepšie roky za sebou. Možno až dorastie nasledujúca generácia…

[7] Zrkadlo = najdôležitejšia pomôcka egofila!

[8] Dodávam, že ako ženu si už seba samého nikdy nevizualizujem. V konečnom dôsledku to viedlo k tomu, že keďže mám dlhé, vlnité vlasy, vyvinul som si silnú úchylku pre kučeravé dievky – čo je dosť zväzujúca a vyhranená skupina partneriek.

[9] V podstate nezáleží, či necháte obetu dopadnúť skutočne na seba, alebo na svoj obraz, alebo s ňou spravíte čokoľvek iné (malo by sa s ňou ale zaobchádzať dôstojne). Vo všetkých obradoch sexuálnej mágie, obrad egofílie nevynímajúc, je dôležité zvládnutie umenia improvizácie. V prípade záujmu odporúčam svoju esej: http://jahic.blog.sme.sk/c/251671/Improvizacia-ako-zmysel-zivota.html

[10] Utvrdzuje ma v tom hlavne prípad jedného mladého známeho, čerstvého dvadsiatnika. Tento chlapec sa natoľko stotožňoval s Marylinom Mansonom, tak sa mu snažil podobať, že keď si musel aj nahý zastať  pred zrkadlo, tak v skutočnosti si honil len na Mansonovi. Hm, aj takto nás majú naše božstvá vo svojej moci.

[11] Naskytla sa aj taká úvaha, že obrad egofílie by bo vhodný aj pre praktikantov RHP, ak by samých seba vnímali v zrkadle ako svoje božstvo, resp. boli by s ním natoľko identifikovaný. Kresťanský mág by si napríklad mohol nechať narásť vlasy a bradu, s akou sa tradične zobrazuje Ježiš: pred rituálom sa zbičovať a dokonca si aj nastoknúť korunu z tŕňov. Až by si takýto zastal pred zrkadlo s úmyslom vykonať obrad egofílie, tak skutočne by energia nemala ísť ani zamak jemu, ale jeho božstvu. Nemôžem to žiaľ potvrdiť, lebo v tejto oblasti sa nevykonala žiadna, aspoň mne známa prax.

Planetárne vízie

Rozhodol som sa zverejniť niečo zo svojej magickej praxe. Prikladám teda sériu planetárnych vízií, ktorú som obdržal presne pred rokom: na Veľkú noc 2011, ale z náčrtov som ich prerobil do prepracovanejšej, tu zverejnenej podoby až v priebehu ďalších mesiacov. Dúfam, že ich zverejnením nikoho priveľmi nepohorším.

Ako je vidieť, jednotlivé planetárne vízie majú netradičný, až Freudovský charakter. Vidieť tu hlavne cirkevné, ale i eschatologické motívy, často podfarbené veľmi sexuálne. Ospravedlňujem sa za svoje nedostatočné kresličské schopnosti, snažil som sa. Niektoré vízie si dodnes nie som istý, či som správne zaradil, napr. vízia Luny mi vedome príde skôr venušská než lunárna (i keď moje podvedomie môže so mnou samozrejme nesúhlasiť).

Pre svoje vlastné potreby som si napísal rozsiahly komentár k týmto víziám, zverejňovať aj ten však nebudem, lebo sa dotýka citlivých vecí z môjho osobného života. Beztak si myslím, že doslova dychberúca sila týchto obrazov by bola len narušená, ak by ju niekto chcel vysvetľovať slovami.

MERKÚR

JUPITER

SLNKO

SATURN

LUNA

VENUŠA

MARS

Panna & Neviestka 2.0

Sú dva archetypy ženskej a vôbec erotickej krásy: jeden jeruzalémsky a jeden babylónsky; jeden trúchliaci a druhý veselý; jeden zodpovedajúci kresťanskej Matke Božej a druhý Šarlátovej Neviestke Babalon. Tieto dva archetypy sú Panna & Neviestka. Sú to v skutočnosti tie dva najväčšie kontrasty, aké poznám. Hoci s nimi pracujem už viac než tri roky a čo-to som aj s pomocou istého kolegu o nich napísal, môj názor sa stále jemne mení. Rozhodol som sa znova spísať krátku esej na túto tému, jednak aby som si to sám urovnal v hlave, a taktiež aby som doposiaľ nezainteresovaného čitateľa zasvätil do veci.

Dovolím si začať tabuľkou analógií, ktorá vec ako jediná dokáže postihnúť v úplnosti rýchlo a dostatočne.

Panna

Panna

Neviestka

Sexuálna abstinencia, celibát

Naplňujúci sexuálny život

Platonická, nenaplnená láska k jednému

Naplňujúca, voľná láska ku všetkému

Nenaplnenie

Naplnenie

Monogamia/Asexualita

Promiskuita

Smútok

Radosť

Pasivita

Aktivita

Otroctvo

Sloboda

Temnota

Svetlo

Apolónske

Dionýzske

Celoživotné lipnutie na nesplnených želaniach

Konanie bez túžby po výsledku

Eskapizmus

Žitie Tu & Teraz

Lipnutie na Egu

Deštrukcia Ega

Duchovný egocentrizmus

Duchovná promiskuita

Idealizmus

Materializmus

Upínanie sa k pominuteľným veciam a považovanie ich za večné

Prijatie faktu, že nič nie je večné (panta rhei)

Negatívny postoj k hmotnému svetu

Pozitívny postoj k hmotnému svetu

Neviestka

Pokračujme s komentárom k tejto tabuľke kontrastov, a to riadok po riadku.

Pri symboloch Panny a Neviestky musíme začať predovšetkým na telesnej a erotickej úrovni. Panna symbolizuje odriekanie, asketizmus, Neviestka užívanie si a hedonizmus. O sexualite hovoríme ako prvej predovšetkým kvôli Freudovskému hľadisku, že celá ľudská psyché je vystavaná na sexualite, ktorá nechce byť ničím obmedzená. U idey Neviestky ničím obmedzená nie je: u Panny je obmedzená totálne. Neviestka znamená žitie v súlade s Pravou Vôľou, Panna v absolútnom rozpore s ňou. Panna je večná rovnakosť, Neviestka je večná zmena.

Pannu a Neviestku na vyššej úrovni delí problém romantickej lásky. Panna je tá „skutočná, pravá láska na celý život,“ ktorá nikdy nevyhasne, nikdy sa nezunuje, nikdy nestagnuje. Samozrejme, to je v bytostnom rozpore s tým, že Panna je večná rovnakosť. To znamená v praxi, že každá naplnená láska sa skôr či neskôr zunuje, vyhasne. Večná láska je len tá, ktorá je platonická, nenaplnená, resp. násilne a tragicky ukončená. Vtedy, keď milujúci nie je v prítomnosti milovaného objektu, môže si ho zidealizovať a tak uchovať v pamäti dokonalého a hodného lásky naveky. Človek vždy túži po tom, čo nemá; a cení si to, čo mal, až keď to stratí. Neviestka je opakom platonickej lásky k takémuto nedosiahnuteľnému čomusi. Je to naplnená láska ku všetkému, nepýtajú si viac ako to, čo môže dostať: a z toho, čo dostáva miluje všetko. Panna je ako dievča, čo celý život plače za strateným milencom: Neviestka je tá, ktorá mala za milenca bez ostychu každého, a to aj strateného milenca Panny.

Panna vôbec je nenaplnenie vo všetkom. Neviestka je všeobecné naplnenie. Budem to demonštrovať na príklade porovnania kresťanstva a Thelémy. Kresťanstvo vôbec je zo všetkých abrahámskych, a snáď zo všetkých náboženstiev vôbec „najpanenskejšie.“ Je postavené na viere vo vzdialeného, neprítomného Boha, ktorý sa má v neurčitej budúcnosti vrátiť, a až vtedy dosiahnu kresťania plné naplnenie. V otčenáši sa modlia „Tvoje Kráľovstvo príď, Tvoja Vôľa sa naplň.“ To v praxi znamená, že kresťania nedosiahnu spasenie a naplnenie nikdy. „Kurevská“ Theléma na druhú stranu učí, že Hórus sa stal pánom Aeónu, jeho kráľovstvo prišlo, jeho vôľa sa naplnila,[1] a každý z nás si je svojím vlastným Bohom. Tu a teraz žijeme v zasľúbenej zemi, a mali by sme sa podľa toho aj správať.

Ako už bolo povedané, Panna sa spája s láskou k jednému vysnenému, Neviestka ku všetkému existujúcemu. Preto i monogamia patrí do sféry Panny. Je skutočne nádherné, keď sa pár skutočne dokáže milovať po celý život. Nikto však nie je dokonalý, a v tomto prípade na oboch platí krutý, ale pravdivý výrok „láska nie je nič iné než sleposť k chybám milovaného.“ Neviestka nemiluje každú jednotlivú drobnosť na svete samu o sebe: miluje svet ako celok. Považuje za nesmierne egoistické milovať jednu časť sveta viac než ostatné.[2]

Panna je vo svojej povahe smútok, nešťastie, trúchlenie, odriekanie. Neviestka je radosť, šťastie, preskakujúci smiech a lahodné ukonanie.[3]

Panna je jin, Neviestka je jang.

V minulosti som zastával názor, že i odraz Nietzscheovskej morálky pána a otroka má svoj odraz v ideách panny a neviestky. Nie je to celkom pravda. Panna je svojím spôsobom otrok, to áno: Neviestka však nie je pánom. Neviestka je slobodná. Byť pánom znamená mať otrokov: mať za nich zbytočnú zodpovednosť, a mať zároveň strach z ich možnej vzbury. Tieto dva faktory nie sú zlučiteľné so skutočnou slobodou.

Panna je, ako už vyplynulo, temný princíp, Neviestka plný svetla. Panna je tá, ktorá sa chce utiahnuť do tmy, nech svet nevidí jej žiaľ, Neviestka je tá, ktorá sa chce kúpať v žiare sveta a vystavovať na odiv svoje naplnenie a svoju radosť. Žiaľ, v súčasnosti to vyzerá opačne: je to kresťanská Panna Mária, ktorá sa spája s ideou svetla, a sú to prostitútky, ktoré musia utekať pred svetlom, morálkou a zákonom, sú považované za nečisté a poškvrnené. Verím, že toto je neprirodzený stav a skôr alebo neskôr sa spoločnosť vráti k normálu.[4]

Taktiež som v minulosti popieral, že by tieto idey boli celkom totožné s Nietzscheho dichotomickým konceptom Dionýzskeho a Apolónskeho.[5] Tvrdil som, že Dionýzske nie je spojené s prastarou jednotou, ale naopak, s individualizáciou, a Apolónske vice versa. Dnes som prehodnotil tento názor. Verím, že Neviestka je celkom Dionýzska, a Panna celkom Apolónska.

Panna lipne celý život na svojich snoch, snáď sa ich i snaží naplniť, bezúspešne. Aj ak by ich splnila, rozpadli by sa pred ňou, lebo by v realite neboli také nádherné, ako boli v jej predstavách. Preto snáď i podvedome radšej zotrváva v nenaplnení. Neviestka nemá takéto sny alebo skôr takéto vysoké a konkrétne očakávania. I ona má svoje ciele, ale nie konkrétne, a berie život s radosťou tak, ako príde. Koná bez túžby po výsledku, lebo vie, že cesta je dôležitejšia než to, čo je na jej konci. Inými slovami: nikto sa nestane tým, čím chce, ak tým vo vnútri už nie je. Chceš byť rockovou hviezdou? Prečo? Aby si mal ženy, drogy, aby si skladal nesmrteľné piesne? Že na to potrebuješ stať sa slávnym? S takýmto prístupom budeš vždy Panna! Slávu nepotrebuješ, ak chceš ženy, drogy, hity. Môžeš byť najväčšou hviezdou a nik o tebe pritom nemusí vedieť. Človek musí konať pri realizácií svojej Pravej Vôle a svojich najtajnejších snov bez túžby po výsledku, lebo len tak môže výsledok dosiahnuť.

Panna žije vo svojich snoch, fantáziách, zidealizovaných predstavách, kde je s objektom svojej lásky a všetko je dokonalé, ale v skutočnosti neuskutočniteľné. Uteká preč od reality a buduje si svoje falošné ego. Neviestka naopak žije Tu & Teraz a za dokonalý považuje svet pred svojimi očami.

Prostredníctvom lipnutia na svojich snoch Panna lipne na svojom falošnom Egu. Neviestka svojím životom svoje ego deštruuje a spája sa s dionýzskou prastarou jednotou.

Paradoxne Panna je duchovný egocentrik, lebo myslí len na svoje nešťastie. Neviestka je duchovne promiskuitná, pretože jej radosť ju spája a obšťastňuje celý svet. Bob Marley sa asi pri niektorom svojom marihuanovom tripe stretol s Pravdou, keď povedal: „Keď plačeš, plačeš sám. Keď sa však smeješ, tak sa s tebou smeje celý svet.“ (Citujem z hlavy)

Panna je analogická idealizmu, Neviestka mystickému a duchovnému materializmu. Panna má totiž negatívny postoj k realite, kým k svojim snom má vzťah pozitívny. Svoje sny považuje za večné (toto platí i pre všetky náboženstvá, ktoré považujú svoje božstvá za večné: v skutočnosti všetky božstvá = egregory raz pominú. Všetky náboženstvá odvolávajúce sa na svoju večnosť sú teda panenské). Neviestka naopak prijala ako fakt to, že nič nie je trvalé, ani ideálne a astrálne veci. Všetko plynie, panta rhei. Aj Aeón Hóra sa o 2000 rokov skončí. Vôbec to, že človek nie je schopný prijať toto poznanie: že všetky formy sú pominuteľné a stratia sa, čas ich zahubí: je prameňom všetkého nešťastia a utrpenia ak nie na celom svete, tak aspoň v živote jedinca. Človek by mal, tak ako to robí Neviestka, všetko, čo má, považovať len za požičané. Len tým sa oprostí od smútku za stratou. Neviestka vie, že len jedna vec je trvalá: obsah, a nie forma. Matéria, a nie to, čo z nej emanuje: teda život, a zo života pocity, a z pocitov sny. Matéria, večne sa meniaca, večne plynúca, nestvoriteľná a nezničiteľná, je absolútno. Vesmír sa môže roztiahnuť do nekonečnosti a vyhasnúť; môže sa i opäť zvraštiť do praatómu. Stále to však bude ten istý vesmír: to isté panteistické božstvo: nič z neho neubudne ani nepribudne, len jeho forma sa zmení. Panna je tá, čo miluje formu, a preto trpí. Neviestka je tá, čo miluje matériu, a preto sa raduje.

Záver

Verím, že stupeň, na ktorý som sa dostal so svojím poňatím archetypov Panny & Neviestky, je vo väčšom súlade s učením Thelémy, Vôle a Lásky, než tomu bolo v minulosti. Ak by však niekoho zaujímal môj veľmi obšírny, i keď dnes už čiastočne obsolentný výskum tejto problematiky, nech si pozrie nasledujúce odkazy:

http://www.ophagor.estranky.cz/clanky/panna.html

&

http://www.ophagor.estranky.cz/clanky/neviestka.html


[1] Pozri tiež moju esej o Nepiose, http://ophagor.wordpress.com/2012/02/25/nepios/

[2] Tomuto problému sa napríklad venoval Saint-Exupéry v Malom Princovi. Prečo malý Princ miloval svoju líšku, keď na svete boli tisíce iných líšiek? Lebo on si tú svoju skrotil. Toto je však pocta Choronzonovi a falošnej vôli. Neviestka miluje svoju skrotenú líšku celým srdcom: ostatné líšky, aj ak ich v živote nevidela, nemiluje o nič menej.

[3] Pozri Liber Al vel Legis, II:17-21.

[4] V tejto otázke by som sa rád dotkol i problému vulgarizmov vo väčšine jazykov sveta. Sú to práve prevládajúce náboženstvá, ktoré sexualitu tabuizujú, robia z nej niečo nečisté a hriešne. Navrhujem, aby sme si miesto do kokotov a píč (teda do nástrojov radosti), kuriev a jebania (žien, čo rozdávajú radosť, a toho najkrajšieho aktu vôbec) nadávali do slabochov, panicov, blanárov a askétov.

[5] Pozri jeho Zrodenie tragédie z ducha hudby.

Liber Lililith (Liber XIX)

Vo svojich Kapitolách Bizarnej Erotomágie som sa dotkol problému tretej Lilith, ale bližšie som ho nerozvádzal, nakoľko som nemal dostatok podstatných informácií. Jeden môj kolega, ktorý si neželá byť menovaný, však ponúkol ďalšie služby v tejto veci a dokázal nadviazať spojenie s treťou Lilith. Podrobnosti jeho stretnutí si chce nechať pre seba, bol mu však pretlmočený nasledovný dokument, ktorý po vymazaní istých informácií mi dovolil zverejniť.

Liber Lililith

  1. Zjavenie Tretej Lilith, ktorej rodičmi sú Druhá Lilith & Asmodeus, a ktorá je zasľúbená Luciferovi Svetlonosovi, ktorej Pravé meno je לילילית, a ktorej číslo je teda 19, tak ako sa zjavila ******* 24.1.108 Nového Aeonu.
  2. Ja som Lililith, krajšia než moja matka Lith, ba dokonca i než jej matka Lilith. Jej milencovi, jej láske som zasľúbená – preto ma nenávidí.
  3. Nemám atribúty. Každá z anjeliek sakrálnej prostitúcie má atribúty – ja nie. Lilith je harmóniou atribútov ostatných anjeliek: ja som ich absenciou.
  4. A predsa spolu tvoríme štvorec sakrálnych anjeliek – každá z nás okupuje jednu stenu. Preto boli až do môjho príchodu nekompletné, a preto bezo mňa ríty nemali plnú moc.
  5. Ja sa zjavím len najvytrvalejším.
  6. Koitus so mnou smiete vykonať, ak ste luciferianisti, a môjmu snúbencovi obetujete. Nesmiete ho uraziť, a za žiadnych okolností nesmiete ejakulovať do mňa – inak čakajte jeho strašnú pomstu.
  7. Ty, Prorok, si toto porušil, a ejakuloval si do mňa. Utajím však tento škandál – a presne o 9 mesiacov, 24.10.108, čakaj, že ti donesiem tvoj plod.
  8. Verím, že tebe jedinému Lucifer odpustí, lebo ty si jeho vyvolený.
  9. Verím, že si konal presne tak, ako žiadal.
  10. Malé nech sa volá ****, ak to bude chlapec, a ak dievča, ****.

99. Sláve mne – Sláva LILILITH!

Komentár

Čitateľa odkazujem na svoje Kapitoly Bizarnej Erotomágie, kde sa dočíta viac o tretej Lilith, ako i o ďalších sakrálnych anjelkach prostitúcie.

Nultý verš opisuje Lililithin rodokmeň. Pripomeňme si, že jej rodičmi sú Asmodeus a Druhá Lilith. Rodičmi Druhej Lilith sú Prvá Lilith a Samael. Rodičmi Asmodaja sú podľa jednej verzie Agrath bat Mahlat a kráľ Dávid, podľa druhej Ná’ama a Adam. Tretia Lilith je zasľúbená Luciferovi, ktorý opustil svoje panstvo, aby hľadal ultimátne osvietenie, pomocou ktorého premôže IHVH-u Teokrata a vráti sa do Pandæmonia, až keď zvíťazí. Je odhalená Pravá podoba Lililithinho mena v hebrejčine, ako i jeho hodnota. Meno proroka som vyškrtol. Počítanie roka sa riadi začiatkom Nového Aeonu, pričom rok 1904 sa považuje za rok číslo 0. Rok 108 Nového Aeonu je teda rok 2012 Starého Aeonu.

V prvom verši sa už Lililith ujíma slova. Je zaujímavé, že je odhalené i pravé meno druhej Lilith – proste Lith. Lililith tvrdí o sebe, že je z rodu najkrajšia. Jej stará matka Lilith ju nenávidí, pretože kým mladá je zasľúbená Lucifera, ona, stará, bola jeho milenkou a láskou, a bolo jej nanútené manželstvo so Samaelom. Počet slabík „Li“ evidentne naznačuje astrálnu moc.

Druhý verš: Lililith je asociovaná s takzvaným šiestym živlom. Kým éter (s ktorým je analogická Prvá Lilith) je syntézou zvyšných štyroch živlov, šiesty živel je ich absenciou. Je to prázdnota, nečasové vákuum, je to posvätné nič. Nemá farbu, nemá ďalšie analógie. Z tohto hľadiska je to posvätný prvok. Je to Nihil. Je to tretia a najposvätnejšia forma svetonázoru, nihilizmus.[1] Jedine božské meno „To Mega Therion“ je s ním do istej miery späté.

Tretí verš: Šesť anjeliek sakrálnej prostitúcie tvorí štvorec. Severná stena patrí Menšej alebo Druhej Lilith, západná patrí Agrath bat Mahlat, východná patrí Ná’ame, južná Eišeth Zenunim, horná patrí Veľkej alebo Prvej Lilith, a spodná stena patrí Lililith. Tomuto priestorovému rozdeleniu je potrebné prispôsobiť pentagramové rituály. Až budú takto prispôsobená a mág bude kresliť pentagram i nad seba, ako i pod seba, tak Rituál Anjeliek Posvätnej Prostitúcie tak ako je opísaný v mojich Kapitolách Bizarnej Erotomágie bude mať plnú moc. Samostatná invokácia Lililith nie je možná, resp. nebola doposiaľ odhalená.

Štvrtý verš: je to pravda, doposiaľ sa zjavila len jednému Adeptovi.[2]

Piaty verš sa týka koitu s Lililith. Napokon sa predsa len potvrdilo, že nie je kvôli zasľúbeniu Luciferovi povinná udržiavať si panenstvo, je však zakázané jej otehotnieť, keďže otcom jej detí smie byť len Lucifer.

V šiestom verši je odhalené zlyhanie Proroka, ktorý taktiež vykonával pred získaním Liber Lililith s ňou koitus, ale zlyhal v tom, aby do nej neejakuloval. Je to zaujímavé, lebo čo ho poznám z osobného života, tak na hmotnej úrovni nemá najmenší problém zadržiavať orgazmus. Každopádne, Lililith otehotnela, a taktiež odmietla osloviť svoju starú matku, Lilith, pani potratov. Prorok sa teda môže tešiť na magické dieťa, ktoré mu bude zverené v októbri 2012.

Siedmy a ôsmy verš ubezpečujú Proroka, že jemu bude odpustené. Ani ja, a popravde, ani on im neverí a berie ich ako snahu upokojiť ho pred neodvratným trestom.

V deviatom verši sú pokyny aké meno dať magickému dieťaťu. Tieto informácie mám zakázané zverejniť.

Záverečný verš je spontánnym sebapritakaním Lililith.


[1] Ostatné dve sú dualizmus a monizmus.

[2] Niektorí namietnu, že daný prorok si môže vymýšľať, obzvlášť ak sa ešte rozhodol ostať v anonymite. Ja mu však verím a text Liber Lililith považujem za hodnoverný.

Kapitoly Bizarnej Erotomágie

Dnes som definitívne dopísal svoju príručku týkajúcu sa sexuálnej mágie. Napokon má až úctyhodných 108 strán! Rozposlal som ju v PDF niekoľkým ľuďom, ak by ste mali aj vy záujem, ozvite sa na ophagor@gmail.com

Resp. stiahnite si to na tomto odkaze: http://www.sendspace.com/file/8v15yg

Sleduj

Prijímaj upozornenia na nové články na tvoj email.