Úvod

The Satanic Temple, skratka TST, ktorý budeme prekladať ako Satanský chrám, je americkou politicky aktivistickou a navonok náboženskou skupinou, ktorá sídli v New Yorku a má miestne skupiny roztrúsené naprieč celým USA, pričom silnú členskú základňu hlási z Detroitu. Nejedná sa však o iniciačný chrám, a podľa nášho názoru ani o duchovnú organizáciu v pravo zmysle slova, nakoľko ani s prižmúrením oboch očí sa nedá povedať, že by táto skupina kládla náboženský rozmer svojej ideológie na prvé miesto. Je to skupina s výraznou politickou agendou, ktorá si prisvojuje klasický temný imidž tak, ako ho vybudovali gotici, metalisti a staršie skupiny satanistov s úmyslom, aby pod týmto plášťom šírila a propagovala idey egalitarianizmu, sociálnej spravodlivosti a oddelenia štátu a cirkvi. Chrám sa označuje za ateistický a humanistický, a svoju misiu definuje ako „povzbudzovanie benevolencie a empatie medzi všetkými ľuďmi“, čo však kontrastuje s ich pravidelnou aktivitou – provokovaním kresťanov. Dvoma postavami, okolo ktorých sa točilo oficiálne založenie Satanského chrámu v roku 2014 (aj keď tá istá skupina ľudí bola v tomto smere aktívna už nejaký čas predtým), sú Malcolm Jarry a Lucien Greaves. V novembri 2014 hlásili, že majú cez štyridsaťtisíc registrovaných členov, i keď podľa nás sa asi jednalo len o internetové odkliknutia na odber noviniek.

Satanskému chrámu nemožno uprieť to, že je dobre organizovaný, výrazný (až neprehliadnuteľný) na americkej politickej scéne a vzhľadom na honosný monument, ktorý dal postaviť a ktorému sa budeme venovať ďalej, asi bude aj dobre financovaný. Ako spoločnosť presadzujúca zdanenie cirkví v USA sami o výnimku z platenia daní nepožiadali. Verejné prezentovanie, až pretláčanie sa do médií, rovnako ako lobovanie a presadzovanie svojej ideológie na politickej úrovni nie je pre skupinu žiadne tabu. Častá je satira a zosmiešňovanie článkov kresťanskej viery, ktoré považujú za stojace proti ľudským právam. Kultúrne stretnutia členov Satanského chrámu sa točia okolo klubov, kde sa hrá tanečná hudba, striptízových barov a filmových štúdií, kde sa natáča porno.[1]

Vzhľadom na aktivity Satanského chrámu viacerí pozorovatelia kládli oprávnené otázky, či sa jedná o autentickú náboženskú skupinu, alebo je to žart, či provokácia, či zástera pre presadzovanie neomarxizmu v satanistickom subkultúrnom prostredí, kde sa týmto ideám dosiaľ nedarilo. Táto skupina považuje homosexuálnu svadbu za svoju sviatosť, a preto argumentuje, že jej zákaz (ktorý bol neskôr v celom USA zrušený 26. júna 2015) porušuje ich náboženské práva. Keďže skupina považuje aj nakladanie s vlastným telom za jednu zo svojich kľúčových doktrín, právo na potrat považuje tiež za sväté.

Satanský chrám neverí v nadprirodzeného Satana, nakoľko toto by ich, podľa ich názoru, vzďaľovalo od kompletného vedeckého pochopenia materiálneho sveta. Satan je pre nich kultúrny symbol, metafora kultúrneho vývoja, ktorá propaguje pragmatický skepticizmus, racionálnu výmenu názorov, osobnú autonómiu a zvedavosť. Satan je pre nich symbolický večný rebel proti absolutistickej autorite a sociálny normám.

Ideológia

TST sa riadi sedmorom zásad:[2]

  1. Jedinec by mal dychtiť po tom, aby konal so súcitom a empatiou voči všetkým tvorom v súlade s rozumom.
  2. Boj za spravodlivosť je prebiehajúcou a nevyhnutnou činnosťou, ktorá by mala zvíťaziť nad všetkými zákonmi a inštitúciami.
  3. Jedincovo telo je nedotknuteľné a je predmetom vôle len a len toho jedinca, ktorému patrí.
  4. Práva ostatných by mali byť rešpektované, vrátane práva urážať. Vedome a nespravodlivo zasiahnuť do práv iného znamená zriecť sa svojich.
  5. Viera by sa mala prispôsobiť nášmu najlepšiemu vedeckému porozumeniu sveta. Mali by sme si dávať pozor na to, aby sme nikdy neskresľovali vedecké fakty tak, aby vyhovovali našej viere.
  6. Ľudia sú mylní. Ak spravíme chybu, vynaložíme naše najlepšie úsilie na nápravu a vyriešenie akejkoľvek škody, ktorá mohla byť spôsobená.
  7. Každá zásada je sprievodný princíp, ktorý má inšpirovať vznešenosť v činoch a myšlienkach. Duch sústrasti, múdrosti a spravodlivosti by vždy mal zvíťaziť nad písanými alebo vyslovenými slovami.

TST a ich zástancovia dávajú najavo, že svoje zásady považujú za rovnostárskejšie než to, čo vyslovil Ježiš a čo hlása kresťanstvo, resp. že sa doslova jedná o vyššiu etiku, než je tá, ktorá je stanovená desiatimi prikázaniami, nakoľko je morálnejšia, optimistickejšia a zdôrazňuje pozitívne, prosociálne hodnoty. V postmodernej dobe sa dá čakať všetko, ale z toho, že sa títo satanisti pasujú do role väčších dobrákov, než sú kresťania, sa mi nadvihlo obočie.

TST vyhlasujú, že neveria v Satana ani v zlo, nakoľko s týmito slovami sú späté predstavy spôsobovania utrpenia, a v ich ideológii všetko, čo odstraňuje alebo zmierňuje utrpenie, je dobré. Je tu teda nejaká povrchná paralela s budhizmom. Považujú však blasfémiu za legitímnu formu prejavu osobnej nezávislosti od tzv. kontraproduktívnych tradičných noriem. Stoja si za tým, že náboženstvo bez viery v nadprirodzeno je legitímne, a opačný názor považujú za nevzdelaný, spiatočnícky a urážlivý. Považujú za dôležité to, že sú nominálne satanistami, a nie len humanistami, pretože po prvé: satanizmus je možné považovať za náboženstvo, a na základe toho sa môžu dovolávať klauzuly o urážaní náboženského presvedčenia (ktoré je v USA pre humanistov a ateistov neuplatniteľné). Dovolávanie sa klauzuly používajú nielen na defenzívu svojich názorov, ale aj na ofenzívu, ako pri útokoch na spomínané zákazy homosexuálnych manželstiev, potraty atď. Po druhé, satanisti boli odjakživa skupinou outsiderov spoločnosti, a satanisti zo Satanského chrámu týmto dobrovoľne prijímajú status „utláčaného“ outsidera.

Vzťah k satanizmu LaVeyovej školy je prirodzene negatívny. Jednak opovrhujú vierou v silu mágie, ktorú Cirkev Satanova napriek svojmu ateizmu pestuje, a jednak celkovo pravicovým, sociálne darvinistickým a nietzscheanským zameraním Cirkvi, ktorá podľa nich fetišizuje autoritarizmus. Vyhlasujú, že zastávanie sa takýchto postojov je v rozpore s poznatkami modernej vedy a sociálnou evolúciou, konkrétne evolučnou biológiou, teóriou hier,[3] recipročným altruizmom[4] a kognitívnou vedou.[5] Greaves taktiež kritizoval Cirkev Satanovu za ich nedostatočné politické lobovanie.

Na druhú stranu Satanský chrám bol kritizovaný zo všetkých strán za to, že nie je skutočnou náboženskou organizáciou, ale len spolkom určeným na politickú aktivitu a satirickým vtipom, ktorý má urážať skutočné náboženské skupiny (resp. „trollovať ich“ podľa novej terminológie internetového slangu). Greaves na to v rozhovore z roku 2013 odpovedal tak, že náboženstvo Satanského chrámu je zároveň satanistické i satirické, no to ho nerobí o nič menej vážnym a podradným v porovnaní s etablovanými náboženstvami. Greaves uvádza, že v súvislosti s aktivitami Satanského chrámu dostal viacero vyhrážok zabitím.

Aktivity

TST, resp. ľudia, ktorí boli jeho predchodcami, si prvýkrát užili väčšie pokrytie zo strany médií v januári 2013, keď skupina satanistov sa zišla pred budovou floridského kapitolu, aby dali najavo súhlas s vyhláškou guvernéra Ricka Scotta podpísanou ešte predchádzajúci rok, ktorá povoľovala to, aby na školských zhromaždeniach mohli byť spoločné modlitby vedené študentmi. Keďže vyhláška nešpecifikovala žiadne náboženstvo, v ktorom majú byť modlitby vedené, satanisti ju vykladali tak, že modlitbu môže viesť študent vyznávajúci akékoľvek náboženstvo vrátane satanizmu.

Jednou z aktivít chrámu bola kampaň Adopt-a-highway, t.j. „adoptuj si cestu“ (highway je akákoľvek verejná komunikácia, nielen diaľnica) z roku 2013. Cieľom kampane bolo vyzbierať dosť peňazí na to, aby si Satanský chrám mohol prenajať a spravovať časť verejnej komunikácie s tým, že ju budú skrášľovať (a prakticky používať ako nástroj propagácie) po dobu dvoch rokov. Ich cieľom bolo využiť túto kampaň na šírenie povedomia o náboženskej diverzite. Vyhlásili, že „naším cieľom je udržiavať verejné komunikácie čisté, a zároveň vyslať svetu signál potvrdzujúci americkú náboženskú pluralitu.“

Adoptovanie cesty malo prebehnúť v New Yorku, kde kompetentné úrady vyhlásili, že skutočne satanistom požadovanú časť cesty dajú do správy, ak vyzbierajú aspoň pätnásťtisíc dolárov. Toto sa však skupine ani zďaleka nepodarilo, za dva mesiace (jún až august) nazbierali chabých dvetisíc, napriek tomu, že ponúkali aj symbolické odmeny za donácie – najmenšia odmena bola pripínací odznak, ak ste kampaň podporili aspoň desiatimi dolármi, a najväčšia, ak by ste darovali desaťtisíc a viac dolárov, by bolo získanie plného „členského balíka“, ktorého súčasťou bola aj možnosť zvoliť, kde chrám zorganizuje ďalšiu ružovú omšu.

Ružová omša je samozrejme oslava homosexuality spojená s blasfémiou voči kresťanstvu. Prvýkrát, a s veľkým mediálnym ohlasom, vykonal Satanský chrám ružovú omšu nad hrobom Catherine Johnstonovej, matky zakladateľa westborskej baptistickej cirkvi Freda Phelpsa. Táto cirkev je celosvetovo známa svojou veľmi agresívnou nenávistnou kampaňou proti LGBT komunite, katolíkom, moslimom, židom, americkým vojakom a politikom. Ružová omša bola vykonaná po tom, čo westborská cirkev ohlásila svoj plán demonštrovať proti islamu a USA na pohreboch obetí bostonských bombových útokov. Priebeh omše bol taký, že pod vedeným Greavesa ako kňaza sa nad hrobom zosnulej pobozkali dvaja teplí muži, pričom Greaves prednášal inkantáciu, ktorá mala posmrtne zmeniť sexuálnu orientáciu zosnulej.[6] Voči Greavesovi bolo vznesené obvinenie z vykonania priestupku voči miestnej legislatíve s tým, že ak by sa vrátil do Lauderdale County v Mississippi (kde sa Johnstonovej hrob nachádza), tak bude zatknutý. Zakladateľ cirkvi Fred Phelps zomrel devätnásteho marca 2014 a Satanský chrám vyjadril vôľu vykonať rovnakú ružovú omšu aj nad jeho hrobom, i keď k tomu už nedošlo. Nám ostáva len dodať, že vykonanie blasfemickej omše nad hrobom zosnulej osoby už nie je len domnelým praktizovaním náboženskej slobody, ale zaváňa už hanobením miesta posledného odpočinku a napr. pod slovenskou legislatívou by sa pravdepodobne riešilo ako trestný čin, a zrejme, ak by sa jednalo o hrob kohokoľvek iného, ako členov v USA všeobecne nenávidenej westborskej cirkvi, aj tam by asi tvrdšie zasiahli proti týmto satanistom. Nie je mi známe, že by Satanský chrám niekedy vykonanie ružovej omše zopakoval.

Roku 2014 Satanský chrám spustil kampaň na vyzbieranie financií pre satanistický monument zobrazujúci Bafometa s dvoma deťmi a s úmyslom umiestniť toto súsošie k oklahomskému kapitolu. Cieľom tohto činu bolo reagovať na iný monument, zobrazujúci desať prikázaní, ktorý bol pri oklahomskom kapitole nainštalovaný roku 2012. Peniaze na Bafometa sa podarilo vyzbierať, ale plány na jeho inštaláciu sa nerealizovali, nakoľko roku 2014 bol monument s desiatimi prikázaniami zničený neznámym vandalom, ktorý do neho nabúral autom a ušiel, a predstavitelia chrámu nepovažovali za adekvátne, aby pred kapitolom bol prítomný len satanistický monument (aj keď nasledujúci rok bol monument s desiatimi prikázaniami opätovne vztýčený). Dvadsiateho šiesteho júla 2015 nakoniec odhalili sochu Bafometa v životnej veľkosti, stojacu viac než 100‘000 dolárov, v Detroite, a to aj napriek protestom viacerých náboženských skupín. Aby ste boli pripustení na odhaľovaciu akciu, museli ste pri vstupe predať svoju dušu Satanovi, aby ste dostali lístok. Chrám zvolil túto taktiku preto, aby udržal vandalov, ktorí by chceli podkopať akciu, vonku. Ani presné miesto, na ktorom je socha odhalená, nie je známe, je to v nejakej budove, o ktorej vedia len členovia TST. Keď si pozriete fotky a videá z tejto udalosti, vidíte, že na akciu prišli hlavne gotici a metalisti a skôr ako na náboženskej udalosti to tam vyzeralo na halloweenskej párty. Hoci Detroit je v súčasnosti z 82% černošské mesto, belosi tvoria 10% (aj z toho viac než polovica sú hispánci) a ostatné rasy zvyšok, na akcii ste nikoho iného, ako belochov nevideli (deti zobrazené pri Bafometovi sú tiež očividne biele). Miestni černosi boli práve tí, ktorí protestovali proti odhaleniu sochy. Tento lunárny satanizmus volajúci po vzdaní sa vlastných výhod, ak mám teda čerpať z terminológie evolučnej biológie a recipročného altruizmu, je očividne atraktívny len pre bielu časť obyvateľstva USA, resp. je podsúvaný výhradne im. Inak socha Bafometa má podľa TST reprezentovať splynutie protikladov, avšak, vzhľadom na ich nulovú teológiu je to sotva myslené v nejakom metafyzickom zmysle, ako skôr v zmysle sociálnom, kultúrnom, etnickom atď.

Satanský chrám taktiež rozbehol projekt ochrany detí na jar roku 2014. Cieľom projektu je poskytnúť „ochranu pod prvým ústavným dodatkom[7] deťom, ktoré môžu byť vystavené riziku mentálneho alebo fyzického zneužívania v školách učiteľmi a inými pracovníkmi použitím presunutia na samotku, inými obmedzeniami či telesnými trestami“. Satanský chrám sa taktiež angažuje v prospech plánovaného rodičovstva a organizuje protiakcie k ohláseným pochodom a zhromaždeniam, ktoré sú proti potratom. Pred texaský kapitol napr. v roku 2013 satanisti priviedli deti, ktoré na pro-life zhromaždenie kričali heslá ako „pojebte sa“ a „sláva Satanovi“, pričom držali transparenty, na ktorých stálo „nevŕtaj sa do vagíny mojej mamičky“. Zas v apríli 2016, keď sa podobné zhromaždene proti potratom konalo v Detroite, tak sa členovia chrámu navliekli do latexových BDSM kostýmov, pred zhromaždením sa plazili v maskách detí v plienkach a bičovali sa navzájom. Chrám zdôvodnil, že sa malo jednať o „protest proti hnutiu, ktoré je proti možnosti voľby, a fetišizuje abstraktnú predstavu toho, čo má byť ‚dieťa‘.“

Satanský chrám sa celkom podľa očakávaní angažuje v prospech moslimov a imigrácie. V novembri 2015 sa opäť dostali do pozornosti médií po tom, čo ponúkli ochranu moslimom a utečencom, ktorí sa obávali odvety za útok spáchaný 13. novembra v Paríži. Celé vtedajšie vyhlásenie chrámu znelo: „Ak je v Minneapolise niekto, kto je moslim a bojí sa opustiť svoj dom kvôli strachu z odvety, nebojte sa a oslovte nás. Veľmi radi vás odprevadíme tam, kam potrebujete, bez toho, aby sme použili celú vec na svoju reklamu – len pár veľkých chlapov vás bude sprevádzať tam, kam potrebujete ísť.“

Keď boli títo satanisti opýtaní, prečo ponúkajú ochranu členom náboženstva, ktoré je v silnom rozpore s princípmi satanizmu, odpoveď bola: „Chceme sa zastať akejkoľvek skupiny, ktorá je démonizovaná a použiť naše zdroje, aby sme pomohli. Ak je s americkými moslimami, ktorí určite nespáchali žiadne zlo, nakladané neblaho, tak pre nich máme len súcit a podporu.“[8]

Keď sa pozriete na stránku chrámu thesatanictemple.com, ľahko si všimnite, že ani jeden z príspevkov nemá s náboženstvom nič spoločné, a o satanizme sa viac, ako je sedem základných zásad, nedozviete. Je tu informácia o tom, že afroamerický člen Satanovho chrámu Steven Hill kandiduje do senátu ako demokrat za štát Kalifornia, s úmyslom presadzovať náboženskú slobodu. Je tu pripomínanie toho, ako v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia USA zachvátila tzv. Satanic Panic, strach zo satanistických kultov, ktoré mali ovládnuť underground značnej časti štátu, pričom sa však tieto objavy ukázali ako neopodstatnené. Je tu výzva na dôraznejšie sankcionovanie rímskokatolíckej cirkvi za to, že jej kňazi sa v minulosti dopustili pedofílie. Je tu tvrdenie, že feminizmus a satanizmus majú veľmi podobný, až totožný program, no a potom sú tu vyslovene recesistické pasáže, ako napr. ponuka satanistických omaľovániek pre deti.

Na konci recenzií sme spomínali film The Witch z roku 2015, na ktorého sláve sa Satanský chrám pokúšal parazitovať. Založili stránku satanic-revolution.com, kde sa návštevníkovi prihovára Jex Blackmoreová, hlava detroitskej frakcie Satanského chrámu. Pre ilustráciu propagandy TST prekladáme tamojší text celý:

„Najdrahší súdruh,[9]

s disciplínou historika a hlasom rebela, akademicky docenený filmár Robert Eggers oslavuje sociokultúrne korene čarodejnice ako dôsledok parazitického, puritánskeho svetonázoru. Film The Witch analyzuje teokratický patriarchát v rozmeroch mikrokozmu, dokumentujúc patológiu náboženskej hystérie, ktorá je dodnes politicky vplyvná.

Prihováram sa k vám ako satanistka, jedinec, ktorý prijal status vyvrheľa a aktívne spochybňuje absolutistické autority v prospech osobnej suverenity. Pre Satanský chrám je Satan symbolom neposlušnosti, nezávislosti, múdrosti, sebaposilnenia, a slúži ako pritakanie prirodzenej existencie.

Ako satanisti si sme vedomí hrôz, ktorými si ženy a iní outsideri naprieč históriou prešli pod kladivom teokracie, avšak stále bojovali pre posilnenie svojej pozície. Tento film dáva kontext časti americkej histórie, ktorá je príliš fetišizovaná tými, ktorí by opäť chceli pozdvihnúť kladivo.

Kým patriarchát spravil z čarodejníc sociálne najzraniteľnejší článok spoločnosti, Eggersov film odmieta rozprávať príbeh čarodejnice ako príbeh obete. Miesto toho deklaruje ženskú nezávislosť, ktorá jednak provokuje puritánsku Ameriku, a taktiež inšpiruje tradíciu duchovnej transgresie. Cítim sa byť posilnená príbehom filmu The Witch: príbehom patologickej pýchy, starosvetských náboženských paradigiem, a príbehom outsidera, ktorý chytí perzekúciu za rohy. Snaha o útlak a démonizáciu heretika sa ukázali ako cesta do záhuby. Čarodejnica nezhorí, ale povstane v noci.

The Witch nie je len silnou kinematografickou skúsenosťou, ale je tiež zaujímavým prezentovaním satanistického náhľadu, ktorý bude tvoriť podstatnú časť súčasnej diskusie o náboženskej skúsenosti. Avšak The Witch je viac než len film – je to transformujúca satanistická skúsenosť, ktorá sa vo svojom volaní do zbrane stáva činom duchovnej sabotáže a oslobodením sa z utláčateľských tradícií našich predkov.

Je čas prebudiť sa. Stojíme na križovatke histórie. Konfrontujme sa so slepými samozvanými svätcami, ktorí perzekvujú myseľ a rozum. Povstaňme v oslave našej satanskej povahy a prijmime zosobnenie čarodejnice. Toto je nová éra Ameriky. Pridajte sa k nám.“

Je zaujímavé, ako tento príhovor viac menej chápe, že satanská vzbura má byť o nájdení individuálnej vnútornej sily, ale filozofia Satanského chrámu je skôr o skuvíňaní a vystatovaní svojej slabosti ako cnosti.

Jeden môj známy vyjadril počudovanie nad tým, že „film, ktorý bol očividne pokusom o  mýtický horor z ranného novoveku, môže byť tak radikálne dezinterpretovaný niekým, kto v ňom chce vidieť obsahy svojej vlastnej mysle. Ale na druhú stranu vidieť, prečo sa s filmom TST tak hlboko stotožnili – koniec koncov sa tam rozpráva príbeh deštrukcie bielej kresťanskej rodiny v Amerike, ktorej jediný preživší člen sa stane členom satanisticko-feministického kultu, ktorý tento masaker a podľa nich aj symbolickú dekonštrukciu rodiny ideologicky odobrí.“

Kritika

Na Satanskom chráme je toľko vecí zle, že je ťažké hľadať miesto, kde začať. Ešte ťažšie však pre mňa bude vystihnúť moment, kedy s písaním kritiky prestať, a nenapísať stať o kritike TST dlhšiu než zvyšok článku.

Najväčšou katastrofou je, že Satanský chrám je paródiou náboženstva, cirkvi, ale aj satanizmu samotného, žiadne skutočné náboženstvo nevyznáva a je len kamuflážou pre presadzovanie doktrín sociálnej spravodlivosti. Vo svojom zastávaní sa každej menšiny sa snažia vyzerať ako hrdinovia dňa, ale z dlhodobého hľadiska ich ideológia (absentujúca v prepracovanej podobe) má vážne trhliny a protirečenia. Príklad: cirkev založená roku 2014 považuje homosexuálne manželstvo za svoje sväté právo a apeluje na to, že zákaz homosexuálneho náboženstva je porušením ich náboženskej slobody. Dôsledkom tohto môže byť to, že islam, ktorý nepraktizuje polygamiu odvčera, ale už skoro milénium a pol, sa bude dožadovať rovnakých práv pre svojich mužov, ktorí by mali mať právo až na štyri manželky, a pri žiadosti o odstránenie zákazu polygamie môžu použiť presne tie isté argumenty, aké používalo TST. Je otázkou, či sa tohto práva moslimov neomarxisti a TST zastanú, keď prakticky posilňuje patriarchát. Môj osobný tip je, že ak súčasný vývoj pôjde tým istým smerom ďalej, tak skôr či neskôr sa nejaká forma mnohomanželstva na Západe presadí, ktoré bude proforma dostupné aj ženám (napr. aj ženy budú môcť mať do štyroch manželov). Takto naplnia kritériá rovnosti, ale bude tento inštitút ženami len málo využívaný a reálne bude slúžiť na podriadenie žien bohatým mužom, ktorí si osvoja voči západnej spoločnosti nepôvodné kultúrne identity.

Ďalej: prvá zásada TST hlása rovnostárstvo tak silné, že kladie človeka na roveň so zvieraťom, čím sa dostáva do konfliktu s viacerými svetovými náboženstvami. Táto zásada je zároveň tichým diktátom vegetariánstva, ak nie priam vegánstva. Človek sa však stal pánom prírody kvôli tomu, že ju dobyl a podmanil si ju, a nie ústupkami v zmysle nejakého recipročného altruizmu. Domestifikáciu zvierat možno len ťažko považovať za nejaký ústupok voči zvieratám, ako skôr ich zotročenie.[10]

Viaceré skutočne kontroverzné náboženské otázky TST prehliada, pravdepodobne preto, že tieto otázky sa netýkajú nimi tak nenávideného kresťanstva. Moslimovia a židia vykonávajú na svojich potomkoch obriezku, čo je v zjavnom rozpore s treťou zásadou Satanského chrámu. Nie je však známe, že by TST protestoval proti tejto praxi, pritom však v USA a na Západe všeobecne sú aktívne aj ľudskoprávne skupiny apelujúce za zákaz obriezky a podobných úkonov na neplnoletých deťoch. Tieto skupiny sú často ostrakizované aj zvyškom neomarxistickej scény, pravdepodobne preto, lebo sa navážajú nie do majoritnej skupiny ľudí, ale do náboženskej menšiny, v rámci ktorých neomarxistické hnutia kolektívne vedomie spravidla utužujú, sústrediac sa len na rozklad kolektívneho vedomia majority. Nevieme, či v prípade (ne)odsúdenia obriezky sa jedná o nedôslednosť zo strany TST, alebo o tiché priznanie sa k príslušnosti k jednej z konformnejších frakcií v rámci neomarxizmu.

TST tvrdia, že sa zastávajú každej utláčanej a prenasledovanej skupiny. Členovia westborskej baptistickej cirkvi boli väčšinou spoločnosti tiež prenasledovaní, a to zrejme aj oveľa krutejšie, než moslimské a iné menšiny, pritom všetky ich názory a aktivity boli v súlade so slobodou slova garantovanou prvým dodatkom k ústave USA, nech boli akokoľvek nenávistné. TST na túto „utláčanú skupinu“ útočilo, hoci aj v USA a sú aktívne skupiny radikálnych moslimov hlásajúcich názory analogické s westborskou cirkvou, proti ktorým však TST nezakročili.

Satanský chrám nie je autentická náboženská skupina, bez prvého dodatku k ústave USA a snahy o jeho vykorisťovanie a naháňanie si politických bodov by nikdy nemohli vzniknúť. Ich učenie sa ani nesnaží byť univerzálne, tak ako tomu pri každom autentickom náboženstve má byť, ale je totálne poplatné dobe a prostrediu, v ktorom vzniklo. Ich snaha o to, aby ich pseudonáboženstvo bolo brané ako autentické náboženstvo, by malo byť správne kontrované požiadavkou, aby tá najočividnejšia, dokonca aj satirická pseudoveda bola tiež považovaná za vedu a mala svoje miesto na vyučovaní a vedeckých konferenciách, lebo to je presná paralela toho, čo Satanský chrám spôsobuje na náboženskom poli.

Popravde si myslíme, že autentický humanistický satanizmus, ktorý je braný ako skutočné náboženstvo, by mal byť v USA považovaný za legitímne náboženstvo, ak už teda chcú poňať svoje náboženstvo takto exoterne – Satanský chrám však svojimi podvratnými aktivitami delegitimizuje a očierňuje aj úprimných a pravých satanistov. Teoreticky, ak si TST vyvinú nejakú poriadnu lunárnu a matriarchálnu metafyzickú nadstavbu, tak môžu prežiť dlhšie, než je obmedzená temporálna perspektíva ich pôsobenia v rámci poslednej fázy kultúrneho rozkladu kresťanstva (a možno aj západnej civilizácie). Nepredpokladáme však, že sa to stane, aspoň nie priamo v TST, ako skôr v nejakej skupine, čo sa od nich oddelí.

Nevynechám ani zbabelosť hlásania sociálnej spravodlivosti v slobodnej spoločnosti, ako je USA, kým skutočne utlačujúce režimy ako Saudská Arábia, Irán, Severná Kórea, Čína atď. kritizované nie sú, a nie sú vyvíjané ani žiadne aktivity na pomoc skutočne utláčaným ľuďom v týchto krajinách, ani na obmedzenie politického vplyvu týchto krajín. Idey náboženskej a rasovej rozmanitosti sú aktívne presadzované len v západných krajinách.

Tiež absencia duchovného systému a výhradný aktivizmus je príznakom toho, že žiadny skutočným útlak, proti ktorému zdanlivo TST bojujú, nikdy na vlastnej koži nezažili. Mnohé krásne duchovné texty a iné materiály boli vytvorené mučeníkmi a prenasledovanými skupinami, a to aj preto, že títo ľudia prišli o všetok svetský vplyv a mohli sa tak len utiahnuť do svojho vnútra, kde neraz vznikli tie pravé perly náboženstva. Skutočne prenasledovaní filozofovia napísali najvplyvnejšie a najkomplexnejšie obhajoby svojich systémov vtedy, keď boli v domácom alebo aj ozajstnom väzení, utiahnutí pred svetom, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, aj preto, aby ich neotravoval vonkajší svet a mohli sa plne venovať rozjímaniu. Ľavicový, alebo použime honosnejšie meno, lunárny satanizmus má skutočne aj duchovný potenciál, ktorý vidím v oblasti panteizmu, ten však ateistický TST asi nevyužije, a to aj preto, že sú priam posadnutí aktivizmom v externom svete, pričom v USA sú prakticky absolútne prorežimní a ani sa im nemôže stať, že pri svojej činnosti narazia na skutočný intelektuálny či i fyzický odpor, čo by im však v skutočnosti pomohlo, lebo by museli filozoficky prepracovať a snáď aj duchovne prehĺbiť svoje postoje.[11]

Internetom sa samozrejme rozšírila aj konšpirácia súvisiaca so Satanským chrámom. Podľa tejto konšpirácie je TST podporovaný buď americkou vládou, alebo nejakou inou vplyvnou a majetnou záujmovou skupinou, ktorá si uvedomila, že:

  • satanizmus je nielen pre mladú generáciu čoraz príťažlivejší, rozšírený nielen medzi „geekmi“, ale v čoraz širších vrstvách americkej spoločnosti,
  • satanizmus sa až doteraz takmer výhradne riadil pravicovými hodnotami v duchu nietzscheanizmu, filozofie „might is right“ apod.,
  • a tiež, že satanizmus nachádza členov hlavne medzi bielym obyvateľstvom.[12]

Kombinácia týchto faktorov môže spôsobiť to, že vznikne relatívne veľká nábožensko-ideologická a čiastočne aj etnická subkultúra, ktorá bude odmietať čoraz rovnostárskejší a multikultúrny systém USA, ku ktorému zjavne krajina pod demokratmi smeruje, a možno aj demokraciu samotnú. Cieľom činnosti Satanského chrámu je teda pacifikovať satanizmus a spraviť z neho čosi umiernené, miesto niečoho radikálne pravicového niečo radikálne ľavicové. Zrejme chceli pôvodne spraviť len protiváhu pre Cirkev Satanovu, ale pre výrazné pokrytie aktivít Satanského chrámu zo strany médií, akému sa Cirkvi Satanovej nikdy nedostalo (ťažko povedať, či o ňu niekedy stála), Satanský chrám Cirkev Satanovu totálne čo do reklamy a propagandy prevalcoval, a vo vedomí bežného Američana dnes už pravdepodobne satanizmus môže byť synonymom pre boj za práva gejov, žien, moslimov, zvierat atď. Ak Cirkev Satanova nedokáže adekvátne reagovať, zakrátko sa môže stať, že Satanský chrám sa stane niečím, čo bude viac „cool“, bude mať lepší nábor mladých záujemcov o satanizmus atď. Útechou nech nám zatiaľ je, že keď vložíte heslo „satanism“ do gúglu, tak tam ešte stále ako prvý vyskočí LaVey.

Záver

Americký Satanský chrám je veľmi dobre organizované politické hnutie zneužívajúce satanistické symboly a subkultúru na presadenie svojej politickej agendy a stočenie celej satanistickej scény smerom k egalitarianizmu a leftizmu.[13] Hoci ich deklarovaným cieľom je „povzbudzovanie benevolencie a empatie medzi všetkými ľuďmi“, v ich útokoch na kresťanské ciele (a výhradne len na kresťanské ciele) vo vlastnej krajine ukazuje, že ich skutočné ciele sú značne obmedzenejšie. Bola tu snaha nájsť niečo pozitívne na Satanskom chráme, napr. to, že s nimi satanizmus viac-menej pokryl celé politické spektrum. Len ťažko sa nám dá s takýmto tvrdením súhlasiť, pretože 1. Satanský chrám pestuje pseudonáboženstvo, a skutočne duchovný satanistický prúd, ktorý by bol stočený smerom doľava a ktorý by stvoril aj niečo konštruktívne, je asi v nedohľadne, a 2. organizovaný prúd kombinujúci satanizmus s inými vetvami ľavicovej filozofie, napr. komunitárnym anarchizmom či ortodoxným komunizmom, stále nevznikol, hoci aj tu je určite potenciál na to, aby niečo organizované vzniklo.[14]

Záverečné slová? Na Slovensku máme recesistický Pentagramček, v USA majú Satanský chrám. Nikdy som si nemyslel, že ešte budem mať sympatie k LaVeyovi ako satanistovi a filozofovi, ale ten deň je tu a ja si želám, aby vstal z hrobu a Satanský chrám kopol do zadnej časti tela. Na druhú stranu, samotná skutočnosť, že niečo také ako Satanský chrám povstalo, sa môže dať za vinu aj LaVeyovi a jeho dobre začatému, ale nedôsledne prepracovanému systému satanizmu, ktorý mal dostatok dier na to, aby sa dal ľahko odmietnuť a začať stavať od počiatku. A ak nie LaVeyovi, tak Cirkvi Satanovej, ktorá sa filozoficky nedokázala od Antonovej smrti nikam poriadne pohnúť a vyprodukovať žiadnu porovnateľnú kapacitu. Hoci Temple of Set a ďalší satanisti sa snažili prísť s niečím poriadnejší, akosi sa nedokázali presadiť. Na poli umierneného a ľavicového satanizmu bolo vákuum dlho, ba až veľmi dlho, a skôr či neskôr toto vákuum niekto zaplniť musel.

 

[1] Black metal na zozname nie je, pravdepodobne z dôvodu, že ten je spojený so scénou, ktorá je otočená skôr doprava, teda proti ideológii Satanského chrámu. Hoci v USA má ľavičiarsky black metal silné zastúpenie, ten zas pestujú spravidla farmári a ľudia žijúci mimo amerických metropol, pričom členovia Satanského chrámu sa vyznačujú skôr kozmopolitným prezentovaním sa a životným štýlom.

[2] Zasa ďalší výpočet satanistických pravidiel! Napriek všetkej kontroverznosti tejto skupiny sa týmto sedmorom aspoň u mňa legitimovali ako autentickí satanisti. (pozn. Fra. Ophagor. Pre bližší kontext tejto poznámky viď Eosphoros III/110, str. 48, poznámka pod čiarou č. 14.)

[3] Teória hier je odvetvie aplikovanej matematiky. Používa modely na skúmanie interakcií s formalizovanou štruktúrou pohnútok („hier“). Teória hier skúma predpokladané a skutočné správanie sa jednotlivcov v hrách, rovnako ako aj optimálne stratégie. Zdanlivo odlišné typy interakcií sa môžu prejavovať podobnými štruktúrami pohnútok, takže všetky môžu byť reprezentované ako príklady jednej konkrétnej hry.

[4] Recipročný altruizmus je teória chovania podľa evolučnej biológie, v ktorej sa organizmus chová spôsobom, ktorý dočasne zníži jeho výhodu a zvýhodní iný organizmus, s očakávaním, že zvýhodnený organizmus sa neskôr zachová rovnako. Koncept je veľmi blízky stratégii „toto za tamto“ známej z teórie hier.

[5] Kognitívna veda sa zaoberá interdisciplinárnym výskumom mysli a jej procesov. Zahrňuje disciplíny ako umelá inteligencia, psychológia, lingvistika, neuroveda, antropológia, filozofia.

[6] Viacerí členovia TST pritom nemajú problém obhajovať homosexualitu argumentom, že je vrodená a nemenná.

[7] Prvý dodatok k ústave USA zabezpečuje slobodu náboženstva, slova, tlače, zhromažďovania sa apod.

[8] Tento prípad je skvelý na demonštráciu taktiky TST. Napriek tomu, že moslimom ponúkli ochranu, nie je známe, že by niekto túto ponuku aj využil. Ono pre skutočne veriaceho je asi naozaj lepšie dostať cez hubu, ako paktovať so satanistami. Napriek tomu TST dosiahli svoj cieľ – sebazviditeľnenie a vykreslenie sa ako maximum morálky a tolerancie: a to len napísali jeden status na svoju stránku a na facebook!

[9] Áno, nepomýlil som sa v preklade, žiadne brat, sestra, priateľ, ale „comrade“, súdruh, tak, ako sa vzájomne oslovujú komunisti.

[10] Boli to zvieratá, ktoré spravili ústupok voči človeku tým, že skrotli, čím vlastne získali evolučnú výhodu v tom, že prežili (na rozdiel od iných druhov, ktoré človek nedomestifikoval a svojou aktivitou vyplienil). Skrotené zvieratá však vo svojom podriadenom postavení degenerovali oproti svojej divej podobe. Návrat do voľnej prírody je pre hospodárske zvieratá nemožný, zmyslom ich života sa stalo ich vykorisťovanie človekom.  To zrejme čaká aj človeka, ktorý sa „recipročne“ vzdá svojej evolučnej výhody – prežije, za cenu, že sa stane otrokom. Takto vlastne aj Hegel vysvetľoval vznik aristokracie, pána a otroka: tieto vzťahy vznikli vtedy, keď sa obeť podvolila dobyvateľovi a volila život v ponížení a otroctve pred smrťou. Takáto „evolučná výhoda“ sa v niektorých okruhoch nazýva „osud horší než smrť“.

 

[11] Fenomén Satanského chrámu a radikálne lunárneho satanizmu mi pripomína fenomén z fiktívneho, vedecky-fantazijného sveta Star Wars, kde sithovia, akási paralela satanistov, po tisícročiach boja s jediami (stranou svetla) upustili od svojich elitaristických pozícií, ktoré im spôsobovali neustále vnútorné rozbroje, vyhlásili dokonalú rovnosť sithov v rámci tzv. Bratstva temnoty. Toto bolo nakoniec ich záhubou, ale vzišlo z toho aj niečo pozitívne, a to mocný sith Darth Bane, ktorý znovuzaviedol princípy elitarizmu. Viac viď Eosphoros II/111, str. 121 a nasl. (pozn. Dominique DeCocotte)

[12] To sa deje z dôvodu, že satanizmus je propagovanými hlavne v gotickej scéne, v rockovej a metalovej hudbe, ku ktorým farebné menšiny, u ktorých je religiozita oproti belochom značne vysoká, veľmi nepristupujú. Americký satanizmus je tiež niektorými považovaný za buržoázny trend, a väčšina vyšších sociálnych vrstiev je v USA stále tvorená belochmi. Dobrým príkladom je detroitská vetva Satanského chrámu, kde satanizmus je atraktívny len pre drobnú belošskú minoritu.

[13] Tým sa má na mysli samozrejme neomarxistická ľavica, ktorá oproti ortodoxnému marxizmu, ktorý videl spoločenský konflikt ako ekonomické vykorisťovanie medzi triedami, prenáša tento konflikt medzi rasy, pohlavia, náboženské skupiny a sexuálne minority. Z pohľadu ortodoxného marxizmu je neomarxizmus nástrojom zachovania kapitalizmu, lebo zapríčiňuje zabudnutie na ekonomický útlak zo strany elít a miesto toho stavia vykorisťovanú triedu proti sebe. A že vraj proletárska revolúcia príde z ekonomicky najvyspelejších krajín!

[14] Známy je napr. Stalinov výrok „Boh je na vašej strane? Je to konzervatívec? Diabol je na mojej strane, je to dobrý komunista.“