Úvod

Švédska metalová kapela Dissection, založená v Strömstade roku 1989, bola jedným z najvýznamnejších pionierov v oblasti melodického black metalu napriek pohnutej a prerušovanej kariére, počas ktorej vydali len tri albumy. Prvýkrát sa rozpadli po dvoch albumoch roku 1998, kedy hlavný protagonista kapely, spevák a gitarista Jon Nödtveidt (*28.1.1975), bol usvedčený z minuloročného spolupáchateľstva v prípade vraždy 38-ročného homosexuála alžírskeho pôvodu, Yusefa Bena Meddoura. Prepustený bol roku 2004 a činnosť kapely tešiacej sa aj po rokoch širokej popularite sa obnovila, aby však iba o dva roky Dissection spočinul v hrobe zrejme už navždy.

Nödtveidt bol totiž nájdený mŕtvy v svojom byte v Hässelby, predmestí Štokholmu, dňa trinásteho augusta 2006. Očividne spáchal rituálnu samovraždu výstrelom zo zbrane do hlavy uprostred kruhu zapálených sviečok. Tí, ktorí ho poznali, tvrdili, že toto mal zrejme v pláne už odkedy sa dostal z basy. Jeho dôvodom malo byť presvedčenie, že v živote dosiahol všetko, čo len mohol, a nenachádzal ďalší zmysel života. Iste tu však svoju rolu zohrali i náboženské dôvody. Prvé správy hovorili, že sa pri ňom našla kópia satanistickej biblie, ale tieto správy boli vyvrátené druhým gitaristom Dissectionu, vystupujúcim pod pseudonymom Set Teitan. Podľa neho sa vedľa jeho spoluhráča nenašla „žiadna ateistická, humanistická a ego velebiaca ‚satanistická biblia‘ napísaná Antonom LaVeyom (…), ale satanistický grimoár. (Nödtveidt) opovrhoval LaVeyom a ‚cirkvou Satanovou‘.“

O aký satanistický grimoár sa teda jednalo? Neskoršie správy potvrdili, že šlo o Liber Azerate, jednu z publikácií švédskeho Mizantropického luciferiánskeho rádu (Mizantropiska Lucifer Order, neskôr premenovaný na Temple of the Black Light, Chrám čierneho svetla, ďalej aj „MLO“ či „TotBL“), undergroundovej švédskej organizácie pestujúcej gnostické poňatie radikálneho satanizmu. Nödtveidt bol pod veľkým vplyvom tohto rádu a knihy, aj vzhľadom na to, že autor Liber Azerate sa spolupodieľal na tvorbe textov k poslednému albumu Dissection menom Reinkaos[1] z roku 2006.

Následky Nödtveidtovho činu mali rozsiahle následky ako na metalovej, tak i satanistickej scéne. Dovtedy opomínaná a sotva známa gnostická vetva tohto antináboženstva sa dočkala širokého mediálneho záujmu, a taktiež pritiahla pozornosť mnohých satanistov doposiaľ sklamaných z umiernenosti a taktiež materializmu hlavného prúdu satanizmu. Set Teitan sa presunul k štokholmskej kapele Watain, ktorá pokračuje v hudobnom i koncepčnom odkaze Dissection[2] a ideologickom antikozmickom boji proti „židovsko-kresťanskému demiurgovi“, a ktorá nachádza čoraz viac nasledovníkov a hudobných pokračovateľov. Klasické satanistické organizácie odsúdili gnostický satanizmus ako obdobu kresťanstva v novom kabáte, nenávidiace hmotný svet a telo, stojace proti prirodzenej živočíšnej a nietzscheovskej afirmácii vôli k životu, a teda majúce zodpovednosť za Nödtveidtovu nešťastnú samovraždu, ktorú zrejme sám vnímal ako vyslobodenie sa z pút hmotného sveta stvoreného a ovládaného Archónom-Demiurgom.

V tomto článku sa pozrieme zblízka na učenie gnostického satanizmu, porovnáme ho s inými formami satanizmu a pokúsime sa prísť na to, prečo sa postupne začína tešiť čoraz väčšej popularite.

Antikozmický satanizmus

Ostaňme ešte pri Nödveidtovi, ktorý síce nebol autorom učenia MLO, ale svojou činnosťou rád významne podporil a podieľal sa na jeho vnímaní vonkajším svetom. Prenechajme mu teda slovo:

„Vedome a celým srdcom bojujem proti kozmickej tyranii a útlaku, ktorým sa ľudstvo vedome poddalo. Odmietam byť otrokom v kozmickom poriadku, byť dielom niekoho iného, pasívnou obeťou kozmického osudu, pripútaným ku kolesu života, zaslepený ilúziami a lžami, ktoré majú len jediný zmysel, a to udržať nás poslušných v systéme kontrolovanom tyranom. Antikozmický satanizmus manifestuje odpor k tomuto utláčateľovi (kozmu) a tomu, čo chce, a je teda neprirodzený, revolučný a elitársky. Antikozmický satanizmus je temná, posilňujúca, nebezpečná a revolučná cesta silného jedinca, ktorý silou vlastnej vôle dychtí po vyslobodení a osvietení, teda odmieta zdedené jarmo ľudstva. Mojou voľbou je večne nastávať, vedome prekonávať a unikať od vopred nadiktovaných podmienok existencie a bojovať za cieľom, aby som sa stal celkom samostvorený, v súlade so svojou pravou vôľou, slobodný od všetkých slabostí a pút, ktoré nás viažu ku kozmickej kreácii. Táto vôľa k moci a večnému nastávaniu je, z kozmického uhla pohľadu, neprirodzená, keďže vedie priamo do očisťujúcej temnoty neznáma. Nie je teda v harmónii s kozmom, ale s antikozmickým impulzom. Antikozmický impulz je externým aspektom vnútorného čierneho plameňa a je, opísaný ako náš boh a ideál, Satan, Lucifer, Set! Vnímam Satana ako neskrotnú a Chaotickú silu, ktorá konštantne prelamuje všetky stojaté formy bez esencie, navracajúc kreáciu, kozmický rád, naspäť do beztvarého Chaosu, z ktorého zostupuje. Lucifer je môj ideál, archetypálna reprezentácia duchovného osvietenia a prométeovskej lačnosti po poznaní (Prométeus podľa gréckej mytológie ukradol bohom oheň). Preto túžim priniesť revolúciu, múdrosť a oslobodenie. Antikozmický satanizmus reprezentuje ultimátnu revolúciu proti kozmickému útlaku. Preto verím v úplné vyhynutie kozmického rádu v Deň Hnevu (Veľkej Disolúcie, Mahapraláje, Ragnaroku). Až dovtedy sa bude vedome stávať silnejším, nechávajúc svoj vnútorný čierny plameň naďalej rásť, aby moja esencia mohla transcendovať a stať sa jednou so svojím externým zdrojom. Moja antikozmická filozofia, vízie a ideály podporujú boj za dosiahnutie nespútanej slobody ducha a návrat do Chaosu. Či sa niekedy cítim nepochopený? Samozrejme, avšak antikozmický satanizmus nie je pre apatické masy. Je určený pre tajnú elitu, ktorá nesie božskú luciferskú iskru v sebe.“ [3]

V tomto texte máme v skratke zhrnutú všetku metafyziku podľa gnostického „antikozmického“ satanizmu[4]. Elitaristický a individualistický ako klasický satanizmus, gnostici idú ešte ďalej než za obyčajnú vzburu proti morálke a etike, a broja proti celému obmedzenému konceptu hmotnej existencie, t.j. „kozmickému rádu“, ktorého sú reálne ľudské vlády, už demokratické či autokratické, len veľmi nízkym odrazom. Chaos je skutočnou pandimenzionálnou rovinou existencie, s nekonečným množstvom rozmerov priestoru a línií času, v rozpore s Kozmom, kde sú len tri roviny priestoru a jedna línia času. Satan/Lucifer/Set je vnímaný ako personifikácia vnútorného Čierneho plameňa, ktorý si potenciálne nesie každý silný jedinec v sebe, ale ktorý je prebudený len u antikozmických satanistov, a prípadne iných gnostikov a deviantov. Možno podotknúť, že sa jedná o systém, ktorý až na príliš akcentovaný dualizmus hmoty a ducha, Kozmu a Chaosu typický pre gnostizmus nie je v silnom rozpore s tradičnými ezoterickými tradíciami, ktoré sú rovnako nad- či neprirodzené, pokúšajúc sa transcendovať ego a zjavený svet. Veľkým rozdielom je však prevrátenie terminológie, pričom klasický abrahámsky Boh nie je vnímaný ako absolútno, ale ako nízky Demiurg, Archón, ktorý zostúpil z nekonečného Chaosu a odcudzil sa mu.[5] Objavili sa názory, že gnostický satanizmus je teda možné považovať za duchovne najvyspelejšiu formu satanizmu, ktorá až na zamenenie pojmov (pojem „Čierny plameň“ či „Satan“ je možné vymeniť za Átmana, „Chaos“ zas za Brahmana) a akcent na radikálny prístup v štýle cesty ľavej ruky je zhodný s klasickými duchovnými systémami. S týmto však nemôžeme súhlasiť. Nödveidt opisuje svoju voľbu ako dosiahnuť večné, nelimitované akauzálne nastávanie („Becoming“) a kozmos odsudzuje ako dočasné, kauzálne, statické bytie („Being“). V klasických systémoch však sa trvalé a neohraničené bytie pripisuje nadkozmickým kategóriám, kým svet nastávania, zmeny a nestability je nižší, manifestovaný svet[6]. Tiež, v tradičných systémoch je to esencia, ktorá je, a forma tá, ktorá nastáva. Antikozmickí satanisti Bytie naopak vnímajú ako, hmotný svet, ktorý je inferiórne statický, duchovný svet je nimi vnímaný ako superiórne dynamický (opisujúc ho ako „večne sa meniaci“ a „Chaos“). Nödveidt sa síce stavia proti forme a vyzdvihuje esenciu, proti hmotnej kvantite laVeyistických satanistov kladie duchovnú kvalitu, ktorá však v porovnaní s tradičnými ezoterickými systémami sa chaosgnostická kvalita zdá byť skôr antikvalitou. Ťažko povedať, či im to možno pričítať za nesprávne: možno ich snaha k tomu istému Absolútnu, k akému sa obracajú tradičné systémy, nepovedie, ale dosiahnu zamýšľaný opak, a to najdokonalejšie odtrhnutie od neho, a to smerom do duchovne opačného, ale rovnako transcendentného, klifotického domínia, či priam Antiabsolútna.

Cieľom MLO je prostredníctvom svojich okultných i hrubohmotných aktivít urýchliť zničenie všetkých úrovní univerza, prakticky zabiť Boha-Demiurga a vymazať všetky stopy manifestácie. Týmto sa dosiahne návrat do primordiálnej prázdnoty Chaosu, z ktorej pochádza duch a z ktorej bol vytrhnutý v dôsledku Demiurgovho zločinu. Podľa zlých jazykov sami seba vnímajú ako skrytú elitu a zvyšok ľudstva ako zvieraciu, podradnú chamraď, ktorá je viac alebo menej zotročená Demiurgom. Ich postoj k hlavnému prúdu satanizmu je silne pohŕdavý, čo platí jednak o laVeyistoch, a v menšej miere aj o Aquinovom Chráme Setovom, ktorý síce hodnotia kladnejšie najmä pre jeho teizmus a ezoterickejší charakter, ale stále nedostatočne a to najmä preto, že Chrám Setov sa podobne Cirkev Satanova snaží spraviť zo satanizmu (či sétizmu) čosi „normálne“ a sociálne akceptovateľné. MLO nemá žiadne vyslovene spriaznené organizácie, ale ani nezakazuje svojim adeptom členstvo v iných, ak ich učenie nie je vnímané ako konfliktné s ich konceptmi. Viacero členov MLO má členstvo i vo švédskom drakoniánskom ráde[7]. Veľkou inšpiráciou má byť britský Order of Nine Angles (ONA), či u nás neznámy radikálny americký vampirický rád Temple Ov Blood[8].

MLO/TotBL sa drží svojho konceptu elitárstva a má sa za to, že jeho členovia sa podieľajú i na ilegálnych aktivitách. V ráde panujú sklony k extrémnemu nihilizmu a k povzbudzovaniu k životu mimo a proti spoločnosti, keďže tá je postavená na lžiach. Deviantné a antisociálne činy sú vnímané ako prostriedok duchovnej iniciácie a vzrastu v súlade s klasickými štandardmi cesty ľavej ruky, podobne ako v prípade ONA. MLO je alebo bol spriaznený so švédskou Werewolf Legion (légia vlkolakov), ktorých členom bol aj Nödveidt, pričom sa nejedná o okultný rád, ale o kriminálny štokholmský gang zaoberajúci sa pašovaním kokaínu[9]. Nödveidt sám spomína, aký mal na neho vplyv dlhý pobyt v tak antisociálnom prostredí, akým je 11 mesiacov vo väzbe na samotke, a zvyšok trestu vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Väčšinu času strávil hrou na gitare, štúdiom a praxou okultizmu v štýle LHP, v posilňovni, ako aj spoznávaním príbehov svojich spoluodsúdených, odpykávajúcich si veľmi dlhé tresty. V base vraj dali dohromady silnú partiu podobne zmýšľajúcich jedincov, ktorú nakoniec stráž rozbila rozmiestnením jej členov po rôznych švédskych ústavoch na výkon trestu. MLO sa netají svojím príklonom ku zlu, ktoré je, ak je páchané len pre seba samé, akauzálne a tak transcendujúce kozmos. Iný člen MLO pôsobiaci pod menom Noxifer[10] tvrdí, že „satanistom je osoba, ktorá si na seba berie úlohu neustáleho ‚žalobcu‘ a ‚oponenta‘, ktorá celým srdcom bojuje proti statusu quo, (…) mizantropia a opovrhovanie spoločnosťou sú nevyhnutné súčasti skutočného satanizmu, (…) asi len jedno percento všetkých satanistov má podľa MLO nejakú hodnotu“.

Členom MLO/TotBL, ktorý má okrem Švédska pobočky ešte aj v Nórsku a Holandsku, sa môže stať ktokoľvek, kto prejde previerkou a má viac než 18 rokov. Rád však nepripúšťa kohokoľvek, naopak, musí sa preukázať, že dotyčný je skutočne zanieteným antikozmickým satanistom a čiernym mágom. Platí zásada, že nie rád vyhľadáva nových členov, ale noví členovia vyhľadávajú rád. Odkedy rád ľahkovážne prijal niekoľko členov, ktorí „svojho členstva neboli hodní“, a ktorí i asistovali švédskym orgánom činným v trestnom konaní v dolapení a usvedčení niektorých členov MLO v istých kauzách, MLO pochopiteľne skôr odmieta nových záujemcov. Ak sa niekto predsa len osvedčí, je najskôr pripustený na obdobie najviac šiestich mesiacov do prvého a vonkajšieho kruhu, známeho ako „kruh Taninsam“. Až potom sa dostáva do vnútorného rádu, kde mu je umožnená účasť na stretnutiach a skupinových rituáloch rádu. V súčasnosti je členstvo rádu naplnené a neprijímajú novicov, aj tak však šíria svoje učenie a udržiavajú kontakt s chaosgnostikmi stojacimi mimo rád.

Ďalej nasleduje časť textu prevzatá z  propagačných materiálov istého chaozofa v mojom preklade. Využíva sa symbolizmus starej sumerskej a babylonskej mytológie, pričom sa zdôrazňuje, že cieľom textu nie je zostavenie historicky autentickej formy starobabylonského pohanstva, ale využitie týchto symbolov na vyjadrenie vlastných mystérií. Babylonská cesta gnózy je jednou z troch hlavných tradičných ciest ich „gnózy chaosu“, a v ich systéme sa nazýva Kagiri Ušumgal, t.j. „cesta draka.“.

  1. Genéza

Na počiatku nebolo nič okrem energie Chaosu. Absu a Tiamat spali a snívali svoje najtemnejšie sny. Všetko tak bolo dobre, až dokým ich temné sny nezačali plodiť kozmických bohov. Tiamat a Absu boli zhnusení týmito ohavnosťami. Ich nárek zobudil Tiamatin a Absuov spánok. Absu a Tiamat súhlasili, že tieto bezcenné ohyzdnosti musia byť zničené. Enki, samozvaný vodca kozmických bohov, predostrel ten najzlomyseľnejší plán: zabije Absua, aby zachránil sám seba. Enki prekabátil Absua, a podarilo sa mu ho zabiť. Keď sa Tiamat dopočula tieto zvesti, zúrila. Pripravila sa na vojnu s naničhodnými bohmi. Vytvorila armádu zúrivých démonov, ktorí mali s nehodnými bohmi bojovať.

Ďalší antikozmickí bohovia sa manifestovali z Chaosu aby sa pripojili k vojne. Medzičasom Enki pomiloval svoju štetku a tak splodil syna Marduka. Miesto Mardukovho narodenia nazvali Chrámom Absua, čo bolo to najväčšie rúhanie voči zabitému Absuovi. Marduk sa stal novým vodcom kozmických bohov. Kingu, vysokopostavený démon slúžiaci Tiamat, bol zajatý a uväznený Mardukom a jeho vojskami. Potom, súc po moci bažiacim kreténom, sa Marduk rozhodol postaviť samotnej Tiamat. Rozsekol ju napoly, z jednej polovice stvoril Nebesia (svoje kráľovstvo) a z druhej stvoril Zem. Marduk potreboval poddaných, ktorým by vládol a tak uspokojil svoju túžbu po moci. Rozhodol sa stvoriť človeka. Aby to mohol spraviť, potreboval krv boha, avšak ani jeden z kozmických bohov nebol ochotný sa obetovať. Radili sa, čo spravia, až sa napokon zhodli, že zabijú zajatého Kingua.

Marduk zmiešal Kinguovu krv s červenou hlinou, a tak sa zrodil človek. Čo si však Marduk neuvedomil bolo, že keďže ľudia mali krv Kingua, nakoniec sa postavia proti nemu. Antikozmickí bohovia mali ešte jedno eso v rukáve: Satana. Satan bol manifestovaný z Chaosu na to, aby bojoval proti Zemi a človekovi, a čoskoro sa stal vodcom všetkých antikozmických bohov[11].[12]

  1. Život na Zemi

Človek sa začal rozvíjať na Zemi. Zrodili sa civilizácie, boli uskutočnené veľké objavy. Marduk prebral novú identitu: Demiurga. Predstavil sa mnohými spôsobmi v mnohých rozličných kultúrach. Sumeri ho poznali ako Marduka, Egypťania pod menom Ra, Izraeliti ako Jehovu, Gréci ako Dia atď. Jeho jedinou požiadavkou bolo úplné podriadenie sa a uctievanie. Demiurgovi sa páčilo takéto dielo, a tešilo ho, že ľudia ho nasledujú ako ovce.

Ako čas pokročil, niektorí upustili od uctievania Demiurga. Začali spochybňovať jeho existenciu. Títo ľudia boli označení ako „heretici“ a boli ostrakizovaní alebo prenasledovaní. Niektorí dokonca začali uctievať Satana, ktorý tam vždy bol aby bojoval proti Demiurgovi. Satan sa zjavil ľuďom pod mnohými menami: Tyfón, Ahriman, Set, Loki, Samael, atď. Demiurg sa postaral o to, aby Satan bol očiernený v každom náboženstve, dúfajúc, že sa ho bude ľudstvo vždy obávať, keď ho bude považovať za „zlého“. Demiurg mal jediný cieľ: udržať ľudí slepých a hlúpych aby ho nasledovali. 

Satan má tiež jediný cieľ: pomstiť smrť Kingua tým, že zničí Demiurga. Pretože ľudia majú krv Kingua, pomaly sa budú obracať proti Demiurgovi. Satan tam bol prítomný aby urýchlil tento proces. Satan prebudil ich temné plamene, presne tie plamene, ktoré sa Demiurg snažil uhasiť. Plameň, ktorý premení ľudí na bohov.

Čierny plameň je produktom Kinguovej krvi. Je to „božská iskra“ v človeku. Demiurg sa ju snaží uhasiť, zabrániť ľuďom v tom, aby sa stali bohmi. Satan umožňuje znovuzapálenie Čierneho plameňa a apoteózu. Človek má na výber: spriahnuť sa so Satanom a stať sa bohom, alebo byť na strane Demiurga a byť limitovaný kozmom. Tí, ktorí stoja na strane Demiurga budú na konci čias zničení spolu s ním.[13]

  1. Zákony

Demiurg vymyslel mnoho hlúpych zákonov, Satan len jeden, ktorým je totálna bezzákonnosť. Satanista pľuje na božské a ľudské zákony. Je nad takéto veci.

Kým niet striktných pravidiel, ktorých by sa satanista mal držať, tu sú nejaké rady, ktoré mu umožnia žiť lepší život na Zemi:

  1. Rob ostatným to, čo oni robia tebe. Ak ťa niekto udrie, znič ho. Ak ti niekto preukazuje lásku, preukazuj mu lásku.
  2. Zľutovanie je pre slabošské masy. Nebuď k svojim nepriateľom milosrdný. Nech ich tvoja nenávisť spáli sťa tisíc sĺnk.
  • Pestuj zhovievavosť, ale nie nátlak. Abstinencia vedie k mizérii, ale taktiež aj prílišná zhovievavosť.
  1. Silní musia použiť teror, aby ich spozorovali podradné masy.
  2. Bojujte už kvôli samotnej vojne, lebo súboj oddeľuje ovce od vlkov.
  3. Poznaj sám seba. Sebapoznanie je kľúč k dokonalosti.
  • Slabošské masy sú spútané smrteľnosťou. Satanista je nad takéto konštrukty.
  • Satanista by mal túžiť po vytvorení fašistickej spoločnosti, v ktorej silní vládnu slabým. Komunizmus a socializmus majú byť zničené, nakoľko vidia každého v jeho priemernosti. Moc je právo.
  1. Satanista by mal byť pripravený obetovať svoj vlastný život, ak je to nevyhnutné pre príchod temných bohov.
  2. Slabosť nesmie byť nikdy tolerovaná. Zahubte slabých!
  3. Aby bol Chaos, musí byť najskôr poriadok.
  • Uctievaj antikozmické božstvá.
  • Ak ťa niekto otravuje, požiadaj ich, aby prestali. Ak sú neodbytní, zničte ich.
  • Hľadaj nepoškvrnenú múdrosť, a uteč pred sebaklamom. Buď tým, ktorý obdrží horiace lúče gnózy[14].

  1. Bohovia

Kozmickí bohovia sú desiati, antikozmickí jedenásti. Antikozmickí bohovia spoločne vytvárajú Azeratea, jedenásťhlavého draka. Antikozmickí bohovia sú: Satan, Moloch, Beelzebub, Lucifugus, Asmodeus, Astaroth, Belphegor, Adramelech, Baal, Lilith a Naamah.[15] 

  1. Prastarí

Prastarí sú primordiálne bytosti z prvotného stvorenia. Opovrhujú špinavými kozmickými bohmi. Prastarí držia nezriedené sily v ich pôvodnej chaotickej podobe, sú počiatkom a koncom.  Večne túžia po tom, aby priviedli vonkajšie do vnútra a spôsobili existenčnú dekompresiu, ktorá má katastrofické následky pre hmotu a formu. Inými slovami, prinášajú prvotný chaos. Zničia Demiurga a jeho nehodné dielo, a ušetria tých, v ktorých dlie Čierny plameň. Prastarí sa túžia spojiť s Tiamat a vôľou k ukončeniu tejto existencie. Započne sa nový, temný aeon, keď sa všetko prinavráti do prvotnej ničoty. Chaos bude zvrchovane vládnuť. Všetci, ktorí sa opovážia postaviť Prastarým, budú zničení. Niet cesty ako ich zastaviť alebo ovládnuť.

  1. Satanistické krédo

Aby niekto mohol byť satanistom, musí sa zaprisahať antikozmickým bohom a ich bratom a sestrám. Satanistické krédo je nasledovné:

  • Rozpoznávam Satana ako svojho kráľa, otca, a boha. Zaprisahám sa antikozmickým bohom.
  • Verím v pravdu, ktorá je nad všetky formy, a verím v múdrosť, ktorá zničí všetky lži.
  • Uvedomujem si prebiehajúci boj medzi Chaosom a poriadkom, a uvedomujem si svoju účasť v tomto boji.
  • Verím v Chaos, pôvod a koniec všetkého, a vyhlasujem Satana za vonkajší aspekt mojej vnútornej sily.
  • Dúfam v rozloženie kozmického rádu a v počiatok nového, temného aeonu.
  • Verím v nekonečnú moc, a obetujem všetko na zakrvavenom oltári temných bohov.
  • Chválim temných bohov svojím srdcom a dušou, a očakávam posledný boj a víťazstvo, ku ktorému povedie.

 Zdravas Tiamat! Zdravas Satan! Zdravas Chaos!

 Chrám čierneho svetla a jeho učenie

Nie je mi známe, kedy presne došlo k premenovaniu MLO na Temple of the Black Light, ale pravdepodobne to bolo niekedy v rokoch 2004-6, kedy Nödtveidt bol živý a na slobode, nakoľko sa mal podieľať na premenovaní, resp. založení nového rádu. Počiatky MLO sa datujú do roku 1995, kedy bol rád založený Frátrom Nemidialom, ktorý taktiež bol autorom väčšiny iniciačných materiálov vrátane Liber Azerate. Význam slova „Azerate“ je objasnený v  Liber Azerate, v časti týkajúcej sa „Kagiri Ušumgal“. Liber Azerate túto cestu nazýva aj „Azerate 218“. Nasleduje citácia z anglického prekladu:

„‚Azerate‘[16] je skryté meno antikozmických Bohov, ktoré je kľúčom k bránam, za ktorými sú skryté temné dimenzie. Azerate je ezoterické meno jedenástich antikozmických síl, o ktorých sa hovorí ako v sumerskom chaosgnosticizme, tak aj v klifotickej (anti-)kabale.

Meno Azerate (Azrat) je kódovaným chronologickým kúzlom, ktoré dáva číslo 218[17], ktoré sa rovná 2+1+8=11[18]. Antikozmické sily, ktoré bojujú proti kozmickému rádu tyranie, ktorého číslo je 10[19], sú zvyčajne opisované ako oddelené démonické sily, ktoré samostatne bojujú proti kozmickým silám, čo ich zasadzuje do nevýhodnej pozície.

Avšak pod menom Azerate sa jedenásť antikozmických chaosíl zjednocuje a transformuje do podoby jedenásťhlavého čierneho draka, čím sa ich roztrieštené sily koncentrujú a silnejú. Pretože keď sa tých jedenásť zjednotí a stane sa jedenásťhlavým drakom, Azerateom, tak len vtedy môžu spoločnými silami otočiť kľúčmi zamknutých brán a dostať sa cez kozmické bariéry, aby tak pripravili ‚popudenie chaosu‘ – inváziu do kozmu.

Kniha ‚Liber Azerate‘ je jednou z jedenástich kníh opisujúcich magický systém MLO.

Najdôležitejším cieľom MLO je oslobodenie vnútorných Čiernych Plameňov prostredníctvom transcendencie limitácií časovo a priestorovo uzavretého Kozmu. Antikozmická transcendencia môže byť dosiahnutá len prostredníctvom prebudenia, posilnenia a pozdvihnutia Čierneho Plameňa, či Čierneho Draka, ktorí leží neprebudený v dušiach silných. Pozdvihnutie skrytého (temného) potenciálu je možné dosiahnuť len získaním Gnózy, t.j. poznania. Toto poznanie/gnóza je synonymné s Pochodňou Lucifera, Prométeovým ohňom, Šemjazovým darom, Čiernym Ohňom Ahrimana, Jedom Taninsamy[20], Nedymiacim Ohňom Tyfóna a alchymistickým Kameňom Mudrcov.“

Systém gnostického satanizmu podľa prúdu 218 je eklektický a čerpajúci z viacerých tradícií, okrem judeokresťanskej i sumerskej, babylonskej či nordickej, ale dokonca i afrokaribskej a latinoamerickej. Kladie sa však dôraz na striktné oddeľovanie práce s týmito konceptmi a nemiešanie božstiev rôznych kultúr v jednom rituály, naopak, každý rituál pracuje s „kultúrne čistým“ vyjadrením daného temného archetypu.

V systéme antikozmického satanizmu sa hovorí o troch clonách pred Chaosom, či o troch silách vyhnaných z Ejn Sofu za účelom pripravenia pôdy pre manifestáciu Čierneho svetla vo „Vonkajšej temnote“, ktorá sa neskôr stala oblasťou známou ako Sitra Ahra (klifot). Tieto tri clony sú:

000 Tohu Chaos Qemetiel Koruna Bohov
00 Bohu Prázdnota Beliaal Bez Boha
0 Chasek Temnota Aathiel Neistota

 

Tieto tri sú zobrazované ako horiaci trojzubec vztýčený nad Thaumielitanom. Jedná o zúrivé reflexie Ajinu, Ejn Sofu a Ejn Sof Auru.

Oficiálny propagačný dokument Chrámu, šírený na internete ako pdf súbor pod názvom „Temple of the Black Flame“ taktiež uvádza, že Chrám je manifestáciou síl z odvrátenej strany Stromu života. Tu TotBL nadväzuje na dielo Kennetha Granta, predovšetkým na jeho druhú trilógiu. Odvrátenou stranou Stromu života je, v závislosti od konkrétneho výkladu, alebo klifot, alebo skôr meon, ktorý väčšmi ako transkozmická kategória zodpovedá predstavám chrámu o pandimenzionálnom Chaose[21].  Dokument tiež opisuje prúd 218 ako všetkými obávaný a zatracovaný „diabolizmus“.

Prekozmický Chaos je reprezentovaný Dračou Matkou Tiamat, kým zúrivý postkozmický Chaos (Chaos manifestujúci sa v kozme) je reprezentovaný Čiernym drakom (čiernym svetlom) Huburom. Hubur ďalej zrodil dve (2 – Thaumielitan) a jedenásť (11 – Azerate), ktorých úlohou je zničiť Jedného, t.j. Demiurga, ktorý emanoval z lona primordálneho Chaosu (0). V kladení ženského božstva nad mužské vidíme podobnosť s Bertiauxovou Knihou Meonu, kde tiež je primordiálna Ničota opísaná ako Starena, a jej potomok, Otec, je maskulínny. Cez filter tradičného ezoterizmu je toto možné hodnotiť ako kladenie lunárneho nad solárne, a teda skutočne „diabolizmus“.

Cieľom TotBL je manifestovanie antikozmických síl z klifotického „Univerza B“ do sefirotického „Univerza A“. Lucifer/Satan, ktorý je považovaný za totožnú entitu[22], je z tejto perspektívy aspektom Chavajothu (ktorého číslo je 11), prométeovský nositeľ Čierneho svetla zo Sitra Ahra. Toto svetlo je onou gnózou a poznaním, bránou do klifotu, ktorú sa antikozmický satanista snaží dosiahnuť. Satan/Lucifer náleží najvyššej, dvojhlavej klife, Thaumielitanu, a to hlave pozerajúcej sa nahor, na ohnivý trojzubec troch clon nemanifestovaného Chaosu, kým druhá hlava pozerajúca sa na nižší klifot a manifestovaný chaos zodpovedá Molochovi. Moloch teda plní funkciu podobnú Choronzonovi, keďže je strážcom vyššieho Thaumielitanu tiež brániacim adeptovi v postupe ďalej, do klify odkiaľ je možné dosiahnuť už transkozmický Chaos. Čo sa týka samotného Choronzona, TotBL má k nemu pozitívny vzťah, vníma ho ako antikozmickú silu, strážcu brány do klifotu, Da’atu, t.j. Poznania a Gnózy, a pravidelne ho invokuje[23].

TotBL taktiež na základné svojho prieskumu rozpracoval vlastný systém práce s klifotom, podobný Karikovmu, či vlastne Grantovmu (založený na práci s jednotlivými klifami a negatívnymi náprotivkami zodiakálnych archetypov), ale predsa odlišný.

 

Učenie TotBL je rozsiahle a smerujúce k aktívnej vlastnej praxi, uveďme si v plnosti aspoň jeden invokačný text.

Volanie jedenástich anjelov

Zazas Zazas Nasatanada Zazas! (x11)

Z prvého uhla volám Vše-pohĺtajúci Plameň, hladný jas pred najvyšším trónom abyssu a očisťujúce ohne Rozzúreného Chaosu! Vzývam Molocha!

Pozdravený buď, Moloch!

Z druhého uhla volám búrku vetrov ničoty, krídla smrti a Posla Vreštiacej Smrti! Vzývam Beelzebutha!

Pozdravený buď, Beelzebuth!

Z tretieho uhla volám Žijúcu Temnotu, odhaľovača skrytých pokladov Nočnej strany a uhasiteľa Konečného Svetla Kreácie! Vzývam Lucifuga Rofocala!

Pozdravený buď, Lucifugus Rofocale!

Zo štvrtého uhla volám rozlievača krvi, najvyšší princíp mysle transcendujúcej šialenstvo a otvárača skrytého Oka Abaddona! Vzývam Astaroth!

Pozdravená buď, Astaroth!

Z piateho uhla volám temné sily démonickej vášne, neuniknuteľné sily Božského Akozmického Hnevu a plamenný meč Satana! Vzývam Asmodea!

Pozdravený buď, Asmodeus!

Zo šiesteho uhla volám vôľu k neobmedzenej sile, poškvrniteľa vnútorného temného plameňa a Povstávajúcu Šelmu Finálnej Apokalypsy! Vzývam Belfegora!

Pozdravený buď, Belfegor!

Zo siedmeho uhla volám extázu vojny, nositeľa smrti pre všetkých, ktorí bránia bezzákonnému nastávaniu Skrytého Ja a Pána Večného Dobývania! Vzývam Baala!

Pozdravený buď, Baal!

Z ôsmeho uhla volám antikozmický jed Neznámeho Boha, prebúdzača Čierneho Plameňa vo Vnútri, a pyšného pána zakázanej alchýmie! Vzývam Adramelecha!

Pozdravený buď, Adramelech!

Z deviateho uhla volám najvnútornejšiu esenciu najčernejšej túžby, nenarodenú Dračiu Matku Nočného Kráľovstva, a blaženú cisárovnú hriešnych nočných môr a všetkých súmračných hrôz! Vzývam Lilith!

Pozdravená buď, Lilith!

Z desiateho uhla volám zhubnú mágiu Nahemothu, chtonických akauzálnych prúdov čiernej zemi a pani všetkých satanských okúzlení! Vzývam Na’amu!

Pozdravená buď, Na’ama!

Z jedenásteho uhla volám Beztvarého, ktorý je schovaný vo formách nespočítateľných, prvú manifestáciu Čierneho Svetla korunovanú na Strome Smrti a ničiteľa všetkých sefirotických ilúzií! Volám Satana!

Pozdravený buď, Satan!

Spoza jedenástich uhlov a von z temného portálu volám plnosť Rozzúreného Chaosu, ktorý bude tvarovať aeon v súlade s mojou satanistickou vôľou, a ktorý iniciuje finálne očistenie v Deň Hnevu! Vzývam Azeratea!

Pozdravený buď, Azerate!

Vedar-Gaô Tiekals Somdus Azerate! (11x)

TotBL rozoznáva dvojitú manifestáciu démonického feminínneho, a to v archetypoch Lilith a jej – podľa ich učenia – dcéry, Na’amy, ktoré vládnu lunárnym, sublunárnym a chtonickým oblastiam Sitra Ahra. Nadviazanie kontaktu s týmito bohyňami Pekla sa považuje za prvý krok otvorenia brán k Druhej strane, a tiež za prvú fázu iniciácie v klifotickej alchýmii. Adept má prostredníctvom invokácie astrálne pochovať seba samého pod Čiernou Zemou Na’amy (t.j. najnižšej klife známej aj ako Nahemoth), aby sa následne znovuzrodil v lone Ama Lilith (v Gamalieli[24]). V svojom najbežnejšom aspekte (jednom z mnohých) je Ama Lilith opísaná ako celkom bledá, bez tváre, majúca dračie krídla a šesťruká. V pravej hornej ruke drží kastračný nástroj (veľké zakrvavené nožnice) alebo rovno čerstvo amputovaný falus, symbolizujúci prevrátenú sexualitu, antitézu poddajnosti Evy pred Adamom a IHVH-om a teda deštrukciu sefirotickej, solárnej a maskulínnej sexuality. V prostrednej pravej ruke drží na šnúre zavesený mŕtvy plod alebo veľmi mladé obesené dieťa (do 6 mesiacov). Toto symbolizuje jej spojitosť s potratmi, neplodnosťou a zanedbaním starostlivosti o potomstvo. Potratené deti, ktoré sú ušetrené toho, aby sa zrodili v Malchute, sa stávajú Lilim sídliacimi v klife Gamalielu. V spodnej pravej ruke drží čerstvo vyrvané, ešte bijúce a krvácajúce srdce, ktoré symbolizuje jej moc nad mužmi prostredníctvom nenaplnenej romantickej lásky, v ktorú ona sama neverí a len tento koncept využíva na zvedenie tých najcnostnejších mužov. V ľavých rukách drží predmety symbolizujúce aspoň čiastočne satanisticky konštruktívne koncepty: v hornej sviečku alebo pochodeň horiacu Čiernym plameňom, reprezentujúcu múdrosť a deštrukciu. V prostrednej grál alebo kalich naplnený temným elixírom – táto krvavá hmota obsahuje esenciu Čierneho mesiaca a Lilithinho jedu, ktorý spôsobuje šialenstvo a smrť nehodným, avšak prináša osvietenie iniciovaným. Je to jej „pohár ohavností“, v ktorom nesie svoje čierne a červené víno zmiešané s plamenným semenom jej milenca, Samaela, a dúšok z neho otvára bránu z Nahemothu do Gamalielu. Napokon v spodnej ľavej ruke drží čierneho hada zakázaného poznania a múdrosti.

Na’ama ja zato opísaná ako sexuálne atraktívna, zdobená mnohými drahokamami, odetá v priesvitných červených šatách viac odhaľujúcich než zahaľujúcich. Jej tvár je bledá s ostrými rysmi, pery krvavé, veľká zlatá koruna zakrýva aj jej tretie oko. Niekedy sa zjavuje ako jazdiaca na veľkom, sedemhlavom čiernom hadovi – podobnosť s Babalon sa zdá byť očividná. Na’ama nosí tituly ako „nádherná“ a „prekrásna“, exotericky je tiež kráľovnou sukúb. Svoju sexualitu samozrejme používa na to, aby ovládla mužov (a ženy), priviedla ich do šialenstva a donútila spáchať hrozné zločiny. Na’ama je vonkajšou tvárou Lilith, jej exoterickým aspektom, zdanlivo sexuálne príťažlivá škrupina skrývajúca sa v sebe antimaskulínne, antisolárne a antisefirotické jadro. Je jej pre masy prijateľnou manifestáciou, pascou, nakoľko Lilithin zjav a podstata je i pre adeptov dosť bizarná. Zjav Na’amy je teda „svätým Eidolonom“ prúdu 218, kauzálna kozmická manifestácia akauzálnej Lilith. Podľa učenia TotBL to bola Lilith, ktorá stála sa pádom Grigori – anjelských strážcov ľudstva – v časoch pred potopou, ktorá zviedla Azazela, prebudila v ňom temné túžby, a ktorý následne presvedčil Šemjazu a ďalších dvesto anjelov k zrade Demiurga a styku s ľudskými ženami, z čoho sa zrodili obri – Nefilim[25].

Ďalšie aspekty Lilith, manifestujúce sa prostredníctvom Gamalielu, sú Lilith – dračia matka a jej ďalšia zoomorfná podoba, pavúčia Arachnidia Lilith, rodiaca tisíce pavúčich potomkov, tzv. „zachalilim“. Kto pracuje s týmto jej aspektom, nadobúda schopnosť stať sa pavúkodlakom.

Sekundárnym aspektom Lilith je Eišeth Zenunim, ktorej sigilum slúži jednak na účel iniciácie k vnútorným mystériám Bohyne čierneho mesiaca, a zároveň slúži na otváranie brán medzi Malchutom a Jesodom a Sitra Ahra, teda ako otvárač tunelov, prostredníctvom ktorých feminínne démonické sily Antikozmu (lilim, zachalilim atď.) vstupujú do Kozmu. Taktiež slúži na privolávanie sukubov a inkubov a usmernenie sexuálnych energií k Čiernej lune. Styk s pekelnými konkubínami privolanými prostredníctvom sigila je nevyhnutným prekurzorom k iniciácii do ezoterického rozmeru vampirickej alchýmie Gamalielu. Oné konkubíny sa však spravidla objavujú v podobe „čierneho zrkadla“, t.j. skrytých a popieraných, zvrhlých deviantných túžob a fetišov, ktoré adept musí stykom naplniť a poddať sa im. Sigilum sa aktivuje v mene Ama Lilith, a vstupuje sa do neho v mene Eišeth Zenunim. Hoci sigilum očividne znázorňuje jóni, odporúča sa, by si ho adept počas práce s ním vizualizoval uprostred svojho čela.

TotBL odmieta tradičné priradenie štyroch pekelných kráľov ku svetovým stranám. Jednak to súvisí s ich odmietnutím rozdelenia Lucifera a Satana na dve entity, a jednak z antipatií voči laVeyizmu, ktorý spravil tento Abramelínov model štandardným. Miesto toho priraďujú k štyrom svetovým stranám štyri pekelné tróny. Sever patrí trónu Beliala a pilieru Mortifera. Západ patrí dračiemu trónu, t.j. Leviathanovi v aspekte Taninsam a pilieru Chaosifera. Východ patrí trónu Beelzebutha a pilieru Nihilifera. Napokon juh patrí trónu a pilieru Lucifera, teda Satana.

Záver

Prúd 218 nie je živý len Chrámom čierneho svetla, hoci ten je jeho Mekkou. Už dávno ho presiahol, nachádzajúc si priaznivcov, ako i serióznych adeptov po celom svete. Už vo svojich samotných počiatkoch hlboko v deväťdesiatych rokoch boli minimálne vo Švédsku aj takí adepti prúdu 218, ktorí sa neorganizovali vo vtedajšom MLO: za všetkých spomeňme najvýraznejšieho Johana S. Lagera, väčšine sveta známeho pod pseudonymom Shamaatae, pod ktorým pôsobí v blackmetalovej kapele Arckanum, adeptom zas známy ako Vexior, ktorý napísal i dve knihy venujúce sa mágii antikozmického satanizmu, PanParadox: Pan Towards Chaos (2009) vydanej prostredníctvom Ixaxaar Publishing[26], a Gullveigarbók (2010), ktorá bola vydaná prostredníctvom vydavateľstva Fall of Man. Hoci hlavne prvú knihu môžeme hodnotiť ako filozoficky a ezotericky nekonzistentný zlepenec chaozofie, thelémy, klasického satanizmu, nordického a helénskeho pohanstva, stále je dôkazom, že sa niečo na tejto scéne deje.

Chaosgnosticizmus taktiež inšpiroval mnohé súčasné prúdy „temného pohanstva“, teda podoby predovšetkým európskych predkresťanských náboženstiev henoteisticky sa prikláňajúcich výlučne k temným božstvám daného panteónu, teda božstvám smrti, vojny, pekla alebo jeho obdoby atď. Kým klasickí chaozofovia súčasne idú viacerými cestami iniciácie založenými na viacerých kultúrnych zdrojoch, títo temní pohania sa dobrovoľne obmedzujú na jednu kultúrnu cestu. Jedná sa o akési zmiešanie chaozofie a pohanstva, pričom prevládajú nordické, germánske, grécke a slovanské formy tohto temného gnostického pohanstva – hovoríme teda o rôznych hádistoch, lokistoch, morenistoch a podobne. Je celkom zjavné, že jednou z hlavných psychologických pohnútok k tvorbe takýchto egregorov je túžba kombinovať extrémny satanizmus s nac(ional)izmom a teda jemu adekvátnym pohanstvom. Títo temní pohania sami seba opisujú ako tých, ktorí sú k jadru svojej viery to isté, čo klasickí satanisti sú voči kresťanstvu. Autor článku sa tu môže len pousmiať nad tým, že títo prevrátení pohania čerpajú z chaosgnosticizmu, ktorého podstatou je prekonanie všetkých limitácií a prekážok, hmotných a duchovných, pričom forma vyjadrenia duchovna týchto temných pohanov sa očividne dobrovoľne pripútava k rasovým a etnickým limitom.

Tento článok uzavrieme tak, ako sme ho otvorili, a to dôrazom na hlboko undergroundový a deviantný charakter gnostického satanizmu, prejavujúci sa na jednej strane precízne prepracovanou metafyzikou, ale zároveň i reálnou aplikáciou v praxi, kde kriminálne činy sú vnímané ako forma sociálnej i duchovnej transcendencie.

Na zachytenie podstaty a atmosféry úplných začiatkov MLO by bolo vhodné vrátiť sa ku kauze vraždy, ktorej sa 22. júla 1997 dopustili Nödviedt (vtedy 22-ročný) so svojím spoločníkom, tiež členom MLO, pôvodom Iráncom známym pod menom Vlad (20-ročným). Po noci plnej alkoholu strávenej v rôznych göteborgských kluboch boli na ceste domov zastavení neznámym mužom, ktorý v nich podľa oblečenia rozpoznal satanistov a neodbytne sa dožadoval toho, aby mu vysvetlili všetko o svojej viere. Pozvali ho k Nödveidtovi domov, kam šiel s nimi. Počas prechádzky vyplynulo, že dotyčný zvedavec je gay, pričom jeho spoločníkom silne prekážala jeho náklonnosť k nim. Pred Nödveidtovým domom ich homosexuálneho spoločníka však zasiahlo náhle precitnutie a strach mu nedovolil vstúpiť. Nödtveidt navrhol, že si na chvíľu odskočí domov a potom budú pokračovať v nočnej prechádzke. V skutočnosti si vzal zbraň a tasér (elektrošokovú zbraň). Pri následnej prechádzke Keillersovým parkom nenápadne podal Vladovi zbrane, ktorý sa neúspešne pokúsil tasérom znehybniť ich spoločníka. Ten sa dal na útek, bol však zastavený ranou z pištole do chrbta. Po úspešnom zásahu podal Vlad zbraň Nödveidtovi, ktorý ležiaceho zraneného dorazil strelou do hlavy.

Polroka nebola švédska polícia napriek širokému medializovaniu kauzy schopná dopátrať vrahov. Tí napokon boli dolapení vďaka výpovedi mladej dievčiny, ktorá pätnásteho decembra 1997 prišla udať svojho sadistického a tyranského priateľa – Vlada, ktorý sa jej zároveň vyhrážal zabitím. Okrem iného uviedla, že sa jej v minulosti priznal k vražde v Keillersovom parku a podrobne opísala celý incident, ako jej ho Vlad vyrozprával. Dvaja spoločníci boli čoskoro zatknutí a hoci celú vec najskôr popierali, Nödveidt napokon psychickému nátlaku podľahol.

Okrem nich polícia začala prenasledovať celé MLO. U všetkých členov (ktorých členská základňa bola toho času len jednociferná) sa spravili razie. U Vlada sa našla ľudská lebka, viacerí členovia sa doznali, že sa v minulosti zúčastnili na obradoch, pri ktorých došlo k obetovaniu mačiek. Vlad mal byť po vražde vo svojich rečiach čoraz zanietenejší a extrémistickejší, naliehajúci, aby rád prešiel k vykonávaniu ľudských obetí, po ktorom by nasledovala skupinová samovražda všetkých členov rádu. Bol dokonca vypracovaný zoznam potenciálnych obetí, ktorý zahrňoval jedného bývalého člena MLO, ktorý z rádu vycupkal, členov kapely Dissection, dokonca aj Nödveidtovu priateľku. Takéto plány však vyhnali z rádu ďalších členov, ktorí nechceli mať s vraždami nič spoločné alebo sa báli o svoj život, čo spoločne s policajnými raziami malo za následok, že rád prišiel takmer o všetkých členov. Jediným členom, ktorý mal po prehrmení kauzy aktívne ostať v ráde a zároveň na slobode, bol Fráter Nemidial.

Hoci Nödveidt bol ten, ktorý pred nátlakom manifestácie kozmických síl v podobe policajných vyšetrovateľov povolil, o osem rokov dokončil svoje dielo obradnou samovraždou.

Hodnotím, že prúd 218 je metafyzicky jednoznačne najprepracovanejšou mne známou podobou satanizmu či priam neskrývaného diabolizmu, snáď najdokonalejšou v tom, že duchovne vedie k jednoznačnému Antiabsolútnu. Tradičné pozície Satana (Chaosu) a Boha sú obrátené, je to Boh-Archón, kto upadol od Chaosu, a svetlo, ktoré vzniklo z temnoty. Na vystihnutie tejto podstaty chaozofie sa skvele hodí výrok zo Svadby Neba & Pekla od W. Blakea, „ale Diablova verzia udalostí je, že Mesiáš je ten, kto padol, a vytvoril nebesia z toho, čo ukradol z Hlbiny“. Jediná mne známa forma satanizmu, ktorá môže viesť k pôvodnému Absolútnu, je Naglowskej „satanizmus“[27]. Hodnotíme prúd 218 vysoko nad LaVeyov prúd. LaVeyistický satanista chce dosiahnuť dominanciu v Malchute: chaozofista túži dosiahnuť dominanciu v tejto a vo vyšších kozmických a antikozmických duchovných sférach. Nie je limitovaný ilúziou ega, dočasným telom a potrebou hedonizmu: jeho vôľa k moci presahuje zjavený svet. V jeho prípade neplatí laVeyovské „život je jedna veľká oslava, smrť jedno veľké odriekanie“. Chaozofista dychtí po svojej smrti a vníma ju len ako zmenu svojej formy, ďalší krok vo vytúženom večnom nastávaní.

Ak by Dissection hrali dodnes, boli by len jednou kapelou na vrchole scény, ale stále jednou z mnohých, z dlhodobého hľadiska nevýraznou, zameniteľnou. Nödveidtove činy z nej a kultu v jej pozadí spravili legendu, čosi presahujúce hudbu a bežný život. Na záver dajme opäť slovo Nödveidtovi a jeho pohľadu na otázku samovraždy: „Satanista rozhoduje o svojom živote a dáva prednosť smrti s úsmevom na perách v momente, kedy dosiahol vrchol svojho života, kedy dosiahol všetko, čo si zaumienil, a mieri k transcendencii tejto pozemskej existencie. Je však totálne nesatanistické ukončiť svoj život preto, že niekto je smutný alebo zúbožený. Satanista umiera silný, nie na starobu, chorobu alebo depresiu, ale volí smrť pred takým zneuctením! Smrť je orgazmus života! Tak žite tomu náležite, tak intenzívne, ako sa len dá!“

 

Poznámky pod čiarou

[1] Ako Nödveidt podotýka, toto slovo neznačí inkarnáciu alebo reinkarnáciu Chaosu na Zemi, ale naopak, postup ducha naspäť do svojho rodiska v prapôvodnom  metafyzickom Chaose.

[2] Je akousi iróniou, že napriek radikálnosti názorov protagonistov tejto vetvy satanizmu ich hudobné vyjadrenie, ako v prípade Dissectionu, tak aj mnohých ich epigónov, patrí medzi menej extrémne a melodickejšie.

[3] http://www.metalcentre.com/webzine.p…ang=eng&nr=123, preklad autor.

[4] Svoj systém označujú aj ako „chaozofiu“, ktorá však rozhodne nemá nič spoločné s chaos mágiou.

[5] Ezoterický význam etablovaných náboženstiev je však presne opačný: v nich je Satan vnímaný ako vládca tohto sveta (druhý list korintským 4,4) a teda držiteľ pozície podobnej demiurgovi. To je tiež Satan, vládca hmoty, uctievaný satanistami hlavného súčasného prúdu.

[6] Je pravda, za najnižšia časť hmotného sveta je v hermetizme statická, reprezentovaná živlom zeme alebo princípom soli, avšak tieto pojmy nemožno zamieňať s božským večným bytím v nemanifestovanom stave.

[7] Ktorý majú zas pod palcom členovia inej zabehanej švédskej metalovej kapely, Therion.

[8] Ktorý má praktizovať „skutočný vampirizmus“.

[9] Pozor, nezamieňať s ruským Werewolf Legion, čo je zas neonacistická organizácia majúca celkom iný program.

[10] Všetky informácie prebraté z rozhovoru zverejneného na http://www.angelfire.com/extreme/slayermagazine/interview_mlo1.html a nasl.

[11] Všimnite si, že Satan nie je v tomto systéme najvyšším božstvom, ale len vyslancom Chaosu.

[12] Viaceré dokumenty TotBL rozvádzajú tento mýtus stvorenia do detailov.

[13] Taktiež podľa jedného súkromného zdroja je apokalypsa vykladaná ako moment, kedy sa Demiurg rozhodne zničiť hmotný svet, pretože primnoho ľudí bude schopných sa z neho oslobodiť  a stať sa bohmi, a teda jeho nepriateľmi.

[14] Či už za alebo proti LaVeyovi, zdá sa, že všetci satanisti ním boli ovplyvnení aspoň v tom, že majú tendencie spisovať svoju myšlienky v podobe všeobecných, radikálnych, neraz i infantilných a protirečiacich si prikázaní bez hlbšieho duchovného, alebo čo i len estetického rozmeru (celkom po vzore predlohy). Osobne som sa o tom presvedčil pri čítaní Veselého knihy o satanizme (Vodnář, 2003) a predstavení tamojšej českej scény, kde viacerí adepti vyprodukovali svoje osobné dookola omieľajúce pätorá, šestorá, desatorá, jedenástorá atď.

Tiež, tu menovaná rada č. 11 je akosi mimo misu. (pozn. Fra. Ophagor)

[15] V tomto poradí zodpovedajú aj klifám od najvyššieho Taumielu (ktorému zodpovedá Satan a Moloch súčasne) po najnižší Nahemoth.

[16] Dávam do pozornosti podobnosť s klasickým alchymistickým slovom Azoth, označujúcim univerzálny liek a rozpúšťadlo, ktoré má byť odvodené z arabského al-zā’būq, „ortuť“. Podľa Crowleyho toto slovo tiež označuje jednotu bytia, počiatku a konca, keďže jeho prvé písmeno je prvým písmenom v troch abecedách (latinskej/anglickej, gréckej ako A, alfa a hebrejskej ako alef, א) a zvyšné písmená ich zas uzatvárajú (O = Omega, Ω; Th = Tau, ת).

[17] Antikozmickí satanisti, v tradícii všetkých post-Crowleyovských prúdov západného okultizmu, svoj egregor označujú ako „Prúd 218“. (pozn. autor)

[18] Ďalej 1+1=2, ultimátny dualizmus, Taumiel. (pozn. autor)

[19] Číslo 10 odkazuje na počet sefír. Číslo 11 neodkazuje na 10 klíf + Da’at, ale na 10 klíf, z ktorých najvyššia – Taumiel, či v ich učení Thaumielitan – je rozdelená na dve. Podľa antikozmických satanistov číslo 11 reprezentuje predovšetkým transcendenciu obmedzeného rádu vecí obsiahnutého v čísle 10. Toto učenie tiež prevzal drakoniánsky rád. Dvojhlavá orlica je najčastejším symbolom Thaumielitanu. (pozn. autor)

[20] Taninsam Lilith je podľa chaozofie feminínnym aspektom Leviathana, vládcu západnej veže chaosu, ktorá je najlepšie prístupná počas Walpurgisnacht, t.j. noci z tridsiateho apríla na prvý máj. (pozn. autor)

[21] Autor článku vyslovene nadväzuje i na Bertiauxovu/Grantovu terminológiu „vesmíru A“ a „vesmíru B“. Vesmírom B je tu myslený klifot, ktorý však autor nestotožňuje s „nočnou stranou Edenu“ Granta, ale s odvrátenou stranou manifestácie z Ejn Sof.  Tiež A=1=10, B=2=11.

[22] Preto svoje učenie niekedy nazývajú aj gnostickým luciferianizmom.

[23] Nemalo by nás prekvapovať, že satanistický rád zaujímajúci anti-postoj ku všetkému zaužívanému má sympatie ku Choronzonovi, aj keď ten je tradičnými autoritami opísaný ako „Pán foriem“, a teda ako vyslovene demiurgická sila.

[24] Meno tejto klify nosil i istý farizej ostro vystupujúci proti ranným kresťanom, spomínaný v Skutkoch apoštolov 5,34.

[25] Tento mýtus sa zbežne spomína i Starom zákone, šiestej kapitole Genezisu, ale do hĺbky je rozpracovaný v apokryfnej Knihe Enochovej.

[26] Ixaxaar Publishing je korunné vydavateľstvo TotBL zameriavajúce sa na malé náklady (zvyčajne 200 kusov), avšak vo veľmi luxusnej kvalite. Odporúčame si prečítať už značne kvalitnejší Liber Falxifer napísaný Frátrom N.A-A.218, venujúci sa štúdiu archetypu Smrti.

[27] Viď článok o Naglowskej v Eosphorovi I/110.