The Satanic Temple

 

Úvod

The Satanic Temple, skratka TST, ktorý budeme prekladať ako Satanský chrám, je americkou politicky aktivistickou a navonok náboženskou skupinou, ktorá sídli v New Yorku a má miestne skupiny roztrúsené naprieč celým USA, pričom silnú členskú základňu hlási z Detroitu. Nejedná sa však o iniciačný chrám, a podľa nášho názoru ani o duchovnú organizáciu v pravo zmysle slova, nakoľko ani s prižmúrením oboch očí sa nedá povedať, že by táto skupina kládla náboženský rozmer svojej ideológie na prvé miesto. Je to skupina s výraznou politickou agendou, ktorá si prisvojuje klasický temný imidž tak, ako ho vybudovali gotici, metalisti a staršie skupiny satanistov s úmyslom, aby pod týmto plášťom šírila a propagovala idey egalitarianizmu, sociálnej spravodlivosti a oddelenia štátu a cirkvi. Chrám sa označuje za ateistický a humanistický, a svoju misiu definuje ako „povzbudzovanie benevolencie a empatie medzi všetkými ľuďmi“, čo však kontrastuje s ich pravidelnou aktivitou – provokovaním kresťanov. Dvoma postavami, okolo ktorých sa točilo oficiálne založenie Satanského chrámu v roku 2014 (aj keď tá istá skupina ľudí bola v tomto smere aktívna už nejaký čas predtým), sú Malcolm Jarry a Lucien Greaves. V novembri 2014 hlásili, že majú cez štyridsaťtisíc registrovaných členov, i keď podľa nás sa asi jednalo len o internetové odkliknutia na odber noviniek.

Satanskému chrámu nemožno uprieť to, že je dobre organizovaný, výrazný (až neprehliadnuteľný) na americkej politickej scéne a vzhľadom na honosný monument, ktorý dal postaviť a ktorému sa budeme venovať ďalej, asi bude aj dobre financovaný. Ako spoločnosť presadzujúca zdanenie cirkví v USA sami o výnimku z platenia daní nepožiadali. Verejné prezentovanie, až pretláčanie sa do médií, rovnako ako lobovanie a presadzovanie svojej ideológie na politickej úrovni nie je pre skupinu žiadne tabu. Častá je satira a zosmiešňovanie článkov kresťanskej viery, ktoré považujú za stojace proti ľudským právam. Kultúrne stretnutia členov Satanského chrámu sa točia okolo klubov, kde sa hrá tanečná hudba, striptízových barov a filmových štúdií, kde sa natáča porno.[1]

Vzhľadom na aktivity Satanského chrámu viacerí pozorovatelia kládli oprávnené otázky, či sa jedná o autentickú náboženskú skupinu, alebo je to žart, či provokácia, či zástera pre presadzovanie neomarxizmu v satanistickom subkultúrnom prostredí, kde sa týmto ideám dosiaľ nedarilo. Táto skupina považuje homosexuálnu svadbu za svoju sviatosť, a preto argumentuje, že jej zákaz (ktorý bol neskôr v celom USA zrušený 26. júna 2015) porušuje ich náboženské práva. Keďže skupina považuje aj nakladanie s vlastným telom za jednu zo svojich kľúčových doktrín, právo na potrat považuje tiež za sväté.

Satanský chrám neverí v nadprirodzeného Satana, nakoľko toto by ich, podľa ich názoru, vzďaľovalo od kompletného vedeckého pochopenia materiálneho sveta. Satan je pre nich kultúrny symbol, metafora kultúrneho vývoja, ktorá propaguje pragmatický skepticizmus, racionálnu výmenu názorov, osobnú autonómiu a zvedavosť. Satan je pre nich symbolický večný rebel proti absolutistickej autorite a sociálny normám.

Ideológia

TST sa riadi sedmorom zásad:[2]

  1. Jedinec by mal dychtiť po tom, aby konal so súcitom a empatiou voči všetkým tvorom v súlade s rozumom.
  2. Boj za spravodlivosť je prebiehajúcou a nevyhnutnou činnosťou, ktorá by mala zvíťaziť nad všetkými zákonmi a inštitúciami.
  3. Jedincovo telo je nedotknuteľné a je predmetom vôle len a len toho jedinca, ktorému patrí.
  4. Práva ostatných by mali byť rešpektované, vrátane práva urážať. Vedome a nespravodlivo zasiahnuť do práv iného znamená zriecť sa svojich.
  5. Viera by sa mala prispôsobiť nášmu najlepšiemu vedeckému porozumeniu sveta. Mali by sme si dávať pozor na to, aby sme nikdy neskresľovali vedecké fakty tak, aby vyhovovali našej viere.
  6. Ľudia sú mylní. Ak spravíme chybu, vynaložíme naše najlepšie úsilie na nápravu a vyriešenie akejkoľvek škody, ktorá mohla byť spôsobená.
  7. Každá zásada je sprievodný princíp, ktorý má inšpirovať vznešenosť v činoch a myšlienkach. Duch sústrasti, múdrosti a spravodlivosti by vždy mal zvíťaziť nad písanými alebo vyslovenými slovami.

TST a ich zástancovia dávajú najavo, že svoje zásady považujú za rovnostárskejšie než to, čo vyslovil Ježiš a čo hlása kresťanstvo, resp. že sa doslova jedná o vyššiu etiku, než je tá, ktorá je stanovená desiatimi prikázaniami, nakoľko je morálnejšia, optimistickejšia a zdôrazňuje pozitívne, prosociálne hodnoty. V postmodernej dobe sa dá čakať všetko, ale z toho, že sa títo satanisti pasujú do role väčších dobrákov, než sú kresťania, sa mi nadvihlo obočie.

TST vyhlasujú, že neveria v Satana ani v zlo, nakoľko s týmito slovami sú späté predstavy spôsobovania utrpenia, a v ich ideológii všetko, čo odstraňuje alebo zmierňuje utrpenie, je dobré. Je tu teda nejaká povrchná paralela s budhizmom. Považujú však blasfémiu za legitímnu formu prejavu osobnej nezávislosti od tzv. kontraproduktívnych tradičných noriem. Stoja si za tým, že náboženstvo bez viery v nadprirodzeno je legitímne, a opačný názor považujú za nevzdelaný, spiatočnícky a urážlivý. Považujú za dôležité to, že sú nominálne satanistami, a nie len humanistami, pretože po prvé: satanizmus je možné považovať za náboženstvo, a na základe toho sa môžu dovolávať klauzuly o urážaní náboženského presvedčenia (ktoré je v USA pre humanistov a ateistov neuplatniteľné). Dovolávanie sa klauzuly používajú nielen na defenzívu svojich názorov, ale aj na ofenzívu, ako pri útokoch na spomínané zákazy homosexuálnych manželstiev, potraty atď. Po druhé, satanisti boli odjakživa skupinou outsiderov spoločnosti, a satanisti zo Satanského chrámu týmto dobrovoľne prijímajú status „utláčaného“ outsidera.

Vzťah k satanizmu LaVeyovej školy je prirodzene negatívny. Jednak opovrhujú vierou v silu mágie, ktorú Cirkev Satanova napriek svojmu ateizmu pestuje, a jednak celkovo pravicovým, sociálne darvinistickým a nietzscheanským zameraním Cirkvi, ktorá podľa nich fetišizuje autoritarizmus. Vyhlasujú, že zastávanie sa takýchto postojov je v rozpore s poznatkami modernej vedy a sociálnou evolúciou, konkrétne evolučnou biológiou, teóriou hier,[3] recipročným altruizmom[4] a kognitívnou vedou.[5] Greaves taktiež kritizoval Cirkev Satanovu za ich nedostatočné politické lobovanie.

Na druhú stranu Satanský chrám bol kritizovaný zo všetkých strán za to, že nie je skutočnou náboženskou organizáciou, ale len spolkom určeným na politickú aktivitu a satirickým vtipom, ktorý má urážať skutočné náboženské skupiny (resp. „trollovať ich“ podľa novej terminológie internetového slangu). Greaves na to v rozhovore z roku 2013 odpovedal tak, že náboženstvo Satanského chrámu je zároveň satanistické i satirické, no to ho nerobí o nič menej vážnym a podradným v porovnaní s etablovanými náboženstvami. Greaves uvádza, že v súvislosti s aktivitami Satanského chrámu dostal viacero vyhrážok zabitím.

Aktivity

TST, resp. ľudia, ktorí boli jeho predchodcami, si prvýkrát užili väčšie pokrytie zo strany médií v januári 2013, keď skupina satanistov sa zišla pred budovou floridského kapitolu, aby dali najavo súhlas s vyhláškou guvernéra Ricka Scotta podpísanou ešte predchádzajúci rok, ktorá povoľovala to, aby na školských zhromaždeniach mohli byť spoločné modlitby vedené študentmi. Keďže vyhláška nešpecifikovala žiadne náboženstvo, v ktorom majú byť modlitby vedené, satanisti ju vykladali tak, že modlitbu môže viesť študent vyznávajúci akékoľvek náboženstvo vrátane satanizmu.

Jednou z aktivít chrámu bola kampaň Adopt-a-highway, t.j. „adoptuj si cestu“ (highway je akákoľvek verejná komunikácia, nielen diaľnica) z roku 2013. Cieľom kampane bolo vyzbierať dosť peňazí na to, aby si Satanský chrám mohol prenajať a spravovať časť verejnej komunikácie s tým, že ju budú skrášľovať (a prakticky používať ako nástroj propagácie) po dobu dvoch rokov. Ich cieľom bolo využiť túto kampaň na šírenie povedomia o náboženskej diverzite. Vyhlásili, že „naším cieľom je udržiavať verejné komunikácie čisté, a zároveň vyslať svetu signál potvrdzujúci americkú náboženskú pluralitu.“

Adoptovanie cesty malo prebehnúť v New Yorku, kde kompetentné úrady vyhlásili, že skutočne satanistom požadovanú časť cesty dajú do správy, ak vyzbierajú aspoň pätnásťtisíc dolárov. Toto sa však skupine ani zďaleka nepodarilo, za dva mesiace (jún až august) nazbierali chabých dvetisíc, napriek tomu, že ponúkali aj symbolické odmeny za donácie – najmenšia odmena bola pripínací odznak, ak ste kampaň podporili aspoň desiatimi dolármi, a najväčšia, ak by ste darovali desaťtisíc a viac dolárov, by bolo získanie plného „členského balíka“, ktorého súčasťou bola aj možnosť zvoliť, kde chrám zorganizuje ďalšiu ružovú omšu.

Ružová omša je samozrejme oslava homosexuality spojená s blasfémiou voči kresťanstvu. Prvýkrát, a s veľkým mediálnym ohlasom, vykonal Satanský chrám ružovú omšu nad hrobom Catherine Johnstonovej, matky zakladateľa westborskej baptistickej cirkvi Freda Phelpsa. Táto cirkev je celosvetovo známa svojou veľmi agresívnou nenávistnou kampaňou proti LGBT komunite, katolíkom, moslimom, židom, americkým vojakom a politikom. Ružová omša bola vykonaná po tom, čo westborská cirkev ohlásila svoj plán demonštrovať proti islamu a USA na pohreboch obetí bostonských bombových útokov. Priebeh omše bol taký, že pod vedeným Greavesa ako kňaza sa nad hrobom zosnulej pobozkali dvaja teplí muži, pričom Greaves prednášal inkantáciu, ktorá mala posmrtne zmeniť sexuálnu orientáciu zosnulej.[6] Voči Greavesovi bolo vznesené obvinenie z vykonania priestupku voči miestnej legislatíve s tým, že ak by sa vrátil do Lauderdale County v Mississippi (kde sa Johnstonovej hrob nachádza), tak bude zatknutý. Zakladateľ cirkvi Fred Phelps zomrel devätnásteho marca 2014 a Satanský chrám vyjadril vôľu vykonať rovnakú ružovú omšu aj nad jeho hrobom, i keď k tomu už nedošlo. Nám ostáva len dodať, že vykonanie blasfemickej omše nad hrobom zosnulej osoby už nie je len domnelým praktizovaním náboženskej slobody, ale zaváňa už hanobením miesta posledného odpočinku a napr. pod slovenskou legislatívou by sa pravdepodobne riešilo ako trestný čin, a zrejme, ak by sa jednalo o hrob kohokoľvek iného, ako členov v USA všeobecne nenávidenej westborskej cirkvi, aj tam by asi tvrdšie zasiahli proti týmto satanistom. Nie je mi známe, že by Satanský chrám niekedy vykonanie ružovej omše zopakoval.

Roku 2014 Satanský chrám spustil kampaň na vyzbieranie financií pre satanistický monument zobrazujúci Bafometa s dvoma deťmi a s úmyslom umiestniť toto súsošie k oklahomskému kapitolu. Cieľom tohto činu bolo reagovať na iný monument, zobrazujúci desať prikázaní, ktorý bol pri oklahomskom kapitole nainštalovaný roku 2012. Peniaze na Bafometa sa podarilo vyzbierať, ale plány na jeho inštaláciu sa nerealizovali, nakoľko roku 2014 bol monument s desiatimi prikázaniami zničený neznámym vandalom, ktorý do neho nabúral autom a ušiel, a predstavitelia chrámu nepovažovali za adekvátne, aby pred kapitolom bol prítomný len satanistický monument (aj keď nasledujúci rok bol monument s desiatimi prikázaniami opätovne vztýčený). Dvadsiateho šiesteho júla 2015 nakoniec odhalili sochu Bafometa v životnej veľkosti, stojacu viac než 100‘000 dolárov, v Detroite, a to aj napriek protestom viacerých náboženských skupín. Aby ste boli pripustení na odhaľovaciu akciu, museli ste pri vstupe predať svoju dušu Satanovi, aby ste dostali lístok. Chrám zvolil túto taktiku preto, aby udržal vandalov, ktorí by chceli podkopať akciu, vonku. Ani presné miesto, na ktorom je socha odhalená, nie je známe, je to v nejakej budove, o ktorej vedia len členovia TST. Keď si pozriete fotky a videá z tejto udalosti, vidíte, že na akciu prišli hlavne gotici a metalisti a skôr ako na náboženskej udalosti to tam vyzeralo na halloweenskej párty. Hoci Detroit je v súčasnosti z 82% černošské mesto, belosi tvoria 10% (aj z toho viac než polovica sú hispánci) a ostatné rasy zvyšok, na akcii ste nikoho iného, ako belochov nevideli (deti zobrazené pri Bafometovi sú tiež očividne biele). Miestni černosi boli práve tí, ktorí protestovali proti odhaleniu sochy. Tento lunárny satanizmus volajúci po vzdaní sa vlastných výhod, ak mám teda čerpať z terminológie evolučnej biológie a recipročného altruizmu, je očividne atraktívny len pre bielu časť obyvateľstva USA, resp. je podsúvaný výhradne im. Inak socha Bafometa má podľa TST reprezentovať splynutie protikladov, avšak, vzhľadom na ich nulovú teológiu je to sotva myslené v nejakom metafyzickom zmysle, ako skôr v zmysle sociálnom, kultúrnom, etnickom atď.

Satanský chrám taktiež rozbehol projekt ochrany detí na jar roku 2014. Cieľom projektu je poskytnúť „ochranu pod prvým ústavným dodatkom[7] deťom, ktoré môžu byť vystavené riziku mentálneho alebo fyzického zneužívania v školách učiteľmi a inými pracovníkmi použitím presunutia na samotku, inými obmedzeniami či telesnými trestami“. Satanský chrám sa taktiež angažuje v prospech plánovaného rodičovstva a organizuje protiakcie k ohláseným pochodom a zhromaždeniam, ktoré sú proti potratom. Pred texaský kapitol napr. v roku 2013 satanisti priviedli deti, ktoré na pro-life zhromaždenie kričali heslá ako „pojebte sa“ a „sláva Satanovi“, pričom držali transparenty, na ktorých stálo „nevŕtaj sa do vagíny mojej mamičky“. Zas v apríli 2016, keď sa podobné zhromaždene proti potratom konalo v Detroite, tak sa členovia chrámu navliekli do latexových BDSM kostýmov, pred zhromaždením sa plazili v maskách detí v plienkach a bičovali sa navzájom. Chrám zdôvodnil, že sa malo jednať o „protest proti hnutiu, ktoré je proti možnosti voľby, a fetišizuje abstraktnú predstavu toho, čo má byť ‚dieťa‘.“

Satanský chrám sa celkom podľa očakávaní angažuje v prospech moslimov a imigrácie. V novembri 2015 sa opäť dostali do pozornosti médií po tom, čo ponúkli ochranu moslimom a utečencom, ktorí sa obávali odvety za útok spáchaný 13. novembra v Paríži. Celé vtedajšie vyhlásenie chrámu znelo: „Ak je v Minneapolise niekto, kto je moslim a bojí sa opustiť svoj dom kvôli strachu z odvety, nebojte sa a oslovte nás. Veľmi radi vás odprevadíme tam, kam potrebujete, bez toho, aby sme použili celú vec na svoju reklamu – len pár veľkých chlapov vás bude sprevádzať tam, kam potrebujete ísť.“

Keď boli títo satanisti opýtaní, prečo ponúkajú ochranu členom náboženstva, ktoré je v silnom rozpore s princípmi satanizmu, odpoveď bola: „Chceme sa zastať akejkoľvek skupiny, ktorá je démonizovaná a použiť naše zdroje, aby sme pomohli. Ak je s americkými moslimami, ktorí určite nespáchali žiadne zlo, nakladané neblaho, tak pre nich máme len súcit a podporu.“[8]

Keď sa pozriete na stránku chrámu thesatanictemple.com, ľahko si všimnite, že ani jeden z príspevkov nemá s náboženstvom nič spoločné, a o satanizme sa viac, ako je sedem základných zásad, nedozviete. Je tu informácia o tom, že afroamerický člen Satanovho chrámu Steven Hill kandiduje do senátu ako demokrat za štát Kalifornia, s úmyslom presadzovať náboženskú slobodu. Je tu pripomínanie toho, ako v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia USA zachvátila tzv. Satanic Panic, strach zo satanistických kultov, ktoré mali ovládnuť underground značnej časti štátu, pričom sa však tieto objavy ukázali ako neopodstatnené. Je tu výzva na dôraznejšie sankcionovanie rímskokatolíckej cirkvi za to, že jej kňazi sa v minulosti dopustili pedofílie. Je tu tvrdenie, že feminizmus a satanizmus majú veľmi podobný, až totožný program, no a potom sú tu vyslovene recesistické pasáže, ako napr. ponuka satanistických omaľovániek pre deti.

Na konci recenzií sme spomínali film The Witch z roku 2015, na ktorého sláve sa Satanský chrám pokúšal parazitovať. Založili stránku satanic-revolution.com, kde sa návštevníkovi prihovára Jex Blackmoreová, hlava detroitskej frakcie Satanského chrámu. Pre ilustráciu propagandy TST prekladáme tamojší text celý:

„Najdrahší súdruh,[9]

s disciplínou historika a hlasom rebela, akademicky docenený filmár Robert Eggers oslavuje sociokultúrne korene čarodejnice ako dôsledok parazitického, puritánskeho svetonázoru. Film The Witch analyzuje teokratický patriarchát v rozmeroch mikrokozmu, dokumentujúc patológiu náboženskej hystérie, ktorá je dodnes politicky vplyvná.

Prihováram sa k vám ako satanistka, jedinec, ktorý prijal status vyvrheľa a aktívne spochybňuje absolutistické autority v prospech osobnej suverenity. Pre Satanský chrám je Satan symbolom neposlušnosti, nezávislosti, múdrosti, sebaposilnenia, a slúži ako pritakanie prirodzenej existencie.

Ako satanisti si sme vedomí hrôz, ktorými si ženy a iní outsideri naprieč históriou prešli pod kladivom teokracie, avšak stále bojovali pre posilnenie svojej pozície. Tento film dáva kontext časti americkej histórie, ktorá je príliš fetišizovaná tými, ktorí by opäť chceli pozdvihnúť kladivo.

Kým patriarchát spravil z čarodejníc sociálne najzraniteľnejší článok spoločnosti, Eggersov film odmieta rozprávať príbeh čarodejnice ako príbeh obete. Miesto toho deklaruje ženskú nezávislosť, ktorá jednak provokuje puritánsku Ameriku, a taktiež inšpiruje tradíciu duchovnej transgresie. Cítim sa byť posilnená príbehom filmu The Witch: príbehom patologickej pýchy, starosvetských náboženských paradigiem, a príbehom outsidera, ktorý chytí perzekúciu za rohy. Snaha o útlak a démonizáciu heretika sa ukázali ako cesta do záhuby. Čarodejnica nezhorí, ale povstane v noci.

The Witch nie je len silnou kinematografickou skúsenosťou, ale je tiež zaujímavým prezentovaním satanistického náhľadu, ktorý bude tvoriť podstatnú časť súčasnej diskusie o náboženskej skúsenosti. Avšak The Witch je viac než len film – je to transformujúca satanistická skúsenosť, ktorá sa vo svojom volaní do zbrane stáva činom duchovnej sabotáže a oslobodením sa z utláčateľských tradícií našich predkov.

Je čas prebudiť sa. Stojíme na križovatke histórie. Konfrontujme sa so slepými samozvanými svätcami, ktorí perzekvujú myseľ a rozum. Povstaňme v oslave našej satanskej povahy a prijmime zosobnenie čarodejnice. Toto je nová éra Ameriky. Pridajte sa k nám.“

Je zaujímavé, ako tento príhovor viac menej chápe, že satanská vzbura má byť o nájdení individuálnej vnútornej sily, ale filozofia Satanského chrámu je skôr o skuvíňaní a vystatovaní svojej slabosti ako cnosti.

Jeden môj známy vyjadril počudovanie nad tým, že „film, ktorý bol očividne pokusom o  mýtický horor z ranného novoveku, môže byť tak radikálne dezinterpretovaný niekým, kto v ňom chce vidieť obsahy svojej vlastnej mysle. Ale na druhú stranu vidieť, prečo sa s filmom TST tak hlboko stotožnili – koniec koncov sa tam rozpráva príbeh deštrukcie bielej kresťanskej rodiny v Amerike, ktorej jediný preživší člen sa stane členom satanisticko-feministického kultu, ktorý tento masaker a podľa nich aj symbolickú dekonštrukciu rodiny ideologicky odobrí.“

Kritika

Na Satanskom chráme je toľko vecí zle, že je ťažké hľadať miesto, kde začať. Ešte ťažšie však pre mňa bude vystihnúť moment, kedy s písaním kritiky prestať, a nenapísať stať o kritike TST dlhšiu než zvyšok článku.

Najväčšou katastrofou je, že Satanský chrám je paródiou náboženstva, cirkvi, ale aj satanizmu samotného, žiadne skutočné náboženstvo nevyznáva a je len kamuflážou pre presadzovanie doktrín sociálnej spravodlivosti. Vo svojom zastávaní sa každej menšiny sa snažia vyzerať ako hrdinovia dňa, ale z dlhodobého hľadiska ich ideológia (absentujúca v prepracovanej podobe) má vážne trhliny a protirečenia. Príklad: cirkev založená roku 2014 považuje homosexuálne manželstvo za svoje sväté právo a apeluje na to, že zákaz homosexuálneho náboženstva je porušením ich náboženskej slobody. Dôsledkom tohto môže byť to, že islam, ktorý nepraktizuje polygamiu odvčera, ale už skoro milénium a pol, sa bude dožadovať rovnakých práv pre svojich mužov, ktorí by mali mať právo až na štyri manželky, a pri žiadosti o odstránenie zákazu polygamie môžu použiť presne tie isté argumenty, aké používalo TST. Je otázkou, či sa tohto práva moslimov neomarxisti a TST zastanú, keď prakticky posilňuje patriarchát. Môj osobný tip je, že ak súčasný vývoj pôjde tým istým smerom ďalej, tak skôr či neskôr sa nejaká forma mnohomanželstva na Západe presadí, ktoré bude proforma dostupné aj ženám (napr. aj ženy budú môcť mať do štyroch manželov). Takto naplnia kritériá rovnosti, ale bude tento inštitút ženami len málo využívaný a reálne bude slúžiť na podriadenie žien bohatým mužom, ktorí si osvoja voči západnej spoločnosti nepôvodné kultúrne identity.

Ďalej: prvá zásada TST hlása rovnostárstvo tak silné, že kladie človeka na roveň so zvieraťom, čím sa dostáva do konfliktu s viacerými svetovými náboženstvami. Táto zásada je zároveň tichým diktátom vegetariánstva, ak nie priam vegánstva. Človek sa však stal pánom prírody kvôli tomu, že ju dobyl a podmanil si ju, a nie ústupkami v zmysle nejakého recipročného altruizmu. Domestifikáciu zvierat možno len ťažko považovať za nejaký ústupok voči zvieratám, ako skôr ich zotročenie.[10]

Viaceré skutočne kontroverzné náboženské otázky TST prehliada, pravdepodobne preto, že tieto otázky sa netýkajú nimi tak nenávideného kresťanstva. Moslimovia a židia vykonávajú na svojich potomkoch obriezku, čo je v zjavnom rozpore s treťou zásadou Satanského chrámu. Nie je však známe, že by TST protestoval proti tejto praxi, pritom však v USA a na Západe všeobecne sú aktívne aj ľudskoprávne skupiny apelujúce za zákaz obriezky a podobných úkonov na neplnoletých deťoch. Tieto skupiny sú často ostrakizované aj zvyškom neomarxistickej scény, pravdepodobne preto, lebo sa navážajú nie do majoritnej skupiny ľudí, ale do náboženskej menšiny, v rámci ktorých neomarxistické hnutia kolektívne vedomie spravidla utužujú, sústrediac sa len na rozklad kolektívneho vedomia majority. Nevieme, či v prípade (ne)odsúdenia obriezky sa jedná o nedôslednosť zo strany TST, alebo o tiché priznanie sa k príslušnosti k jednej z konformnejších frakcií v rámci neomarxizmu.

TST tvrdia, že sa zastávajú každej utláčanej a prenasledovanej skupiny. Členovia westborskej baptistickej cirkvi boli väčšinou spoločnosti tiež prenasledovaní, a to zrejme aj oveľa krutejšie, než moslimské a iné menšiny, pritom všetky ich názory a aktivity boli v súlade so slobodou slova garantovanou prvým dodatkom k ústave USA, nech boli akokoľvek nenávistné. TST na túto „utláčanú skupinu“ útočilo, hoci aj v USA a sú aktívne skupiny radikálnych moslimov hlásajúcich názory analogické s westborskou cirkvou, proti ktorým však TST nezakročili.

Satanský chrám nie je autentická náboženská skupina, bez prvého dodatku k ústave USA a snahy o jeho vykorisťovanie a naháňanie si politických bodov by nikdy nemohli vzniknúť. Ich učenie sa ani nesnaží byť univerzálne, tak ako tomu pri každom autentickom náboženstve má byť, ale je totálne poplatné dobe a prostrediu, v ktorom vzniklo. Ich snaha o to, aby ich pseudonáboženstvo bolo brané ako autentické náboženstvo, by malo byť správne kontrované požiadavkou, aby tá najočividnejšia, dokonca aj satirická pseudoveda bola tiež považovaná za vedu a mala svoje miesto na vyučovaní a vedeckých konferenciách, lebo to je presná paralela toho, čo Satanský chrám spôsobuje na náboženskom poli.

Popravde si myslíme, že autentický humanistický satanizmus, ktorý je braný ako skutočné náboženstvo, by mal byť v USA považovaný za legitímne náboženstvo, ak už teda chcú poňať svoje náboženstvo takto exoterne – Satanský chrám však svojimi podvratnými aktivitami delegitimizuje a očierňuje aj úprimných a pravých satanistov. Teoreticky, ak si TST vyvinú nejakú poriadnu lunárnu a matriarchálnu metafyzickú nadstavbu, tak môžu prežiť dlhšie, než je obmedzená temporálna perspektíva ich pôsobenia v rámci poslednej fázy kultúrneho rozkladu kresťanstva (a možno aj západnej civilizácie). Nepredpokladáme však, že sa to stane, aspoň nie priamo v TST, ako skôr v nejakej skupine, čo sa od nich oddelí.

Nevynechám ani zbabelosť hlásania sociálnej spravodlivosti v slobodnej spoločnosti, ako je USA, kým skutočne utlačujúce režimy ako Saudská Arábia, Irán, Severná Kórea, Čína atď. kritizované nie sú, a nie sú vyvíjané ani žiadne aktivity na pomoc skutočne utláčaným ľuďom v týchto krajinách, ani na obmedzenie politického vplyvu týchto krajín. Idey náboženskej a rasovej rozmanitosti sú aktívne presadzované len v západných krajinách.

Tiež absencia duchovného systému a výhradný aktivizmus je príznakom toho, že žiadny skutočným útlak, proti ktorému zdanlivo TST bojujú, nikdy na vlastnej koži nezažili. Mnohé krásne duchovné texty a iné materiály boli vytvorené mučeníkmi a prenasledovanými skupinami, a to aj preto, že títo ľudia prišli o všetok svetský vplyv a mohli sa tak len utiahnuť do svojho vnútra, kde neraz vznikli tie pravé perly náboženstva. Skutočne prenasledovaní filozofovia napísali najvplyvnejšie a najkomplexnejšie obhajoby svojich systémov vtedy, keď boli v domácom alebo aj ozajstnom väzení, utiahnutí pred svetom, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, aj preto, aby ich neotravoval vonkajší svet a mohli sa plne venovať rozjímaniu. Ľavicový, alebo použime honosnejšie meno, lunárny satanizmus má skutočne aj duchovný potenciál, ktorý vidím v oblasti panteizmu, ten však ateistický TST asi nevyužije, a to aj preto, že sú priam posadnutí aktivizmom v externom svete, pričom v USA sú prakticky absolútne prorežimní a ani sa im nemôže stať, že pri svojej činnosti narazia na skutočný intelektuálny či i fyzický odpor, čo by im však v skutočnosti pomohlo, lebo by museli filozoficky prepracovať a snáď aj duchovne prehĺbiť svoje postoje.[11]

Internetom sa samozrejme rozšírila aj konšpirácia súvisiaca so Satanským chrámom. Podľa tejto konšpirácie je TST podporovaný buď americkou vládou, alebo nejakou inou vplyvnou a majetnou záujmovou skupinou, ktorá si uvedomila, že:

  • satanizmus je nielen pre mladú generáciu čoraz príťažlivejší, rozšírený nielen medzi „geekmi“, ale v čoraz širších vrstvách americkej spoločnosti,
  • satanizmus sa až doteraz takmer výhradne riadil pravicovými hodnotami v duchu nietzscheanizmu, filozofie „might is right“ apod.,
  • a tiež, že satanizmus nachádza členov hlavne medzi bielym obyvateľstvom.[12]

Kombinácia týchto faktorov môže spôsobiť to, že vznikne relatívne veľká nábožensko-ideologická a čiastočne aj etnická subkultúra, ktorá bude odmietať čoraz rovnostárskejší a multikultúrny systém USA, ku ktorému zjavne krajina pod demokratmi smeruje, a možno aj demokraciu samotnú. Cieľom činnosti Satanského chrámu je teda pacifikovať satanizmus a spraviť z neho čosi umiernené, miesto niečoho radikálne pravicového niečo radikálne ľavicové. Zrejme chceli pôvodne spraviť len protiváhu pre Cirkev Satanovu, ale pre výrazné pokrytie aktivít Satanského chrámu zo strany médií, akému sa Cirkvi Satanovej nikdy nedostalo (ťažko povedať, či o ňu niekedy stála), Satanský chrám Cirkev Satanovu totálne čo do reklamy a propagandy prevalcoval, a vo vedomí bežného Američana dnes už pravdepodobne satanizmus môže byť synonymom pre boj za práva gejov, žien, moslimov, zvierat atď. Ak Cirkev Satanova nedokáže adekvátne reagovať, zakrátko sa môže stať, že Satanský chrám sa stane niečím, čo bude viac „cool“, bude mať lepší nábor mladých záujemcov o satanizmus atď. Útechou nech nám zatiaľ je, že keď vložíte heslo „satanism“ do gúglu, tak tam ešte stále ako prvý vyskočí LaVey.

Záver

Americký Satanský chrám je veľmi dobre organizované politické hnutie zneužívajúce satanistické symboly a subkultúru na presadenie svojej politickej agendy a stočenie celej satanistickej scény smerom k egalitarianizmu a leftizmu.[13] Hoci ich deklarovaným cieľom je „povzbudzovanie benevolencie a empatie medzi všetkými ľuďmi“, v ich útokoch na kresťanské ciele (a výhradne len na kresťanské ciele) vo vlastnej krajine ukazuje, že ich skutočné ciele sú značne obmedzenejšie. Bola tu snaha nájsť niečo pozitívne na Satanskom chráme, napr. to, že s nimi satanizmus viac-menej pokryl celé politické spektrum. Len ťažko sa nám dá s takýmto tvrdením súhlasiť, pretože 1. Satanský chrám pestuje pseudonáboženstvo, a skutočne duchovný satanistický prúd, ktorý by bol stočený smerom doľava a ktorý by stvoril aj niečo konštruktívne, je asi v nedohľadne, a 2. organizovaný prúd kombinujúci satanizmus s inými vetvami ľavicovej filozofie, napr. komunitárnym anarchizmom či ortodoxným komunizmom, stále nevznikol, hoci aj tu je určite potenciál na to, aby niečo organizované vzniklo.[14]

Záverečné slová? Na Slovensku máme recesistický Pentagramček, v USA majú Satanský chrám. Nikdy som si nemyslel, že ešte budem mať sympatie k LaVeyovi ako satanistovi a filozofovi, ale ten deň je tu a ja si želám, aby vstal z hrobu a Satanský chrám kopol do zadnej časti tela. Na druhú stranu, samotná skutočnosť, že niečo také ako Satanský chrám povstalo, sa môže dať za vinu aj LaVeyovi a jeho dobre začatému, ale nedôsledne prepracovanému systému satanizmu, ktorý mal dostatok dier na to, aby sa dal ľahko odmietnuť a začať stavať od počiatku. A ak nie LaVeyovi, tak Cirkvi Satanovej, ktorá sa filozoficky nedokázala od Antonovej smrti nikam poriadne pohnúť a vyprodukovať žiadnu porovnateľnú kapacitu. Hoci Temple of Set a ďalší satanisti sa snažili prísť s niečím poriadnejší, akosi sa nedokázali presadiť. Na poli umierneného a ľavicového satanizmu bolo vákuum dlho, ba až veľmi dlho, a skôr či neskôr toto vákuum niekto zaplniť musel.

 

[1] Black metal na zozname nie je, pravdepodobne z dôvodu, že ten je spojený so scénou, ktorá je otočená skôr doprava, teda proti ideológii Satanského chrámu. Hoci v USA má ľavičiarsky black metal silné zastúpenie, ten zas pestujú spravidla farmári a ľudia žijúci mimo amerických metropol, pričom členovia Satanského chrámu sa vyznačujú skôr kozmopolitným prezentovaním sa a životným štýlom.

[2] Zasa ďalší výpočet satanistických pravidiel! Napriek všetkej kontroverznosti tejto skupiny sa týmto sedmorom aspoň u mňa legitimovali ako autentickí satanisti. (pozn. Fra. Ophagor. Pre bližší kontext tejto poznámky viď Eosphoros III/110, str. 48, poznámka pod čiarou č. 14.)

[3] Teória hier je odvetvie aplikovanej matematiky. Používa modely na skúmanie interakcií s formalizovanou štruktúrou pohnútok („hier“). Teória hier skúma predpokladané a skutočné správanie sa jednotlivcov v hrách, rovnako ako aj optimálne stratégie. Zdanlivo odlišné typy interakcií sa môžu prejavovať podobnými štruktúrami pohnútok, takže všetky môžu byť reprezentované ako príklady jednej konkrétnej hry.

[4] Recipročný altruizmus je teória chovania podľa evolučnej biológie, v ktorej sa organizmus chová spôsobom, ktorý dočasne zníži jeho výhodu a zvýhodní iný organizmus, s očakávaním, že zvýhodnený organizmus sa neskôr zachová rovnako. Koncept je veľmi blízky stratégii „toto za tamto“ známej z teórie hier.

[5] Kognitívna veda sa zaoberá interdisciplinárnym výskumom mysli a jej procesov. Zahrňuje disciplíny ako umelá inteligencia, psychológia, lingvistika, neuroveda, antropológia, filozofia.

[6] Viacerí členovia TST pritom nemajú problém obhajovať homosexualitu argumentom, že je vrodená a nemenná.

[7] Prvý dodatok k ústave USA zabezpečuje slobodu náboženstva, slova, tlače, zhromažďovania sa apod.

[8] Tento prípad je skvelý na demonštráciu taktiky TST. Napriek tomu, že moslimom ponúkli ochranu, nie je známe, že by niekto túto ponuku aj využil. Ono pre skutočne veriaceho je asi naozaj lepšie dostať cez hubu, ako paktovať so satanistami. Napriek tomu TST dosiahli svoj cieľ – sebazviditeľnenie a vykreslenie sa ako maximum morálky a tolerancie: a to len napísali jeden status na svoju stránku a na facebook!

[9] Áno, nepomýlil som sa v preklade, žiadne brat, sestra, priateľ, ale „comrade“, súdruh, tak, ako sa vzájomne oslovujú komunisti.

[10] Boli to zvieratá, ktoré spravili ústupok voči človeku tým, že skrotli, čím vlastne získali evolučnú výhodu v tom, že prežili (na rozdiel od iných druhov, ktoré človek nedomestifikoval a svojou aktivitou vyplienil). Skrotené zvieratá však vo svojom podriadenom postavení degenerovali oproti svojej divej podobe. Návrat do voľnej prírody je pre hospodárske zvieratá nemožný, zmyslom ich života sa stalo ich vykorisťovanie človekom.  To zrejme čaká aj človeka, ktorý sa „recipročne“ vzdá svojej evolučnej výhody – prežije, za cenu, že sa stane otrokom. Takto vlastne aj Hegel vysvetľoval vznik aristokracie, pána a otroka: tieto vzťahy vznikli vtedy, keď sa obeť podvolila dobyvateľovi a volila život v ponížení a otroctve pred smrťou. Takáto „evolučná výhoda“ sa v niektorých okruhoch nazýva „osud horší než smrť“.

 

[11] Fenomén Satanského chrámu a radikálne lunárneho satanizmu mi pripomína fenomén z fiktívneho, vedecky-fantazijného sveta Star Wars, kde sithovia, akási paralela satanistov, po tisícročiach boja s jediami (stranou svetla) upustili od svojich elitaristických pozícií, ktoré im spôsobovali neustále vnútorné rozbroje, vyhlásili dokonalú rovnosť sithov v rámci tzv. Bratstva temnoty. Toto bolo nakoniec ich záhubou, ale vzišlo z toho aj niečo pozitívne, a to mocný sith Darth Bane, ktorý znovuzaviedol princípy elitarizmu. Viac viď Eosphoros II/111, str. 121 a nasl. (pozn. Dominique DeCocotte)

[12] To sa deje z dôvodu, že satanizmus je propagovanými hlavne v gotickej scéne, v rockovej a metalovej hudbe, ku ktorým farebné menšiny, u ktorých je religiozita oproti belochom značne vysoká, veľmi nepristupujú. Americký satanizmus je tiež niektorými považovaný za buržoázny trend, a väčšina vyšších sociálnych vrstiev je v USA stále tvorená belochmi. Dobrým príkladom je detroitská vetva Satanského chrámu, kde satanizmus je atraktívny len pre drobnú belošskú minoritu.

[13] Tým sa má na mysli samozrejme neomarxistická ľavica, ktorá oproti ortodoxnému marxizmu, ktorý videl spoločenský konflikt ako ekonomické vykorisťovanie medzi triedami, prenáša tento konflikt medzi rasy, pohlavia, náboženské skupiny a sexuálne minority. Z pohľadu ortodoxného marxizmu je neomarxizmus nástrojom zachovania kapitalizmu, lebo zapríčiňuje zabudnutie na ekonomický útlak zo strany elít a miesto toho stavia vykorisťovanú triedu proti sebe. A že vraj proletárska revolúcia príde z ekonomicky najvyspelejších krajín!

[14] Známy je napr. Stalinov výrok „Boh je na vašej strane? Je to konzervatívec? Diabol je na mojej strane, je to dobrý komunista.“

Reklamy

Chaosgnosticizmus

 

Úvod

Švédska metalová kapela Dissection, založená v Strömstade roku 1989, bola jedným z najvýznamnejších pionierov v oblasti melodického black metalu napriek pohnutej a prerušovanej kariére, počas ktorej vydali len tri albumy. Prvýkrát sa rozpadli po dvoch albumoch roku 1998, kedy hlavný protagonista kapely, spevák a gitarista Jon Nödtveidt (*28.1.1975), bol usvedčený z minuloročného spolupáchateľstva v prípade vraždy 38-ročného homosexuála alžírskeho pôvodu, Yusefa Bena Meddoura. Prepustený bol roku 2004 a činnosť kapely tešiacej sa aj po rokoch širokej popularite sa obnovila, aby však iba o dva roky Dissection spočinul v hrobe zrejme už navždy.

Nödtveidt bol totiž nájdený mŕtvy v svojom byte v Hässelby, predmestí Štokholmu, dňa trinásteho augusta 2006. Očividne spáchal rituálnu samovraždu výstrelom zo zbrane do hlavy uprostred kruhu zapálených sviečok. Tí, ktorí ho poznali, tvrdili, že toto mal zrejme v pláne už odkedy sa dostal z basy. Jeho dôvodom malo byť presvedčenie, že v živote dosiahol všetko, čo len mohol, a nenachádzal ďalší zmysel života. Iste tu však svoju rolu zohrali i náboženské dôvody. Prvé správy hovorili, že sa pri ňom našla kópia satanistickej biblie, ale tieto správy boli vyvrátené druhým gitaristom Dissectionu, vystupujúcim pod pseudonymom Set Teitan. Podľa neho sa vedľa jeho spoluhráča nenašla „žiadna ateistická, humanistická a ego velebiaca ‚satanistická biblia‘ napísaná Antonom LaVeyom (…), ale satanistický grimoár. (Nödtveidt) opovrhoval LaVeyom a ‚cirkvou Satanovou‘.“

O aký satanistický grimoár sa teda jednalo? Neskoršie správy potvrdili, že šlo o Liber Azerate, jednu z publikácií švédskeho Mizantropického luciferiánskeho rádu (Mizantropiska Lucifer Order, neskôr premenovaný na Temple of the Black Light, Chrám čierneho svetla, ďalej aj „MLO“ či „TotBL“), undergroundovej švédskej organizácie pestujúcej gnostické poňatie radikálneho satanizmu. Nödtveidt bol pod veľkým vplyvom tohto rádu a knihy, aj vzhľadom na to, že autor Liber Azerate sa spolupodieľal na tvorbe textov k poslednému albumu Dissection menom Reinkaos[1] z roku 2006.

Následky Nödtveidtovho činu mali rozsiahle následky ako na metalovej, tak i satanistickej scéne. Dovtedy opomínaná a sotva známa gnostická vetva tohto antináboženstva sa dočkala širokého mediálneho záujmu, a taktiež pritiahla pozornosť mnohých satanistov doposiaľ sklamaných z umiernenosti a taktiež materializmu hlavného prúdu satanizmu. Set Teitan sa presunul k štokholmskej kapele Watain, ktorá pokračuje v hudobnom i koncepčnom odkaze Dissection[2] a ideologickom antikozmickom boji proti „židovsko-kresťanskému demiurgovi“, a ktorá nachádza čoraz viac nasledovníkov a hudobných pokračovateľov. Klasické satanistické organizácie odsúdili gnostický satanizmus ako obdobu kresťanstva v novom kabáte, nenávidiace hmotný svet a telo, stojace proti prirodzenej živočíšnej a nietzscheovskej afirmácii vôli k životu, a teda majúce zodpovednosť za Nödtveidtovu nešťastnú samovraždu, ktorú zrejme sám vnímal ako vyslobodenie sa z pút hmotného sveta stvoreného a ovládaného Archónom-Demiurgom.

V tomto článku sa pozrieme zblízka na učenie gnostického satanizmu, porovnáme ho s inými formami satanizmu a pokúsime sa prísť na to, prečo sa postupne začína tešiť čoraz väčšej popularite.

Antikozmický satanizmus

Ostaňme ešte pri Nödveidtovi, ktorý síce nebol autorom učenia MLO, ale svojou činnosťou rád významne podporil a podieľal sa na jeho vnímaní vonkajším svetom. Prenechajme mu teda slovo:

„Vedome a celým srdcom bojujem proti kozmickej tyranii a útlaku, ktorým sa ľudstvo vedome poddalo. Odmietam byť otrokom v kozmickom poriadku, byť dielom niekoho iného, pasívnou obeťou kozmického osudu, pripútaným ku kolesu života, zaslepený ilúziami a lžami, ktoré majú len jediný zmysel, a to udržať nás poslušných v systéme kontrolovanom tyranom. Antikozmický satanizmus manifestuje odpor k tomuto utláčateľovi (kozmu) a tomu, čo chce, a je teda neprirodzený, revolučný a elitársky. Antikozmický satanizmus je temná, posilňujúca, nebezpečná a revolučná cesta silného jedinca, ktorý silou vlastnej vôle dychtí po vyslobodení a osvietení, teda odmieta zdedené jarmo ľudstva. Mojou voľbou je večne nastávať, vedome prekonávať a unikať od vopred nadiktovaných podmienok existencie a bojovať za cieľom, aby som sa stal celkom samostvorený, v súlade so svojou pravou vôľou, slobodný od všetkých slabostí a pút, ktoré nás viažu ku kozmickej kreácii. Táto vôľa k moci a večnému nastávaniu je, z kozmického uhla pohľadu, neprirodzená, keďže vedie priamo do očisťujúcej temnoty neznáma. Nie je teda v harmónii s kozmom, ale s antikozmickým impulzom. Antikozmický impulz je externým aspektom vnútorného čierneho plameňa a je, opísaný ako náš boh a ideál, Satan, Lucifer, Set! Vnímam Satana ako neskrotnú a Chaotickú silu, ktorá konštantne prelamuje všetky stojaté formy bez esencie, navracajúc kreáciu, kozmický rád, naspäť do beztvarého Chaosu, z ktorého zostupuje. Lucifer je môj ideál, archetypálna reprezentácia duchovného osvietenia a prométeovskej lačnosti po poznaní (Prométeus podľa gréckej mytológie ukradol bohom oheň). Preto túžim priniesť revolúciu, múdrosť a oslobodenie. Antikozmický satanizmus reprezentuje ultimátnu revolúciu proti kozmickému útlaku. Preto verím v úplné vyhynutie kozmického rádu v Deň Hnevu (Veľkej Disolúcie, Mahapraláje, Ragnaroku). Až dovtedy sa bude vedome stávať silnejším, nechávajúc svoj vnútorný čierny plameň naďalej rásť, aby moja esencia mohla transcendovať a stať sa jednou so svojím externým zdrojom. Moja antikozmická filozofia, vízie a ideály podporujú boj za dosiahnutie nespútanej slobody ducha a návrat do Chaosu. Či sa niekedy cítim nepochopený? Samozrejme, avšak antikozmický satanizmus nie je pre apatické masy. Je určený pre tajnú elitu, ktorá nesie božskú luciferskú iskru v sebe.“ [3]

V tomto texte máme v skratke zhrnutú všetku metafyziku podľa gnostického „antikozmického“ satanizmu[4]. Elitaristický a individualistický ako klasický satanizmus, gnostici idú ešte ďalej než za obyčajnú vzburu proti morálke a etike, a broja proti celému obmedzenému konceptu hmotnej existencie, t.j. „kozmickému rádu“, ktorého sú reálne ľudské vlády, už demokratické či autokratické, len veľmi nízkym odrazom. Chaos je skutočnou pandimenzionálnou rovinou existencie, s nekonečným množstvom rozmerov priestoru a línií času, v rozpore s Kozmom, kde sú len tri roviny priestoru a jedna línia času. Satan/Lucifer/Set je vnímaný ako personifikácia vnútorného Čierneho plameňa, ktorý si potenciálne nesie každý silný jedinec v sebe, ale ktorý je prebudený len u antikozmických satanistov, a prípadne iných gnostikov a deviantov. Možno podotknúť, že sa jedná o systém, ktorý až na príliš akcentovaný dualizmus hmoty a ducha, Kozmu a Chaosu typický pre gnostizmus nie je v silnom rozpore s tradičnými ezoterickými tradíciami, ktoré sú rovnako nad- či neprirodzené, pokúšajúc sa transcendovať ego a zjavený svet. Veľkým rozdielom je však prevrátenie terminológie, pričom klasický abrahámsky Boh nie je vnímaný ako absolútno, ale ako nízky Demiurg, Archón, ktorý zostúpil z nekonečného Chaosu a odcudzil sa mu.[5] Objavili sa názory, že gnostický satanizmus je teda možné považovať za duchovne najvyspelejšiu formu satanizmu, ktorá až na zamenenie pojmov (pojem „Čierny plameň“ či „Satan“ je možné vymeniť za Átmana, „Chaos“ zas za Brahmana) a akcent na radikálny prístup v štýle cesty ľavej ruky je zhodný s klasickými duchovnými systémami. S týmto však nemôžeme súhlasiť. Nödveidt opisuje svoju voľbu ako dosiahnuť večné, nelimitované akauzálne nastávanie („Becoming“) a kozmos odsudzuje ako dočasné, kauzálne, statické bytie („Being“). V klasických systémoch však sa trvalé a neohraničené bytie pripisuje nadkozmickým kategóriám, kým svet nastávania, zmeny a nestability je nižší, manifestovaný svet[6]. Tiež, v tradičných systémoch je to esencia, ktorá je, a forma tá, ktorá nastáva. Antikozmickí satanisti Bytie naopak vnímajú ako, hmotný svet, ktorý je inferiórne statický, duchovný svet je nimi vnímaný ako superiórne dynamický (opisujúc ho ako „večne sa meniaci“ a „Chaos“). Nödveidt sa síce stavia proti forme a vyzdvihuje esenciu, proti hmotnej kvantite laVeyistických satanistov kladie duchovnú kvalitu, ktorá však v porovnaní s tradičnými ezoterickými systémami sa chaosgnostická kvalita zdá byť skôr antikvalitou. Ťažko povedať, či im to možno pričítať za nesprávne: možno ich snaha k tomu istému Absolútnu, k akému sa obracajú tradičné systémy, nepovedie, ale dosiahnu zamýšľaný opak, a to najdokonalejšie odtrhnutie od neho, a to smerom do duchovne opačného, ale rovnako transcendentného, klifotického domínia, či priam Antiabsolútna.

Cieľom MLO je prostredníctvom svojich okultných i hrubohmotných aktivít urýchliť zničenie všetkých úrovní univerza, prakticky zabiť Boha-Demiurga a vymazať všetky stopy manifestácie. Týmto sa dosiahne návrat do primordiálnej prázdnoty Chaosu, z ktorej pochádza duch a z ktorej bol vytrhnutý v dôsledku Demiurgovho zločinu. Podľa zlých jazykov sami seba vnímajú ako skrytú elitu a zvyšok ľudstva ako zvieraciu, podradnú chamraď, ktorá je viac alebo menej zotročená Demiurgom. Ich postoj k hlavnému prúdu satanizmu je silne pohŕdavý, čo platí jednak o laVeyistoch, a v menšej miere aj o Aquinovom Chráme Setovom, ktorý síce hodnotia kladnejšie najmä pre jeho teizmus a ezoterickejší charakter, ale stále nedostatočne a to najmä preto, že Chrám Setov sa podobne Cirkev Satanova snaží spraviť zo satanizmu (či sétizmu) čosi „normálne“ a sociálne akceptovateľné. MLO nemá žiadne vyslovene spriaznené organizácie, ale ani nezakazuje svojim adeptom členstvo v iných, ak ich učenie nie je vnímané ako konfliktné s ich konceptmi. Viacero členov MLO má členstvo i vo švédskom drakoniánskom ráde[7]. Veľkou inšpiráciou má byť britský Order of Nine Angles (ONA), či u nás neznámy radikálny americký vampirický rád Temple Ov Blood[8].

MLO/TotBL sa drží svojho konceptu elitárstva a má sa za to, že jeho členovia sa podieľajú i na ilegálnych aktivitách. V ráde panujú sklony k extrémnemu nihilizmu a k povzbudzovaniu k životu mimo a proti spoločnosti, keďže tá je postavená na lžiach. Deviantné a antisociálne činy sú vnímané ako prostriedok duchovnej iniciácie a vzrastu v súlade s klasickými štandardmi cesty ľavej ruky, podobne ako v prípade ONA. MLO je alebo bol spriaznený so švédskou Werewolf Legion (légia vlkolakov), ktorých členom bol aj Nödveidt, pričom sa nejedná o okultný rád, ale o kriminálny štokholmský gang zaoberajúci sa pašovaním kokaínu[9]. Nödveidt sám spomína, aký mal na neho vplyv dlhý pobyt v tak antisociálnom prostredí, akým je 11 mesiacov vo väzbe na samotke, a zvyšok trestu vo väzení s najprísnejším stupňom stráženia. Väčšinu času strávil hrou na gitare, štúdiom a praxou okultizmu v štýle LHP, v posilňovni, ako aj spoznávaním príbehov svojich spoluodsúdených, odpykávajúcich si veľmi dlhé tresty. V base vraj dali dohromady silnú partiu podobne zmýšľajúcich jedincov, ktorú nakoniec stráž rozbila rozmiestnením jej členov po rôznych švédskych ústavoch na výkon trestu. MLO sa netají svojím príklonom ku zlu, ktoré je, ak je páchané len pre seba samé, akauzálne a tak transcendujúce kozmos. Iný člen MLO pôsobiaci pod menom Noxifer[10] tvrdí, že „satanistom je osoba, ktorá si na seba berie úlohu neustáleho ‚žalobcu‘ a ‚oponenta‘, ktorá celým srdcom bojuje proti statusu quo, (…) mizantropia a opovrhovanie spoločnosťou sú nevyhnutné súčasti skutočného satanizmu, (…) asi len jedno percento všetkých satanistov má podľa MLO nejakú hodnotu“.

Členom MLO/TotBL, ktorý má okrem Švédska pobočky ešte aj v Nórsku a Holandsku, sa môže stať ktokoľvek, kto prejde previerkou a má viac než 18 rokov. Rád však nepripúšťa kohokoľvek, naopak, musí sa preukázať, že dotyčný je skutočne zanieteným antikozmickým satanistom a čiernym mágom. Platí zásada, že nie rád vyhľadáva nových členov, ale noví členovia vyhľadávajú rád. Odkedy rád ľahkovážne prijal niekoľko členov, ktorí „svojho členstva neboli hodní“, a ktorí i asistovali švédskym orgánom činným v trestnom konaní v dolapení a usvedčení niektorých členov MLO v istých kauzách, MLO pochopiteľne skôr odmieta nových záujemcov. Ak sa niekto predsa len osvedčí, je najskôr pripustený na obdobie najviac šiestich mesiacov do prvého a vonkajšieho kruhu, známeho ako „kruh Taninsam“. Až potom sa dostáva do vnútorného rádu, kde mu je umožnená účasť na stretnutiach a skupinových rituáloch rádu. V súčasnosti je členstvo rádu naplnené a neprijímajú novicov, aj tak však šíria svoje učenie a udržiavajú kontakt s chaosgnostikmi stojacimi mimo rád.

Ďalej nasleduje časť textu prevzatá z  propagačných materiálov istého chaozofa v mojom preklade. Využíva sa symbolizmus starej sumerskej a babylonskej mytológie, pričom sa zdôrazňuje, že cieľom textu nie je zostavenie historicky autentickej formy starobabylonského pohanstva, ale využitie týchto symbolov na vyjadrenie vlastných mystérií. Babylonská cesta gnózy je jednou z troch hlavných tradičných ciest ich „gnózy chaosu“, a v ich systéme sa nazýva Kagiri Ušumgal, t.j. „cesta draka.“.

  1. Genéza

Na počiatku nebolo nič okrem energie Chaosu. Absu a Tiamat spali a snívali svoje najtemnejšie sny. Všetko tak bolo dobre, až dokým ich temné sny nezačali plodiť kozmických bohov. Tiamat a Absu boli zhnusení týmito ohavnosťami. Ich nárek zobudil Tiamatin a Absuov spánok. Absu a Tiamat súhlasili, že tieto bezcenné ohyzdnosti musia byť zničené. Enki, samozvaný vodca kozmických bohov, predostrel ten najzlomyseľnejší plán: zabije Absua, aby zachránil sám seba. Enki prekabátil Absua, a podarilo sa mu ho zabiť. Keď sa Tiamat dopočula tieto zvesti, zúrila. Pripravila sa na vojnu s naničhodnými bohmi. Vytvorila armádu zúrivých démonov, ktorí mali s nehodnými bohmi bojovať.

Ďalší antikozmickí bohovia sa manifestovali z Chaosu aby sa pripojili k vojne. Medzičasom Enki pomiloval svoju štetku a tak splodil syna Marduka. Miesto Mardukovho narodenia nazvali Chrámom Absua, čo bolo to najväčšie rúhanie voči zabitému Absuovi. Marduk sa stal novým vodcom kozmických bohov. Kingu, vysokopostavený démon slúžiaci Tiamat, bol zajatý a uväznený Mardukom a jeho vojskami. Potom, súc po moci bažiacim kreténom, sa Marduk rozhodol postaviť samotnej Tiamat. Rozsekol ju napoly, z jednej polovice stvoril Nebesia (svoje kráľovstvo) a z druhej stvoril Zem. Marduk potreboval poddaných, ktorým by vládol a tak uspokojil svoju túžbu po moci. Rozhodol sa stvoriť človeka. Aby to mohol spraviť, potreboval krv boha, avšak ani jeden z kozmických bohov nebol ochotný sa obetovať. Radili sa, čo spravia, až sa napokon zhodli, že zabijú zajatého Kingua.

Marduk zmiešal Kinguovu krv s červenou hlinou, a tak sa zrodil človek. Čo si však Marduk neuvedomil bolo, že keďže ľudia mali krv Kingua, nakoniec sa postavia proti nemu. Antikozmickí bohovia mali ešte jedno eso v rukáve: Satana. Satan bol manifestovaný z Chaosu na to, aby bojoval proti Zemi a človekovi, a čoskoro sa stal vodcom všetkých antikozmických bohov[11].[12]

  1. Život na Zemi

Človek sa začal rozvíjať na Zemi. Zrodili sa civilizácie, boli uskutočnené veľké objavy. Marduk prebral novú identitu: Demiurga. Predstavil sa mnohými spôsobmi v mnohých rozličných kultúrach. Sumeri ho poznali ako Marduka, Egypťania pod menom Ra, Izraeliti ako Jehovu, Gréci ako Dia atď. Jeho jedinou požiadavkou bolo úplné podriadenie sa a uctievanie. Demiurgovi sa páčilo takéto dielo, a tešilo ho, že ľudia ho nasledujú ako ovce.

Ako čas pokročil, niektorí upustili od uctievania Demiurga. Začali spochybňovať jeho existenciu. Títo ľudia boli označení ako „heretici“ a boli ostrakizovaní alebo prenasledovaní. Niektorí dokonca začali uctievať Satana, ktorý tam vždy bol aby bojoval proti Demiurgovi. Satan sa zjavil ľuďom pod mnohými menami: Tyfón, Ahriman, Set, Loki, Samael, atď. Demiurg sa postaral o to, aby Satan bol očiernený v každom náboženstve, dúfajúc, že sa ho bude ľudstvo vždy obávať, keď ho bude považovať za „zlého“. Demiurg mal jediný cieľ: udržať ľudí slepých a hlúpych aby ho nasledovali. 

Satan má tiež jediný cieľ: pomstiť smrť Kingua tým, že zničí Demiurga. Pretože ľudia majú krv Kingua, pomaly sa budú obracať proti Demiurgovi. Satan tam bol prítomný aby urýchlil tento proces. Satan prebudil ich temné plamene, presne tie plamene, ktoré sa Demiurg snažil uhasiť. Plameň, ktorý premení ľudí na bohov.

Čierny plameň je produktom Kinguovej krvi. Je to „božská iskra“ v človeku. Demiurg sa ju snaží uhasiť, zabrániť ľuďom v tom, aby sa stali bohmi. Satan umožňuje znovuzapálenie Čierneho plameňa a apoteózu. Človek má na výber: spriahnuť sa so Satanom a stať sa bohom, alebo byť na strane Demiurga a byť limitovaný kozmom. Tí, ktorí stoja na strane Demiurga budú na konci čias zničení spolu s ním.[13]

  1. Zákony

Demiurg vymyslel mnoho hlúpych zákonov, Satan len jeden, ktorým je totálna bezzákonnosť. Satanista pľuje na božské a ľudské zákony. Je nad takéto veci.

Kým niet striktných pravidiel, ktorých by sa satanista mal držať, tu sú nejaké rady, ktoré mu umožnia žiť lepší život na Zemi:

  1. Rob ostatným to, čo oni robia tebe. Ak ťa niekto udrie, znič ho. Ak ti niekto preukazuje lásku, preukazuj mu lásku.
  2. Zľutovanie je pre slabošské masy. Nebuď k svojim nepriateľom milosrdný. Nech ich tvoja nenávisť spáli sťa tisíc sĺnk.
  • Pestuj zhovievavosť, ale nie nátlak. Abstinencia vedie k mizérii, ale taktiež aj prílišná zhovievavosť.
  1. Silní musia použiť teror, aby ich spozorovali podradné masy.
  2. Bojujte už kvôli samotnej vojne, lebo súboj oddeľuje ovce od vlkov.
  3. Poznaj sám seba. Sebapoznanie je kľúč k dokonalosti.
  • Slabošské masy sú spútané smrteľnosťou. Satanista je nad takéto konštrukty.
  • Satanista by mal túžiť po vytvorení fašistickej spoločnosti, v ktorej silní vládnu slabým. Komunizmus a socializmus majú byť zničené, nakoľko vidia každého v jeho priemernosti. Moc je právo.
  1. Satanista by mal byť pripravený obetovať svoj vlastný život, ak je to nevyhnutné pre príchod temných bohov.
  2. Slabosť nesmie byť nikdy tolerovaná. Zahubte slabých!
  3. Aby bol Chaos, musí byť najskôr poriadok.
  • Uctievaj antikozmické božstvá.
  • Ak ťa niekto otravuje, požiadaj ich, aby prestali. Ak sú neodbytní, zničte ich.
  • Hľadaj nepoškvrnenú múdrosť, a uteč pred sebaklamom. Buď tým, ktorý obdrží horiace lúče gnózy[14].

  1. Bohovia

Kozmickí bohovia sú desiati, antikozmickí jedenásti. Antikozmickí bohovia spoločne vytvárajú Azeratea, jedenásťhlavého draka. Antikozmickí bohovia sú: Satan, Moloch, Beelzebub, Lucifugus, Asmodeus, Astaroth, Belphegor, Adramelech, Baal, Lilith a Naamah.[15] 

  1. Prastarí

Prastarí sú primordiálne bytosti z prvotného stvorenia. Opovrhujú špinavými kozmickými bohmi. Prastarí držia nezriedené sily v ich pôvodnej chaotickej podobe, sú počiatkom a koncom.  Večne túžia po tom, aby priviedli vonkajšie do vnútra a spôsobili existenčnú dekompresiu, ktorá má katastrofické následky pre hmotu a formu. Inými slovami, prinášajú prvotný chaos. Zničia Demiurga a jeho nehodné dielo, a ušetria tých, v ktorých dlie Čierny plameň. Prastarí sa túžia spojiť s Tiamat a vôľou k ukončeniu tejto existencie. Započne sa nový, temný aeon, keď sa všetko prinavráti do prvotnej ničoty. Chaos bude zvrchovane vládnuť. Všetci, ktorí sa opovážia postaviť Prastarým, budú zničení. Niet cesty ako ich zastaviť alebo ovládnuť.

  1. Satanistické krédo

Aby niekto mohol byť satanistom, musí sa zaprisahať antikozmickým bohom a ich bratom a sestrám. Satanistické krédo je nasledovné:

  • Rozpoznávam Satana ako svojho kráľa, otca, a boha. Zaprisahám sa antikozmickým bohom.
  • Verím v pravdu, ktorá je nad všetky formy, a verím v múdrosť, ktorá zničí všetky lži.
  • Uvedomujem si prebiehajúci boj medzi Chaosom a poriadkom, a uvedomujem si svoju účasť v tomto boji.
  • Verím v Chaos, pôvod a koniec všetkého, a vyhlasujem Satana za vonkajší aspekt mojej vnútornej sily.
  • Dúfam v rozloženie kozmického rádu a v počiatok nového, temného aeonu.
  • Verím v nekonečnú moc, a obetujem všetko na zakrvavenom oltári temných bohov.
  • Chválim temných bohov svojím srdcom a dušou, a očakávam posledný boj a víťazstvo, ku ktorému povedie.

 Zdravas Tiamat! Zdravas Satan! Zdravas Chaos!

 Chrám čierneho svetla a jeho učenie

Nie je mi známe, kedy presne došlo k premenovaniu MLO na Temple of the Black Light, ale pravdepodobne to bolo niekedy v rokoch 2004-6, kedy Nödtveidt bol živý a na slobode, nakoľko sa mal podieľať na premenovaní, resp. založení nového rádu. Počiatky MLO sa datujú do roku 1995, kedy bol rád založený Frátrom Nemidialom, ktorý taktiež bol autorom väčšiny iniciačných materiálov vrátane Liber Azerate. Význam slova „Azerate“ je objasnený v  Liber Azerate, v časti týkajúcej sa „Kagiri Ušumgal“. Liber Azerate túto cestu nazýva aj „Azerate 218“. Nasleduje citácia z anglického prekladu:

„‚Azerate‘[16] je skryté meno antikozmických Bohov, ktoré je kľúčom k bránam, za ktorými sú skryté temné dimenzie. Azerate je ezoterické meno jedenástich antikozmických síl, o ktorých sa hovorí ako v sumerskom chaosgnosticizme, tak aj v klifotickej (anti-)kabale.

Meno Azerate (Azrat) je kódovaným chronologickým kúzlom, ktoré dáva číslo 218[17], ktoré sa rovná 2+1+8=11[18]. Antikozmické sily, ktoré bojujú proti kozmickému rádu tyranie, ktorého číslo je 10[19], sú zvyčajne opisované ako oddelené démonické sily, ktoré samostatne bojujú proti kozmickým silám, čo ich zasadzuje do nevýhodnej pozície.

Avšak pod menom Azerate sa jedenásť antikozmických chaosíl zjednocuje a transformuje do podoby jedenásťhlavého čierneho draka, čím sa ich roztrieštené sily koncentrujú a silnejú. Pretože keď sa tých jedenásť zjednotí a stane sa jedenásťhlavým drakom, Azerateom, tak len vtedy môžu spoločnými silami otočiť kľúčmi zamknutých brán a dostať sa cez kozmické bariéry, aby tak pripravili ‚popudenie chaosu‘ – inváziu do kozmu.

Kniha ‚Liber Azerate‘ je jednou z jedenástich kníh opisujúcich magický systém MLO.

Najdôležitejším cieľom MLO je oslobodenie vnútorných Čiernych Plameňov prostredníctvom transcendencie limitácií časovo a priestorovo uzavretého Kozmu. Antikozmická transcendencia môže byť dosiahnutá len prostredníctvom prebudenia, posilnenia a pozdvihnutia Čierneho Plameňa, či Čierneho Draka, ktorí leží neprebudený v dušiach silných. Pozdvihnutie skrytého (temného) potenciálu je možné dosiahnuť len získaním Gnózy, t.j. poznania. Toto poznanie/gnóza je synonymné s Pochodňou Lucifera, Prométeovým ohňom, Šemjazovým darom, Čiernym Ohňom Ahrimana, Jedom Taninsamy[20], Nedymiacim Ohňom Tyfóna a alchymistickým Kameňom Mudrcov.“

Systém gnostického satanizmu podľa prúdu 218 je eklektický a čerpajúci z viacerých tradícií, okrem judeokresťanskej i sumerskej, babylonskej či nordickej, ale dokonca i afrokaribskej a latinoamerickej. Kladie sa však dôraz na striktné oddeľovanie práce s týmito konceptmi a nemiešanie božstiev rôznych kultúr v jednom rituály, naopak, každý rituál pracuje s „kultúrne čistým“ vyjadrením daného temného archetypu.

V systéme antikozmického satanizmu sa hovorí o troch clonách pred Chaosom, či o troch silách vyhnaných z Ejn Sofu za účelom pripravenia pôdy pre manifestáciu Čierneho svetla vo „Vonkajšej temnote“, ktorá sa neskôr stala oblasťou známou ako Sitra Ahra (klifot). Tieto tri clony sú:

000 Tohu Chaos Qemetiel Koruna Bohov
00 Bohu Prázdnota Beliaal Bez Boha
0 Chasek Temnota Aathiel Neistota

 

Tieto tri sú zobrazované ako horiaci trojzubec vztýčený nad Thaumielitanom. Jedná o zúrivé reflexie Ajinu, Ejn Sofu a Ejn Sof Auru.

Oficiálny propagačný dokument Chrámu, šírený na internete ako pdf súbor pod názvom „Temple of the Black Flame“ taktiež uvádza, že Chrám je manifestáciou síl z odvrátenej strany Stromu života. Tu TotBL nadväzuje na dielo Kennetha Granta, predovšetkým na jeho druhú trilógiu. Odvrátenou stranou Stromu života je, v závislosti od konkrétneho výkladu, alebo klifot, alebo skôr meon, ktorý väčšmi ako transkozmická kategória zodpovedá predstavám chrámu o pandimenzionálnom Chaose[21].  Dokument tiež opisuje prúd 218 ako všetkými obávaný a zatracovaný „diabolizmus“.

Prekozmický Chaos je reprezentovaný Dračou Matkou Tiamat, kým zúrivý postkozmický Chaos (Chaos manifestujúci sa v kozme) je reprezentovaný Čiernym drakom (čiernym svetlom) Huburom. Hubur ďalej zrodil dve (2 – Thaumielitan) a jedenásť (11 – Azerate), ktorých úlohou je zničiť Jedného, t.j. Demiurga, ktorý emanoval z lona primordálneho Chaosu (0). V kladení ženského božstva nad mužské vidíme podobnosť s Bertiauxovou Knihou Meonu, kde tiež je primordiálna Ničota opísaná ako Starena, a jej potomok, Otec, je maskulínny. Cez filter tradičného ezoterizmu je toto možné hodnotiť ako kladenie lunárneho nad solárne, a teda skutočne „diabolizmus“.

Cieľom TotBL je manifestovanie antikozmických síl z klifotického „Univerza B“ do sefirotického „Univerza A“. Lucifer/Satan, ktorý je považovaný za totožnú entitu[22], je z tejto perspektívy aspektom Chavajothu (ktorého číslo je 11), prométeovský nositeľ Čierneho svetla zo Sitra Ahra. Toto svetlo je onou gnózou a poznaním, bránou do klifotu, ktorú sa antikozmický satanista snaží dosiahnuť. Satan/Lucifer náleží najvyššej, dvojhlavej klife, Thaumielitanu, a to hlave pozerajúcej sa nahor, na ohnivý trojzubec troch clon nemanifestovaného Chaosu, kým druhá hlava pozerajúca sa na nižší klifot a manifestovaný chaos zodpovedá Molochovi. Moloch teda plní funkciu podobnú Choronzonovi, keďže je strážcom vyššieho Thaumielitanu tiež brániacim adeptovi v postupe ďalej, do klify odkiaľ je možné dosiahnuť už transkozmický Chaos. Čo sa týka samotného Choronzona, TotBL má k nemu pozitívny vzťah, vníma ho ako antikozmickú silu, strážcu brány do klifotu, Da’atu, t.j. Poznania a Gnózy, a pravidelne ho invokuje[23].

TotBL taktiež na základné svojho prieskumu rozpracoval vlastný systém práce s klifotom, podobný Karikovmu, či vlastne Grantovmu (založený na práci s jednotlivými klifami a negatívnymi náprotivkami zodiakálnych archetypov), ale predsa odlišný.

 

Učenie TotBL je rozsiahle a smerujúce k aktívnej vlastnej praxi, uveďme si v plnosti aspoň jeden invokačný text.

Volanie jedenástich anjelov

Zazas Zazas Nasatanada Zazas! (x11)

Z prvého uhla volám Vše-pohĺtajúci Plameň, hladný jas pred najvyšším trónom abyssu a očisťujúce ohne Rozzúreného Chaosu! Vzývam Molocha!

Pozdravený buď, Moloch!

Z druhého uhla volám búrku vetrov ničoty, krídla smrti a Posla Vreštiacej Smrti! Vzývam Beelzebutha!

Pozdravený buď, Beelzebuth!

Z tretieho uhla volám Žijúcu Temnotu, odhaľovača skrytých pokladov Nočnej strany a uhasiteľa Konečného Svetla Kreácie! Vzývam Lucifuga Rofocala!

Pozdravený buď, Lucifugus Rofocale!

Zo štvrtého uhla volám rozlievača krvi, najvyšší princíp mysle transcendujúcej šialenstvo a otvárača skrytého Oka Abaddona! Vzývam Astaroth!

Pozdravená buď, Astaroth!

Z piateho uhla volám temné sily démonickej vášne, neuniknuteľné sily Božského Akozmického Hnevu a plamenný meč Satana! Vzývam Asmodea!

Pozdravený buď, Asmodeus!

Zo šiesteho uhla volám vôľu k neobmedzenej sile, poškvrniteľa vnútorného temného plameňa a Povstávajúcu Šelmu Finálnej Apokalypsy! Vzývam Belfegora!

Pozdravený buď, Belfegor!

Zo siedmeho uhla volám extázu vojny, nositeľa smrti pre všetkých, ktorí bránia bezzákonnému nastávaniu Skrytého Ja a Pána Večného Dobývania! Vzývam Baala!

Pozdravený buď, Baal!

Z ôsmeho uhla volám antikozmický jed Neznámeho Boha, prebúdzača Čierneho Plameňa vo Vnútri, a pyšného pána zakázanej alchýmie! Vzývam Adramelecha!

Pozdravený buď, Adramelech!

Z deviateho uhla volám najvnútornejšiu esenciu najčernejšej túžby, nenarodenú Dračiu Matku Nočného Kráľovstva, a blaženú cisárovnú hriešnych nočných môr a všetkých súmračných hrôz! Vzývam Lilith!

Pozdravená buď, Lilith!

Z desiateho uhla volám zhubnú mágiu Nahemothu, chtonických akauzálnych prúdov čiernej zemi a pani všetkých satanských okúzlení! Vzývam Na’amu!

Pozdravená buď, Na’ama!

Z jedenásteho uhla volám Beztvarého, ktorý je schovaný vo formách nespočítateľných, prvú manifestáciu Čierneho Svetla korunovanú na Strome Smrti a ničiteľa všetkých sefirotických ilúzií! Volám Satana!

Pozdravený buď, Satan!

Spoza jedenástich uhlov a von z temného portálu volám plnosť Rozzúreného Chaosu, ktorý bude tvarovať aeon v súlade s mojou satanistickou vôľou, a ktorý iniciuje finálne očistenie v Deň Hnevu! Vzývam Azeratea!

Pozdravený buď, Azerate!

Vedar-Gaô Tiekals Somdus Azerate! (11x)

TotBL rozoznáva dvojitú manifestáciu démonického feminínneho, a to v archetypoch Lilith a jej – podľa ich učenia – dcéry, Na’amy, ktoré vládnu lunárnym, sublunárnym a chtonickým oblastiam Sitra Ahra. Nadviazanie kontaktu s týmito bohyňami Pekla sa považuje za prvý krok otvorenia brán k Druhej strane, a tiež za prvú fázu iniciácie v klifotickej alchýmii. Adept má prostredníctvom invokácie astrálne pochovať seba samého pod Čiernou Zemou Na’amy (t.j. najnižšej klife známej aj ako Nahemoth), aby sa následne znovuzrodil v lone Ama Lilith (v Gamalieli[24]). V svojom najbežnejšom aspekte (jednom z mnohých) je Ama Lilith opísaná ako celkom bledá, bez tváre, majúca dračie krídla a šesťruká. V pravej hornej ruke drží kastračný nástroj (veľké zakrvavené nožnice) alebo rovno čerstvo amputovaný falus, symbolizujúci prevrátenú sexualitu, antitézu poddajnosti Evy pred Adamom a IHVH-om a teda deštrukciu sefirotickej, solárnej a maskulínnej sexuality. V prostrednej pravej ruke drží na šnúre zavesený mŕtvy plod alebo veľmi mladé obesené dieťa (do 6 mesiacov). Toto symbolizuje jej spojitosť s potratmi, neplodnosťou a zanedbaním starostlivosti o potomstvo. Potratené deti, ktoré sú ušetrené toho, aby sa zrodili v Malchute, sa stávajú Lilim sídliacimi v klife Gamalielu. V spodnej pravej ruke drží čerstvo vyrvané, ešte bijúce a krvácajúce srdce, ktoré symbolizuje jej moc nad mužmi prostredníctvom nenaplnenej romantickej lásky, v ktorú ona sama neverí a len tento koncept využíva na zvedenie tých najcnostnejších mužov. V ľavých rukách drží predmety symbolizujúce aspoň čiastočne satanisticky konštruktívne koncepty: v hornej sviečku alebo pochodeň horiacu Čiernym plameňom, reprezentujúcu múdrosť a deštrukciu. V prostrednej grál alebo kalich naplnený temným elixírom – táto krvavá hmota obsahuje esenciu Čierneho mesiaca a Lilithinho jedu, ktorý spôsobuje šialenstvo a smrť nehodným, avšak prináša osvietenie iniciovaným. Je to jej „pohár ohavností“, v ktorom nesie svoje čierne a červené víno zmiešané s plamenným semenom jej milenca, Samaela, a dúšok z neho otvára bránu z Nahemothu do Gamalielu. Napokon v spodnej ľavej ruke drží čierneho hada zakázaného poznania a múdrosti.

Na’ama ja zato opísaná ako sexuálne atraktívna, zdobená mnohými drahokamami, odetá v priesvitných červených šatách viac odhaľujúcich než zahaľujúcich. Jej tvár je bledá s ostrými rysmi, pery krvavé, veľká zlatá koruna zakrýva aj jej tretie oko. Niekedy sa zjavuje ako jazdiaca na veľkom, sedemhlavom čiernom hadovi – podobnosť s Babalon sa zdá byť očividná. Na’ama nosí tituly ako „nádherná“ a „prekrásna“, exotericky je tiež kráľovnou sukúb. Svoju sexualitu samozrejme používa na to, aby ovládla mužov (a ženy), priviedla ich do šialenstva a donútila spáchať hrozné zločiny. Na’ama je vonkajšou tvárou Lilith, jej exoterickým aspektom, zdanlivo sexuálne príťažlivá škrupina skrývajúca sa v sebe antimaskulínne, antisolárne a antisefirotické jadro. Je jej pre masy prijateľnou manifestáciou, pascou, nakoľko Lilithin zjav a podstata je i pre adeptov dosť bizarná. Zjav Na’amy je teda „svätým Eidolonom“ prúdu 218, kauzálna kozmická manifestácia akauzálnej Lilith. Podľa učenia TotBL to bola Lilith, ktorá stála sa pádom Grigori – anjelských strážcov ľudstva – v časoch pred potopou, ktorá zviedla Azazela, prebudila v ňom temné túžby, a ktorý následne presvedčil Šemjazu a ďalších dvesto anjelov k zrade Demiurga a styku s ľudskými ženami, z čoho sa zrodili obri – Nefilim[25].

Ďalšie aspekty Lilith, manifestujúce sa prostredníctvom Gamalielu, sú Lilith – dračia matka a jej ďalšia zoomorfná podoba, pavúčia Arachnidia Lilith, rodiaca tisíce pavúčich potomkov, tzv. „zachalilim“. Kto pracuje s týmto jej aspektom, nadobúda schopnosť stať sa pavúkodlakom.

Sekundárnym aspektom Lilith je Eišeth Zenunim, ktorej sigilum slúži jednak na účel iniciácie k vnútorným mystériám Bohyne čierneho mesiaca, a zároveň slúži na otváranie brán medzi Malchutom a Jesodom a Sitra Ahra, teda ako otvárač tunelov, prostredníctvom ktorých feminínne démonické sily Antikozmu (lilim, zachalilim atď.) vstupujú do Kozmu. Taktiež slúži na privolávanie sukubov a inkubov a usmernenie sexuálnych energií k Čiernej lune. Styk s pekelnými konkubínami privolanými prostredníctvom sigila je nevyhnutným prekurzorom k iniciácii do ezoterického rozmeru vampirickej alchýmie Gamalielu. Oné konkubíny sa však spravidla objavujú v podobe „čierneho zrkadla“, t.j. skrytých a popieraných, zvrhlých deviantných túžob a fetišov, ktoré adept musí stykom naplniť a poddať sa im. Sigilum sa aktivuje v mene Ama Lilith, a vstupuje sa do neho v mene Eišeth Zenunim. Hoci sigilum očividne znázorňuje jóni, odporúča sa, by si ho adept počas práce s ním vizualizoval uprostred svojho čela.

TotBL odmieta tradičné priradenie štyroch pekelných kráľov ku svetovým stranám. Jednak to súvisí s ich odmietnutím rozdelenia Lucifera a Satana na dve entity, a jednak z antipatií voči laVeyizmu, ktorý spravil tento Abramelínov model štandardným. Miesto toho priraďujú k štyrom svetovým stranám štyri pekelné tróny. Sever patrí trónu Beliala a pilieru Mortifera. Západ patrí dračiemu trónu, t.j. Leviathanovi v aspekte Taninsam a pilieru Chaosifera. Východ patrí trónu Beelzebutha a pilieru Nihilifera. Napokon juh patrí trónu a pilieru Lucifera, teda Satana.

Záver

Prúd 218 nie je živý len Chrámom čierneho svetla, hoci ten je jeho Mekkou. Už dávno ho presiahol, nachádzajúc si priaznivcov, ako i serióznych adeptov po celom svete. Už vo svojich samotných počiatkoch hlboko v deväťdesiatych rokoch boli minimálne vo Švédsku aj takí adepti prúdu 218, ktorí sa neorganizovali vo vtedajšom MLO: za všetkých spomeňme najvýraznejšieho Johana S. Lagera, väčšine sveta známeho pod pseudonymom Shamaatae, pod ktorým pôsobí v blackmetalovej kapele Arckanum, adeptom zas známy ako Vexior, ktorý napísal i dve knihy venujúce sa mágii antikozmického satanizmu, PanParadox: Pan Towards Chaos (2009) vydanej prostredníctvom Ixaxaar Publishing[26], a Gullveigarbók (2010), ktorá bola vydaná prostredníctvom vydavateľstva Fall of Man. Hoci hlavne prvú knihu môžeme hodnotiť ako filozoficky a ezotericky nekonzistentný zlepenec chaozofie, thelémy, klasického satanizmu, nordického a helénskeho pohanstva, stále je dôkazom, že sa niečo na tejto scéne deje.

Chaosgnosticizmus taktiež inšpiroval mnohé súčasné prúdy „temného pohanstva“, teda podoby predovšetkým európskych predkresťanských náboženstiev henoteisticky sa prikláňajúcich výlučne k temným božstvám daného panteónu, teda božstvám smrti, vojny, pekla alebo jeho obdoby atď. Kým klasickí chaozofovia súčasne idú viacerými cestami iniciácie založenými na viacerých kultúrnych zdrojoch, títo temní pohania sa dobrovoľne obmedzujú na jednu kultúrnu cestu. Jedná sa o akési zmiešanie chaozofie a pohanstva, pričom prevládajú nordické, germánske, grécke a slovanské formy tohto temného gnostického pohanstva – hovoríme teda o rôznych hádistoch, lokistoch, morenistoch a podobne. Je celkom zjavné, že jednou z hlavných psychologických pohnútok k tvorbe takýchto egregorov je túžba kombinovať extrémny satanizmus s nac(ional)izmom a teda jemu adekvátnym pohanstvom. Títo temní pohania sami seba opisujú ako tých, ktorí sú k jadru svojej viery to isté, čo klasickí satanisti sú voči kresťanstvu. Autor článku sa tu môže len pousmiať nad tým, že títo prevrátení pohania čerpajú z chaosgnosticizmu, ktorého podstatou je prekonanie všetkých limitácií a prekážok, hmotných a duchovných, pričom forma vyjadrenia duchovna týchto temných pohanov sa očividne dobrovoľne pripútava k rasovým a etnickým limitom.

Tento článok uzavrieme tak, ako sme ho otvorili, a to dôrazom na hlboko undergroundový a deviantný charakter gnostického satanizmu, prejavujúci sa na jednej strane precízne prepracovanou metafyzikou, ale zároveň i reálnou aplikáciou v praxi, kde kriminálne činy sú vnímané ako forma sociálnej i duchovnej transcendencie.

Na zachytenie podstaty a atmosféry úplných začiatkov MLO by bolo vhodné vrátiť sa ku kauze vraždy, ktorej sa 22. júla 1997 dopustili Nödviedt (vtedy 22-ročný) so svojím spoločníkom, tiež členom MLO, pôvodom Iráncom známym pod menom Vlad (20-ročným). Po noci plnej alkoholu strávenej v rôznych göteborgských kluboch boli na ceste domov zastavení neznámym mužom, ktorý v nich podľa oblečenia rozpoznal satanistov a neodbytne sa dožadoval toho, aby mu vysvetlili všetko o svojej viere. Pozvali ho k Nödveidtovi domov, kam šiel s nimi. Počas prechádzky vyplynulo, že dotyčný zvedavec je gay, pričom jeho spoločníkom silne prekážala jeho náklonnosť k nim. Pred Nödveidtovým domom ich homosexuálneho spoločníka však zasiahlo náhle precitnutie a strach mu nedovolil vstúpiť. Nödtveidt navrhol, že si na chvíľu odskočí domov a potom budú pokračovať v nočnej prechádzke. V skutočnosti si vzal zbraň a tasér (elektrošokovú zbraň). Pri následnej prechádzke Keillersovým parkom nenápadne podal Vladovi zbrane, ktorý sa neúspešne pokúsil tasérom znehybniť ich spoločníka. Ten sa dal na útek, bol však zastavený ranou z pištole do chrbta. Po úspešnom zásahu podal Vlad zbraň Nödveidtovi, ktorý ležiaceho zraneného dorazil strelou do hlavy.

Polroka nebola švédska polícia napriek širokému medializovaniu kauzy schopná dopátrať vrahov. Tí napokon boli dolapení vďaka výpovedi mladej dievčiny, ktorá pätnásteho decembra 1997 prišla udať svojho sadistického a tyranského priateľa – Vlada, ktorý sa jej zároveň vyhrážal zabitím. Okrem iného uviedla, že sa jej v minulosti priznal k vražde v Keillersovom parku a podrobne opísala celý incident, ako jej ho Vlad vyrozprával. Dvaja spoločníci boli čoskoro zatknutí a hoci celú vec najskôr popierali, Nödveidt napokon psychickému nátlaku podľahol.

Okrem nich polícia začala prenasledovať celé MLO. U všetkých členov (ktorých členská základňa bola toho času len jednociferná) sa spravili razie. U Vlada sa našla ľudská lebka, viacerí členovia sa doznali, že sa v minulosti zúčastnili na obradoch, pri ktorých došlo k obetovaniu mačiek. Vlad mal byť po vražde vo svojich rečiach čoraz zanietenejší a extrémistickejší, naliehajúci, aby rád prešiel k vykonávaniu ľudských obetí, po ktorom by nasledovala skupinová samovražda všetkých členov rádu. Bol dokonca vypracovaný zoznam potenciálnych obetí, ktorý zahrňoval jedného bývalého člena MLO, ktorý z rádu vycupkal, členov kapely Dissection, dokonca aj Nödveidtovu priateľku. Takéto plány však vyhnali z rádu ďalších členov, ktorí nechceli mať s vraždami nič spoločné alebo sa báli o svoj život, čo spoločne s policajnými raziami malo za následok, že rád prišiel takmer o všetkých členov. Jediným členom, ktorý mal po prehrmení kauzy aktívne ostať v ráde a zároveň na slobode, bol Fráter Nemidial.

Hoci Nödveidt bol ten, ktorý pred nátlakom manifestácie kozmických síl v podobe policajných vyšetrovateľov povolil, o osem rokov dokončil svoje dielo obradnou samovraždou.

Hodnotím, že prúd 218 je metafyzicky jednoznačne najprepracovanejšou mne známou podobou satanizmu či priam neskrývaného diabolizmu, snáď najdokonalejšou v tom, že duchovne vedie k jednoznačnému Antiabsolútnu. Tradičné pozície Satana (Chaosu) a Boha sú obrátené, je to Boh-Archón, kto upadol od Chaosu, a svetlo, ktoré vzniklo z temnoty. Na vystihnutie tejto podstaty chaozofie sa skvele hodí výrok zo Svadby Neba & Pekla od W. Blakea, „ale Diablova verzia udalostí je, že Mesiáš je ten, kto padol, a vytvoril nebesia z toho, čo ukradol z Hlbiny“. Jediná mne známa forma satanizmu, ktorá môže viesť k pôvodnému Absolútnu, je Naglowskej „satanizmus“[27]. Hodnotíme prúd 218 vysoko nad LaVeyov prúd. LaVeyistický satanista chce dosiahnuť dominanciu v Malchute: chaozofista túži dosiahnuť dominanciu v tejto a vo vyšších kozmických a antikozmických duchovných sférach. Nie je limitovaný ilúziou ega, dočasným telom a potrebou hedonizmu: jeho vôľa k moci presahuje zjavený svet. V jeho prípade neplatí laVeyovské „život je jedna veľká oslava, smrť jedno veľké odriekanie“. Chaozofista dychtí po svojej smrti a vníma ju len ako zmenu svojej formy, ďalší krok vo vytúženom večnom nastávaní.

Ak by Dissection hrali dodnes, boli by len jednou kapelou na vrchole scény, ale stále jednou z mnohých, z dlhodobého hľadiska nevýraznou, zameniteľnou. Nödveidtove činy z nej a kultu v jej pozadí spravili legendu, čosi presahujúce hudbu a bežný život. Na záver dajme opäť slovo Nödveidtovi a jeho pohľadu na otázku samovraždy: „Satanista rozhoduje o svojom živote a dáva prednosť smrti s úsmevom na perách v momente, kedy dosiahol vrchol svojho života, kedy dosiahol všetko, čo si zaumienil, a mieri k transcendencii tejto pozemskej existencie. Je však totálne nesatanistické ukončiť svoj život preto, že niekto je smutný alebo zúbožený. Satanista umiera silný, nie na starobu, chorobu alebo depresiu, ale volí smrť pred takým zneuctením! Smrť je orgazmus života! Tak žite tomu náležite, tak intenzívne, ako sa len dá!“

 

Poznámky pod čiarou

[1] Ako Nödveidt podotýka, toto slovo neznačí inkarnáciu alebo reinkarnáciu Chaosu na Zemi, ale naopak, postup ducha naspäť do svojho rodiska v prapôvodnom  metafyzickom Chaose.

[2] Je akousi iróniou, že napriek radikálnosti názorov protagonistov tejto vetvy satanizmu ich hudobné vyjadrenie, ako v prípade Dissectionu, tak aj mnohých ich epigónov, patrí medzi menej extrémne a melodickejšie.

[3] http://www.metalcentre.com/webzine.p…ang=eng&nr=123, preklad autor.

[4] Svoj systém označujú aj ako „chaozofiu“, ktorá však rozhodne nemá nič spoločné s chaos mágiou.

[5] Ezoterický význam etablovaných náboženstiev je však presne opačný: v nich je Satan vnímaný ako vládca tohto sveta (druhý list korintským 4,4) a teda držiteľ pozície podobnej demiurgovi. To je tiež Satan, vládca hmoty, uctievaný satanistami hlavného súčasného prúdu.

[6] Je pravda, za najnižšia časť hmotného sveta je v hermetizme statická, reprezentovaná živlom zeme alebo princípom soli, avšak tieto pojmy nemožno zamieňať s božským večným bytím v nemanifestovanom stave.

[7] Ktorý majú zas pod palcom členovia inej zabehanej švédskej metalovej kapely, Therion.

[8] Ktorý má praktizovať „skutočný vampirizmus“.

[9] Pozor, nezamieňať s ruským Werewolf Legion, čo je zas neonacistická organizácia majúca celkom iný program.

[10] Všetky informácie prebraté z rozhovoru zverejneného na http://www.angelfire.com/extreme/slayermagazine/interview_mlo1.html a nasl.

[11] Všimnite si, že Satan nie je v tomto systéme najvyšším božstvom, ale len vyslancom Chaosu.

[12] Viaceré dokumenty TotBL rozvádzajú tento mýtus stvorenia do detailov.

[13] Taktiež podľa jedného súkromného zdroja je apokalypsa vykladaná ako moment, kedy sa Demiurg rozhodne zničiť hmotný svet, pretože primnoho ľudí bude schopných sa z neho oslobodiť  a stať sa bohmi, a teda jeho nepriateľmi.

[14] Či už za alebo proti LaVeyovi, zdá sa, že všetci satanisti ním boli ovplyvnení aspoň v tom, že majú tendencie spisovať svoju myšlienky v podobe všeobecných, radikálnych, neraz i infantilných a protirečiacich si prikázaní bez hlbšieho duchovného, alebo čo i len estetického rozmeru (celkom po vzore predlohy). Osobne som sa o tom presvedčil pri čítaní Veselého knihy o satanizme (Vodnář, 2003) a predstavení tamojšej českej scény, kde viacerí adepti vyprodukovali svoje osobné dookola omieľajúce pätorá, šestorá, desatorá, jedenástorá atď.

Tiež, tu menovaná rada č. 11 je akosi mimo misu. (pozn. Fra. Ophagor)

[15] V tomto poradí zodpovedajú aj klifám od najvyššieho Taumielu (ktorému zodpovedá Satan a Moloch súčasne) po najnižší Nahemoth.

[16] Dávam do pozornosti podobnosť s klasickým alchymistickým slovom Azoth, označujúcim univerzálny liek a rozpúšťadlo, ktoré má byť odvodené z arabského al-zā’būq, „ortuť“. Podľa Crowleyho toto slovo tiež označuje jednotu bytia, počiatku a konca, keďže jeho prvé písmeno je prvým písmenom v troch abecedách (latinskej/anglickej, gréckej ako A, alfa a hebrejskej ako alef, א) a zvyšné písmená ich zas uzatvárajú (O = Omega, Ω; Th = Tau, ת).

[17] Antikozmickí satanisti, v tradícii všetkých post-Crowleyovských prúdov západného okultizmu, svoj egregor označujú ako „Prúd 218“. (pozn. autor)

[18] Ďalej 1+1=2, ultimátny dualizmus, Taumiel. (pozn. autor)

[19] Číslo 10 odkazuje na počet sefír. Číslo 11 neodkazuje na 10 klíf + Da’at, ale na 10 klíf, z ktorých najvyššia – Taumiel, či v ich učení Thaumielitan – je rozdelená na dve. Podľa antikozmických satanistov číslo 11 reprezentuje predovšetkým transcendenciu obmedzeného rádu vecí obsiahnutého v čísle 10. Toto učenie tiež prevzal drakoniánsky rád. Dvojhlavá orlica je najčastejším symbolom Thaumielitanu. (pozn. autor)

[20] Taninsam Lilith je podľa chaozofie feminínnym aspektom Leviathana, vládcu západnej veže chaosu, ktorá je najlepšie prístupná počas Walpurgisnacht, t.j. noci z tridsiateho apríla na prvý máj. (pozn. autor)

[21] Autor článku vyslovene nadväzuje i na Bertiauxovu/Grantovu terminológiu „vesmíru A“ a „vesmíru B“. Vesmírom B je tu myslený klifot, ktorý však autor nestotožňuje s „nočnou stranou Edenu“ Granta, ale s odvrátenou stranou manifestácie z Ejn Sof.  Tiež A=1=10, B=2=11.

[22] Preto svoje učenie niekedy nazývajú aj gnostickým luciferianizmom.

[23] Nemalo by nás prekvapovať, že satanistický rád zaujímajúci anti-postoj ku všetkému zaužívanému má sympatie ku Choronzonovi, aj keď ten je tradičnými autoritami opísaný ako „Pán foriem“, a teda ako vyslovene demiurgická sila.

[24] Meno tejto klify nosil i istý farizej ostro vystupujúci proti ranným kresťanom, spomínaný v Skutkoch apoštolov 5,34.

[25] Tento mýtus sa zbežne spomína i Starom zákone, šiestej kapitole Genezisu, ale do hĺbky je rozpracovaný v apokryfnej Knihe Enochovej.

[26] Ixaxaar Publishing je korunné vydavateľstvo TotBL zameriavajúce sa na malé náklady (zvyčajne 200 kusov), avšak vo veľmi luxusnej kvalite. Odporúčame si prečítať už značne kvalitnejší Liber Falxifer napísaný Frátrom N.A-A.218, venujúci sa štúdiu archetypu Smrti.

[27] Viď článok o Naglowskej v Eosphorovi I/110.

Goethe – Prometheus

Len haľ si nebo, Zeus, haľ,
v ten mračný kúr
a vŕš sa jak chlapčisko
čo bodliak tne,
na duboch vŕš sa, na štítoch –
predsa mojej zeme
‘tknúť nesmieš sa, 
‘ni môjho domca, čo si nestaval,
‘ni kozuba,
plam ktorého
tak závidíš mi.

Ja neznám nič pod slncom
biednejšie od vás, bohovia!
Veď ten vás majestát
po biede živí
len daň žertvy,
len dych modlitieb,
a hladom by ste mreli
bez bláznovskej viery
žobrákov a detí.

Keď deckom bol som
a nevyznal sa v svete,
zrakom bezradným som hľadel
na slnko, sťaby niekde tam
bol sluch ten, čo plač môj čuje,
alebo srdce ako moje,
čo uľúti sa nad bedárom.

Kto dal mi
povstať proti zvôli titanov?
Kto zachránil ma pred smrťou
a otroctvom?
Či nie ty samo, srdce moje,
sväto blčiace?
A ty máš vďakou vzpláť,
ty, mladé, dobré, oklamané,
ku spáčovi tam hore?

Teba ctiť mám? Začo?
Či utíšil si snáď bôle,
keď v trapiech ktosi bol? 
Či osušil si snáď slzy,
keď v hrôze ktosi lkal?
Či v muža ma nevykovali
ten všemohúci čas
a vekovitý osud,
páni moji-tvoji?

Nazdával si sa,
že azda znenávidím život,
do púští ujdem,
keď mi mnohé
kvety snení spŕchli?
Tu sedím, tvárnim ľudí
k obrazu svojmu,
rod seberovných tvorím,
aby trpel a plakal,
slasť užíval a blaženosť,
a aby ťa tak nectil,
jak ja!

Oheň & Vietor

Dvojicu jednu nad všetky znám,
Oheň & Vietor, Vietor & Plam,
Dva živly zúriace vo víchry,
V zlosti, v šialenstve nespútanom,
V sne ktorý nikdy nie je príkry,
Sťa Maëlstrom meniaci sa tvarom,
Pred ktorým skláňa sa i Parom,

Loď éterická, blčiaci voz,
Anaximenes, Herakleitos,
Živly sledujúce svet zvrchu,
Živly dvoch tiel a jednej duše,
Živly čo pred skrotením prchnú,
No nie spred Érosovej kuše,
Keď Dych pľúc a srdca Plam búše.

A ako mohol by sa jeden
Obísť bez druhého čo i len na deň,
‘Bo Plam bez Vzduchu sotva horí,
A Vietor bez Plamu je tak sám?
I dnes žasnem a chlad vo mne borí
Ten blesk čo padá z hviezdnatých brán,
Oheň & vietor, Vietor & Plam.

Panna & Neviestka 2.0

Sú dva archetypy ženskej a vôbec erotickej krásy: jeden jeruzalémsky a jeden babylónsky; jeden trúchliaci a druhý veselý; jeden zodpovedajúci kresťanskej Matke Božej a druhý Šarlátovej Neviestke Babalon. Tieto dva archetypy sú Panna & Neviestka. Sú to v skutočnosti tie dva najväčšie kontrasty, aké poznám. Hoci s nimi pracujem už viac než tri roky a čo-to som aj s pomocou istého kolegu o nich napísal, môj názor sa stále jemne mení. Rozhodol som sa znova spísať krátku esej na túto tému, jednak aby som si to sám urovnal v hlave, a taktiež aby som doposiaľ nezainteresovaného čitateľa zasvätil do veci.

Dovolím si začať tabuľkou analógií, ktorá vec ako jediná dokáže postihnúť v úplnosti rýchlo a dostatočne.

Panna

Panna

Neviestka

Sexuálna abstinencia, celibát

Naplňujúci sexuálny život

Platonická, nenaplnená láska k jednému

Naplňujúca, voľná láska ku všetkému

Nenaplnenie

Naplnenie

Monogamia/Asexualita

Promiskuita

Smútok

Radosť

Pasivita

Aktivita

Otroctvo

Sloboda

Temnota

Svetlo

Apolónske

Dionýzske

Celoživotné lipnutie na nesplnených želaniach

Konanie bez túžby po výsledku

Eskapizmus

Žitie Tu & Teraz

Lipnutie na Egu

Deštrukcia Ega

Duchovný egocentrizmus

Duchovná promiskuita

Idealizmus

Materializmus

Upínanie sa k pominuteľným veciam a považovanie ich za večné

Prijatie faktu, že nič nie je večné (panta rhei)

Negatívny postoj k hmotnému svetu

Pozitívny postoj k hmotnému svetu

Neviestka

Pokračujme s komentárom k tejto tabuľke kontrastov, a to riadok po riadku.

Pri symboloch Panny a Neviestky musíme začať predovšetkým na telesnej a erotickej úrovni. Panna symbolizuje odriekanie, asketizmus, Neviestka užívanie si a hedonizmus. O sexualite hovoríme ako prvej predovšetkým kvôli Freudovskému hľadisku, že celá ľudská psyché je vystavaná na sexualite, ktorá nechce byť ničím obmedzená. U idey Neviestky ničím obmedzená nie je: u Panny je obmedzená totálne. Neviestka znamená žitie v súlade s Pravou Vôľou, Panna v absolútnom rozpore s ňou. Panna je večná rovnakosť, Neviestka je večná zmena.

Pannu a Neviestku na vyššej úrovni delí problém romantickej lásky. Panna je tá „skutočná, pravá láska na celý život,“ ktorá nikdy nevyhasne, nikdy sa nezunuje, nikdy nestagnuje. Samozrejme, to je v bytostnom rozpore s tým, že Panna je večná rovnakosť. To znamená v praxi, že každá naplnená láska sa skôr či neskôr zunuje, vyhasne. Večná láska je len tá, ktorá je platonická, nenaplnená, resp. násilne a tragicky ukončená. Vtedy, keď milujúci nie je v prítomnosti milovaného objektu, môže si ho zidealizovať a tak uchovať v pamäti dokonalého a hodného lásky naveky. Človek vždy túži po tom, čo nemá; a cení si to, čo mal, až keď to stratí. Neviestka je opakom platonickej lásky k takémuto nedosiahnuteľnému čomusi. Je to naplnená láska ku všetkému, nepýtajú si viac ako to, čo môže dostať: a z toho, čo dostáva miluje všetko. Panna je ako dievča, čo celý život plače za strateným milencom: Neviestka je tá, ktorá mala za milenca bez ostychu každého, a to aj strateného milenca Panny.

Panna vôbec je nenaplnenie vo všetkom. Neviestka je všeobecné naplnenie. Budem to demonštrovať na príklade porovnania kresťanstva a Thelémy. Kresťanstvo vôbec je zo všetkých abrahámskych, a snáď zo všetkých náboženstiev vôbec „najpanenskejšie.“ Je postavené na viere vo vzdialeného, neprítomného Boha, ktorý sa má v neurčitej budúcnosti vrátiť, a až vtedy dosiahnu kresťania plné naplnenie. V otčenáši sa modlia „Tvoje Kráľovstvo príď, Tvoja Vôľa sa naplň.“ To v praxi znamená, že kresťania nedosiahnu spasenie a naplnenie nikdy. „Kurevská“ Theléma na druhú stranu učí, že Hórus sa stal pánom Aeónu, jeho kráľovstvo prišlo, jeho vôľa sa naplnila,[1] a každý z nás si je svojím vlastným Bohom. Tu a teraz žijeme v zasľúbenej zemi, a mali by sme sa podľa toho aj správať.

Ako už bolo povedané, Panna sa spája s láskou k jednému vysnenému, Neviestka ku všetkému existujúcemu. Preto i monogamia patrí do sféry Panny. Je skutočne nádherné, keď sa pár skutočne dokáže milovať po celý život. Nikto však nie je dokonalý, a v tomto prípade na oboch platí krutý, ale pravdivý výrok „láska nie je nič iné než sleposť k chybám milovaného.“ Neviestka nemiluje každú jednotlivú drobnosť na svete samu o sebe: miluje svet ako celok. Považuje za nesmierne egoistické milovať jednu časť sveta viac než ostatné.[2]

Panna je vo svojej povahe smútok, nešťastie, trúchlenie, odriekanie. Neviestka je radosť, šťastie, preskakujúci smiech a lahodné ukonanie.[3]

Panna je jin, Neviestka je jang.

V minulosti som zastával názor, že i odraz Nietzscheovskej morálky pána a otroka má svoj odraz v ideách panny a neviestky. Nie je to celkom pravda. Panna je svojím spôsobom otrok, to áno: Neviestka však nie je pánom. Neviestka je slobodná. Byť pánom znamená mať otrokov: mať za nich zbytočnú zodpovednosť, a mať zároveň strach z ich možnej vzbury. Tieto dva faktory nie sú zlučiteľné so skutočnou slobodou.

Panna je, ako už vyplynulo, temný princíp, Neviestka plný svetla. Panna je tá, ktorá sa chce utiahnuť do tmy, nech svet nevidí jej žiaľ, Neviestka je tá, ktorá sa chce kúpať v žiare sveta a vystavovať na odiv svoje naplnenie a svoju radosť. Žiaľ, v súčasnosti to vyzerá opačne: je to kresťanská Panna Mária, ktorá sa spája s ideou svetla, a sú to prostitútky, ktoré musia utekať pred svetlom, morálkou a zákonom, sú považované za nečisté a poškvrnené. Verím, že toto je neprirodzený stav a skôr alebo neskôr sa spoločnosť vráti k normálu.[4]

Taktiež som v minulosti popieral, že by tieto idey boli celkom totožné s Nietzscheho dichotomickým konceptom Dionýzskeho a Apolónskeho.[5] Tvrdil som, že Dionýzske nie je spojené s prastarou jednotou, ale naopak, s individualizáciou, a Apolónske vice versa. Dnes som prehodnotil tento názor. Verím, že Neviestka je celkom Dionýzska, a Panna celkom Apolónska.

Panna lipne celý život na svojich snoch, snáď sa ich i snaží naplniť, bezúspešne. Aj ak by ich splnila, rozpadli by sa pred ňou, lebo by v realite neboli také nádherné, ako boli v jej predstavách. Preto snáď i podvedome radšej zotrváva v nenaplnení. Neviestka nemá takéto sny alebo skôr takéto vysoké a konkrétne očakávania. I ona má svoje ciele, ale nie konkrétne, a berie život s radosťou tak, ako príde. Koná bez túžby po výsledku, lebo vie, že cesta je dôležitejšia než to, čo je na jej konci. Inými slovami: nikto sa nestane tým, čím chce, ak tým vo vnútri už nie je. Chceš byť rockovou hviezdou? Prečo? Aby si mal ženy, drogy, aby si skladal nesmrteľné piesne? Že na to potrebuješ stať sa slávnym? S takýmto prístupom budeš vždy Panna! Slávu nepotrebuješ, ak chceš ženy, drogy, hity. Môžeš byť najväčšou hviezdou a nik o tebe pritom nemusí vedieť. Človek musí konať pri realizácií svojej Pravej Vôle a svojich najtajnejších snov bez túžby po výsledku, lebo len tak môže výsledok dosiahnuť.

Panna žije vo svojich snoch, fantáziách, zidealizovaných predstavách, kde je s objektom svojej lásky a všetko je dokonalé, ale v skutočnosti neuskutočniteľné. Uteká preč od reality a buduje si svoje falošné ego. Neviestka naopak žije Tu & Teraz a za dokonalý považuje svet pred svojimi očami.

Prostredníctvom lipnutia na svojich snoch Panna lipne na svojom falošnom Egu. Neviestka svojím životom svoje ego deštruuje a spája sa s dionýzskou prastarou jednotou.

Paradoxne Panna je duchovný egocentrik, lebo myslí len na svoje nešťastie. Neviestka je duchovne promiskuitná, pretože jej radosť ju spája a obšťastňuje celý svet. Bob Marley sa asi pri niektorom svojom marihuanovom tripe stretol s Pravdou, keď povedal: „Keď plačeš, plačeš sám. Keď sa však smeješ, tak sa s tebou smeje celý svet.“ (Citujem z hlavy)

Panna je analogická idealizmu, Neviestka mystickému a duchovnému materializmu. Panna má totiž negatívny postoj k realite, kým k svojim snom má vzťah pozitívny. Svoje sny považuje za večné (toto platí i pre všetky náboženstvá, ktoré považujú svoje božstvá za večné: v skutočnosti všetky božstvá = egregory raz pominú. Všetky náboženstvá odvolávajúce sa na svoju večnosť sú teda panenské). Neviestka naopak prijala ako fakt to, že nič nie je trvalé, ani ideálne a astrálne veci. Všetko plynie, panta rhei. Aj Aeón Hóra sa o 2000 rokov skončí. Vôbec to, že človek nie je schopný prijať toto poznanie: že všetky formy sú pominuteľné a stratia sa, čas ich zahubí: je prameňom všetkého nešťastia a utrpenia ak nie na celom svete, tak aspoň v živote jedinca. Človek by mal, tak ako to robí Neviestka, všetko, čo má, považovať len za požičané. Len tým sa oprostí od smútku za stratou. Neviestka vie, že len jedna vec je trvalá: obsah, a nie forma. Matéria, a nie to, čo z nej emanuje: teda život, a zo života pocity, a z pocitov sny. Matéria, večne sa meniaca, večne plynúca, nestvoriteľná a nezničiteľná, je absolútno. Vesmír sa môže roztiahnuť do nekonečnosti a vyhasnúť; môže sa i opäť zvraštiť do praatómu. Stále to však bude ten istý vesmír: to isté panteistické božstvo: nič z neho neubudne ani nepribudne, len jeho forma sa zmení. Panna je tá, čo miluje formu, a preto trpí. Neviestka je tá, čo miluje matériu, a preto sa raduje.

Záver

Verím, že stupeň, na ktorý som sa dostal so svojím poňatím archetypov Panny & Neviestky, je vo väčšom súlade s učením Thelémy, Vôle a Lásky, než tomu bolo v minulosti. Ak by však niekoho zaujímal môj veľmi obšírny, i keď dnes už čiastočne obsolentný výskum tejto problematiky, nech si pozrie nasledujúce odkazy:

http://www.ophagor.estranky.cz/clanky/panna.html

&

http://www.ophagor.estranky.cz/clanky/neviestka.html


[1] Pozri tiež moju esej o Nepiose, https://ophagor.wordpress.com/2012/02/25/nepios/

[2] Tomuto problému sa napríklad venoval Saint-Exupéry v Malom Princovi. Prečo malý Princ miloval svoju líšku, keď na svete boli tisíce iných líšiek? Lebo on si tú svoju skrotil. Toto je však pocta Choronzonovi a falošnej vôli. Neviestka miluje svoju skrotenú líšku celým srdcom: ostatné líšky, aj ak ich v živote nevidela, nemiluje o nič menej.

[3] Pozri Liber Al vel Legis, II:17-21.

[4] V tejto otázke by som sa rád dotkol i problému vulgarizmov vo väčšine jazykov sveta. Sú to práve prevládajúce náboženstvá, ktoré sexualitu tabuizujú, robia z nej niečo nečisté a hriešne. Navrhujem, aby sme si miesto do kokotov a píč (teda do nástrojov radosti), kuriev a jebania (žien, čo rozdávajú radosť, a toho najkrajšieho aktu vôbec) nadávali do slabochov, panicov, blanárov a askétov.

[5] Pozri jeho Zrodenie tragédie z ducha hudby.